Za rozcestím
Philippe Djian
Spisovatel středního věku, který přišel při leteckém neštěstí o rodinu, řeší svou bolest i tvůrčí problémy sexuálním běsněním se spolupracovnicemi. Na pozadí společensky složitého, intrikářského světa "velké" literatury, francouzských nakladatelství i mezinárodního "literárního provozu" se rozvíjí příběh nepříliš úspěšného spisovatele, který o hranicích svých schopností ví. Rodinná tragédie zlikviduje jeho schopnost normálního uvažování. Přestože dál pracovně komunikuje, existuje jen jediný prostor, v němž je schopen činnosti, a tím je sex. Provozuje jej tedy se zoufalou úpěnlivostí naprosto neustále, kdekoli a s kdekým až do sebezničení. Autor nevynechává jedinou podrobnost z hrdinových prožitků v tomto směru a s naprostou otevřeností líčí všechna zákoutí hrdinova libida i veškeré detaily všech nápadů, které se svými partnerkami během této činnosti realizuje. Doslov hovoří o velké úspěšnosti a vysoké umělecké kvalitě tohoto nepokrytě pornografického textu s tím, že se jedná o pornografii uměleckou a hluboce filosoficky, sociologicky a morálně podloženou. Odkazy na Henryho Milera ostatně nacházíme i v textu samotném.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2001 , OdeonOriginální název:
Vers chez les blancs, 2000
více info...
Přidat komentář
Čekal jsem furt na to, jak spisovatel bude šílený zármutkem, ale nedočkal jsem se. Děj se odehrává za života jeho manželky Edity, nikoli, že "šílený bolestí a samotou se pohrouží do sexuální opilosti", jak se praví na záložce, sama jeho žena ho k sexuálním stykům mimo manželství povzbuzuje. Kdybych ztratil ženu a děti, určitě bych byl tím pohlcen. On se o tom letmo zmiňuje na pár řádcích. Jestli tohle má být to francouzské vnímání světa, potěš bůh. Souhlasím se čtenářkou níže: proč byla kniha napsána? Špatné dialogy, i když má překladatel velké zkušenosti. Redaktor špatně knihu přečetl? NEDOČTENO.
Zneuznaný spisovatel se pouští do erotických dobrodružství zejména se ženou svého známého. Knížka nemá dobrý překlad a nepřišla jsem na to, proč se hlavní hrdina do svých záletů vůbec pouští. Jde o román spíš pornografický než erotický, ale přesto není vulgární, je napsaný kultivovaně, ale nepochopila jsem důvod jeho napsání...
ZA ROZCESTÍM je hodne zaujímavý literárny prípad.
Z obsahovej anotácie a doslovu by sa mohlo zdať, že ide o výsostne pornografickú literatúru. V skutočnosti je to iba príbeh s pornografickými scénami – hoci naozaj prepracovanými. Ďaleko viac priestoru je venovaného popisu literárneho sveta, v ktorom sa príbeh prevažne odohráva, vydavateľského biznisu a spisovateľského remesla - čo aj mňa spolu s precíznou psychologickou drobnokresbou zaujímalo omnoho viac, než čo ako dobre napísané sexuálne scény (Veď v skutočnosti súloží takmer každý, ale málokto píše knihy... takže čo je v knihe napokon zaujímavejšie? Zvlášť v dnešnej dobe, kedy je pornografia extrémne ľahko dostupnou každodennou súčasťou množstva životov je takéto vnímanie niekde úplne inde ako pred 20 rokmi...)
Diskusia o oprávnenosti alebo nevhodnosti sexuálnych scén v rámci príbehu by sa mala posudzovať aj na základe vyjadrení samotného autora, ktorý otvorene hovoril o tom, že chcel napísať román pornografický, pretože: "Erotika ma nezaujíma. Chcel som zistiť, či dokážem vytvoriť scény plné sexu, ktorých mužskí aktéri nie sú úchylní a ženy nie sú hlupane. Vôbec nie je jednoduché nájsť výstižné slovo, ktorému nechýba potrebná sila a neskĺznuť pritom k vulgárnosti."
A nutno povedať, že toto sa mu podarilo a nie je to tam pritom samotné ani samoúčelné. Práve naopak - je to exkluzívne napísaná, výsostná literatúra. Djian má pri všetkej hovorovosti, ktorú používa, naozaj vybrúsený štýl a pozoruhodnú formu, je to čítanie s totálnym pôžitkom.
Trochu alibisticky na mňa pôsobí skutočnosť, že román obsahujúci tvrdé pornografické scény pojednáva súčasne o spisovateľoch, ktorí píšu tvrdé pornografické scény a ešte o tom diskutujú, aké je ťažké napísať ich a ako to len málokto zvládne. Môže to byť irónia, môže to byť alibi – alebo proste len sebareflexívna črta, typická pre súčasný francúzsky román, prítomná u prekvapivého množstva doma aj v zahraničí najpopulárnejších autorov.
ZA ROZCESTÍM na prvý pohľad budí dojem, že je to záležitosť spriaznená s Houellebecqom – vyšla v dobe, kedy prichádzal jeho boom. Ale Djian je omnoho starší, písal vtedy už 30 rokov a mal za sebou aj obdobie slávy. Podobnosť medzi nimi je iba vonkajšia, Djian je omnoho prirodzenejší, ľudovejší a optimistickejší, jeho hrdinovia pôsobia aj v tých najväčších extrémoch ako skutoční ľudia. Hoci je veľmi sofistikovaný, nič takého ako Houellebecqova odtažitá a nadsadená intelektuálština z neho netrčí, zaujíma ho predovšetkým rozprávaný príbeh a jeho postavy, nie vlastné idey a názory.
Spoločnými črtami oboch autorov sú ale okrem akejsi provokácie a škandalóznosti aj budenie dojmu autobiografickosti a prepájanie fikcie a reality vrátane vkladania svojej vlastnej osoby do diela, čo sú v súčasnej literatúre záležitosti výsostne francúzske (spomeňme v tejto súvislosti napríklad aj Fréderica Beigbédera).
Kríženie extenzívnej sexuálnej aktivity osobitého, „problémového“ spisovateľa v kríze a prostredia vysokého showbiznisu ale inak silne pripomína aj americký seriál Californication.
Istým, neveľmi ladne vyriešeným problémom - s ktorým sa evidentne nevyrovnali komentujúci uživatelia - je motivácia a začiatok románu. Kto je vlastne Edita, rozprávačova manželka, ktorá mu nielen že schvaľuje všetky sexuálne excesy, ale dokonca ho k ním priamo nabáda ? Je to záhadná bytosť, o ktorej sa skoro nič nedozvieme – ale úvod románu ako aj anotácia nám jasne hovoria, že je po smrti. Jej vystupovanie v celom ďalšom románe je teda vysvetliteľné jedine tak, že si ju rozprávač iba vymýšľa, neschopný zmieriť sa s jej stratou. Inak to nedáva zmysel, ale autor čitateľovi toto pochopenie nijako neuľahčuje a svoju hru s chorou mysľou hrá až do konca, kvôli čomu dielo pôsobí akosi neuzavreto, nedokončene...