Vzpomínky a úvahy 2 přehled

Prečítal som kedysi (z knižnice) všetky tri diely Žukovových memoárov, doma ale mám od detstva iba tento jeden(zaoberajúci sa kľúčovým obdobím od začiatku Veľkej vlasteneckej vojny po víťazstvo pri Stalingrade) a v tomto vydaní.
Vydanie samo osebe si zaslúži osobitý komentár - pod každú stranu redakcia dodala poznámky pod čiarou, ktoré (z veľkej väčšiny prípadov) opravujú všetky nepresné a nepravdivé čísla a údaje ktoré Žukov uviedol (niekto by povedal naklamal..). Na jednu stranu je to faktograficky dobre. Zároveň to kazí pôžitok z čítania už úplne prvých strán : )
Dnes vieme s istotou podľa archívov v ktorých dňoch a hodinách chodil Žukov za Stalinom a že opakovane nesedia tým dňom a hodinám, ktoré v knihe uvádza. Vieme, že uvádzal mnohé nepravdivé čísla strát a počtov vojsk.
A celkovo sa jeho kniha vyznačuje samozrejme rovnakými propagandistickými pasážami aké sa v sovietskych dielach z tej éry vyskytujú vždy.
Na druhú stranu svoju hodnotu nepochybne má. Pasáže o prvom dni vojny a o poradách o Kyjev, o ofenzíve v Jelni a o preberaní Leningradu a podobne sú zaújmavé, pekne napísané atd.
Každý kto sa Veľkou vlasteneckou zaoberá seriózne by sa s memoármi,, maršála víťazstva "popasovať mal.
V Sovietskom zväze boli (nefalšovaným) hitom a pre mnohých bolo v 60 rokoch provokačné a odvážne, že si Georgij Konstantinovič dovolil (nenájdete to ale v tomto lež v prvom diely) podrobne popísať čistky v dôstojníckom zbore v 30. rokoch.
Takisto popisy fungovania Hlavného štábu a popisy Stalina ako osoby (z prvej ruky) a jeho štýlu vedenia sú neoceniteľné. Dnes vychádzajú tisíce diel opisujúcich z prvej ruky charakter a líderstvo Hitlera, veľmi pekne túto vec z nemeckých vojakov zvládol von Manstein, ale opisy Stalina od Žukova sú rovnako dôležité a skvelé.
Pritom (súc Žukovom) neostáva nekritický.
A na stranách venovaných druhej bitke o Charkov nesníma vinu z porážky ani z Chruščova.
Žukov bol tvrdý (ešte aj na sovietske pomery a aj podľa vlastných slov) a podľa mnohých bezohľadný,temperamentný a nekľudný, arogantný a ctižiadostivý, nebál sa Stalina a po smrti pomáhal ničiť jeho,, kult osobnosti ", zrejme
bol ale aj inteligentný a odvážny. Tak ako tak sa stal symbolom víťazstva (hoc ho nevybojoval len on) a asi navždy ním ostane. A minimálne sčasti aj právom.