Za okrajmi: O pôžitku z čítania a písania
Elena Ferrante
V týchto štyroch sviežich esejach Ferrante ponúka vzácny pohľad na pôvod svojich literárnych schopností. Píše o svojich vplyvoch, zápasoch a formovaní sa ako čitateľka i spisovateľka; opisuje nebezpečenstvá „zlého jazyka“ a naznačuje spôsoby, akými dlho vylučoval ženskú pravdu; navrhuje zborové spojenie ženského talentu, keď rozoberá dielo Emily Dickinsonovej, Gertrude Steinovej, Ingeborg Bachmannovej a mnohých ďalších. Predkladáme vám subtílnu a zároveň úprimnú knihu „jednej z najväčších prozaičiek našej doby“ o dobrodružstvách v literatúre, a to na jej okraji i za ním.... celý text
Fejetony, eseje Literatura naučná O literatuře
Vydáno: 2023 , InaqueOriginální název:
I margini e il dettato, 2021
více info...
Přidat komentář
Zajímavá a hluboká zamyšlení nad psaním (a čtením) a jeho vlivu na čtenáře, ale i autora samotného.
Celkom to dalo zobrať- tieto 4 prednášky boli nabité hustými slovami, ktoré potrebovali stráviť a chvíľu nad nimi premýšľať ako to vôbec Ferrante koncipovala a myslela. Ako dobré červené víno. Čo ma prekvapilo, že v týchto prednáškach vôbec nespomína inšpiráciu Morante, ako tomu bolo vo Frantumaglii...
Autorovy další knížky
2016 | Geniální přítelkyně |
2017 | Příběh nového jména |
2017 | Příběh těch, co odcházejí, a těch, kteří zůstanou |
2020 | Prolhaný život dospělých |
2018 | Tíživá láska |
Čtyři eseje na téma psaní, ve kterých si u Ferrante nelze nepovšimnout jejího feminismu, kde ale i často popisuje do detailu spisovatelskou rozdvojenost v přístupech ke stylu, formě a cituje některá klasická díla, která ji k oněm prozřením o psaní dostala a například také kritizuje (slovy jiné autorky) největšího macho mana Hemingwaye a jeho "pohodlná přiznání". Moc se z toho člověk vlastně nedozví, je to takové opatrné, slaboučké, ale četlo se mi to lépe, než její román 'Dny opuštění'.