Populární knihy
Nové komentáře u knih Philippe Djian
Třenice
„Po knihe ZA ROZCESTÍM som bol naozaj veľmi zvedavý na ďalšie knihy od P. Djiana, ktorý sa ukázal byť nesmierne zaujímavým spisovateľom. Bohužiaľ francúzsky neviem a TRENICA je jediné ďalšie jeho dielo, ktoré u nás máme preložené - z takmer 40 kníh!
Táto kniha je výrazne iná ako ZA ROZCESTÍM, ale prekvapí snáď ešte lepším vystihnutím vzťahov medzi dokonale priblíženými postavami. Djian píše o ľuďoch a ich životoch ako niekto, kto ich naozaj pozná, či už ide o obyčajného človeka alebo bohatú celebritu a aj niekoľko epizód z obyčajného neobyčajného života svojho hrdinu v TRENICI približuje neuveriteľne pútavo. Škoda len, že je kniha tak krátka a podobne ako predchádzajúca pôsobí akosi nedokončene... Ale väčšia škoda je, že od neho toho nemáme preloženého viac.“... celý text
— Martin-M
Za rozcestím
„ZA ROZCESTÍM je hodne zaujímavý literárny prípad.
Z obsahovej anotácie a doslovu by sa mohlo zdať, že ide o výsostne pornografickú literatúru. V skutočnosti je to iba príbeh s pornografickými scénami – hoci naozaj prepracovanými. Ďaleko viac priestoru je venovaného popisu literárneho sveta, v ktorom sa príbeh prevažne odohráva, vydavateľského biznisu a spisovateľského remesla - čo aj mňa spolu s precíznou psychologickou drobnokresbou zaujímalo omnoho viac, než čo ako dobre napísané sexuálne scény (Veď v skutočnosti súloží takmer každý, ale málokto píše knihy... takže čo je v knihe napokon zaujímavejšie? Zvlášť v dnešnej dobe, kedy je pornografia extrémne ľahko dostupnou každodennou súčasťou množstva životov je takéto vnímanie niekde úplne inde ako pred 20 rokmi...)
Diskusia o oprávnenosti alebo nevhodnosti sexuálnych scén v rámci príbehu by sa mala posudzovať aj na základe vyjadrení samotného autora, ktorý otvorene hovoril o tom, že chcel napísať román pornografický, pretože: "Erotika ma nezaujíma. Chcel som zistiť, či dokážem vytvoriť scény plné sexu, ktorých mužskí aktéri nie sú úchylní a ženy nie sú hlupane. Vôbec nie je jednoduché nájsť výstižné slovo, ktorému nechýba potrebná sila a neskĺznuť pritom k vulgárnosti."
A nutno povedať, že toto sa mu podarilo a nie je to tam pritom samotné ani samoúčelné. Práve naopak - je to exkluzívne napísaná, výsostná literatúra. Djian má pri všetkej hovorovosti, ktorú používa, naozaj vybrúsený štýl a pozoruhodnú formu, je to čítanie s totálnym pôžitkom.
Trochu alibisticky na mňa pôsobí skutočnosť, že román obsahujúci tvrdé pornografické scény pojednáva súčasne o spisovateľoch, ktorí píšu tvrdé pornografické scény a ešte o tom diskutujú, aké je ťažké napísať ich a ako to len málokto zvládne. Môže to byť irónia, môže to byť alibi – alebo proste len sebareflexívna črta, typická pre súčasný francúzsky román, prítomná u prekvapivého množstva doma aj v zahraničí najpopulárnejších autorov.
ZA ROZCESTÍM na prvý pohľad budí dojem, že je to záležitosť spriaznená s Houellebecqom – vyšla v dobe, kedy prichádzal jeho boom. Ale Djian je omnoho starší, písal vtedy už 30 rokov a mal za sebou aj obdobie slávy. Podobnosť medzi nimi je iba vonkajšia, Djian je omnoho prirodzenejší, ľudovejší a optimistickejší, jeho hrdinovia pôsobia aj v tých najväčších extrémoch ako skutoční ľudia. Hoci je veľmi sofistikovaný, nič takého ako Houellebecqova odtažitá a nadsadená intelektuálština z neho netrčí, zaujíma ho predovšetkým rozprávaný príbeh a jeho postavy, nie vlastné idey a názory.
Spoločnými črtami oboch autorov sú ale okrem akejsi provokácie a škandalóznosti aj budenie dojmu autobiografickosti a prepájanie fikcie a reality vrátane vkladania svojej vlastnej osoby do diela, čo sú v súčasnej literatúre záležitosti výsostne francúzske (spomeňme v tejto súvislosti napríklad aj Fréderica Beigbédera).
Kríženie extenzívnej sexuálnej aktivity osobitého, „problémového“ spisovateľa v kríze a prostredia vysokého showbiznisu ale inak silne pripomína aj americký seriál Californication.
Istým, neveľmi ladne vyriešeným problémom - s ktorým sa evidentne nevyrovnali komentujúci uživatelia - je motivácia a začiatok románu. Kto je vlastne Edita, rozprávačova manželka, ktorá mu nielen že schvaľuje všetky sexuálne excesy, ale dokonca ho k ním priamo nabáda ? Je to záhadná bytosť, o ktorej sa skoro nič nedozvieme – ale úvod románu ako aj anotácia nám jasne hovoria, že je po smrti. Jej vystupovanie v celom ďalšom románe je teda vysvetliteľné jedine tak, že si ju rozprávač iba vymýšľa, neschopný zmieriť sa s jej stratou. Inak to nedáva zmysel, ale autor čitateľovi toto pochopenie nijako neuľahčuje a svoju hru s chorou mysľou hrá až do konca, kvôli čomu dielo pôsobí akosi neuzavreto, nedokončene...“... celý text
— Martin-M
Za rozcestím
„Čekal jsem furt na to, jak spisovatel bude šílený zármutkem, ale nedočkal jsem se. Děj se odehrává za života jeho manželky Edity, nikoli, že "šílený bolestí a samotou se pohrouží do sexuální opilosti", jak se praví na záložce, sama jeho žena ho k sexuálním stykům mimo manželství povzbuzuje. Kdybych ztratil ženu a děti, určitě bych byl tím pohlcen. On se o tom letmo zmiňuje na pár řádcích. Jestli tohle má být to francouzské vnímání světa, potěš bůh. Souhlasím se čtenářkou níže: proč byla kniha napsána? Špatné dialogy, i když má překladatel velké zkušenosti. Redaktor špatně knihu přečetl? NEDOČTENO.“... celý text
— Pablo70
Třenice
„Začátek slibuje zážitek samé psycho a ironie... A to se pak rozplyne v moři citových bouří a náznaků. A já přestávám vnímat, co má která postava za roli a příběh, protože všechny mluví stejně v tomto stylu: "A nedělej, že nevíš, o čem mluvím."
Aha. Modří vědí? "My nesmíme ani naznačovat?" A když, tak až o dvě kapitoly dál? Kdepak; abych se do této hry pustila, musel by mi v knize být aspoň někdo sympatický, jenže to nějak nenastalo. Že jsem si, byť čtení miluji, na sté straně pomyslela "ještě celých deset stránek, no to snad neee!", mluví asi za vše...“... celý text
— Alena_S
Třenice
„Djian dobře popisuje život muže závislého na své matce a díky tomu jeho problémy jak ve společenském ,tak i v rodinném životě. Kniha je krátká ale četla se mi velmi obtížně a musel jsem některé části číst i vícekrát ,abych vůbec pochopil děj. Přesto jsem rád ,že jsem si knihu přečetl a celkově jsem byl nakonec spokojen. Někdy si ještě něco od autora rád přečtu.“... celý text
— jiri77
