Zabudnutý vesmír
Anton Stiffel
Cyklus poviedok Zabudnutý vesmír je upravenou a rozšírenou reedíciou úspešného titulu. Mapa Staničného systému a jeho okolia spolu s chronologickou tabuľkou napomôžu orientácii v čase aj v priestore univerza. Na konkrétnych ľudských osudoch popisuje autor život v jednej z mnohých kolonizačných vetiev, ktorá sa pomocou hyperpriestorovej technológie dostala do vzdialenej časti vesmíru a natrvalo v ňom uviazla. Ľudia sa snažia prežiť, vytvoriť si nový domov a pôvodnú kolísku ľudstva Zem, kam sa nedokážu vrátiť, postupne pokladajú za mýtus. Poviedky sú rozdelené na priamu, voľne nadväzujúcu líniu a samostatné epizódy s farbistými, spektakulárnymi či dokonca katastrofickými príbehmi zo Zeme, Slnečnej sústavy a Mliečnej dráhy. Vydanie reedície bolo podporené Fondom na podporu umenia... celý text
Přidat komentář


Kvalitného hard scifi je v československých vodách málo, a naozaj málo príbehov je kvalitných a zapamätateľných. Táto kniha je určite jedným z takých príbehov - niekoľko poviedok vzájomne poprepájaných (nie všetky), do dokonalého celku, po ktorého prečítaní som chvíľu sedel a premýšľal. Fantastický kúsok.


Udivilo ma, ako veľmi som si jednotlivé poviedky užila. Mnohé z nich na seba nadväzujú a spája ich bezmocnosť aj opatrná nádej ľudí, ktorí už nemajú možnosť návratu na Zem, alebo hľadajú „stratený Raj“, Letnú planétu, mimozemský experiment, na ktorom sú ľudia šťastní a zdanlivo neohrození. Vnímala som, ako sú príbehy úžasne prepracované, resp. že sú plnohodnotným sci-fi, ktoré si získa každého nadšenca, ale čo k nim ťahalo mňa, bola práve ľudskosť a vzťahy v popredí, pretože hrdinov takmer vždy ovplyvnilo nájdenie osudovej lásky. Z toho dôvodu sa mi čítala rýchlejšie ako som očakávala (sci-fi si „dám“ ozaj asi tak raz za rok), hoci som si na ňu mienila vyhradiť vyslovene čas... na druhej strane, až posledné tri poviedky som preletela a hľadala hlavne pointu. Dôvod? 525 strán - a napokon moja náhla únava zo žánru. Asi by som prijala rozdelenie na dve knihy ako jednu bichľu, keďže ide o špecifické témy, ktoré skrátka musia čitateľa zaujímať. Netvrdím ale, že sa k nim nevrátim, sústredená, pretože ma poviedky v dobrom prekvapili!


Tento súbor poviedok, z ktorých väčšina je prepojených spoločnými postavami, miestami, či udalosťami, sa mi čítal veľmi dobre. Príbehy plynuli a ja som sa postupne dostáva hlbšie a hlbšie do Zabudnutého vesmíru. Hýbateľom deja je najmä láska. A práve tá býva často najslabšou stránkou. Rozsah poviedok nedáva dostatočný priestor na budovanie vzťahov. Citové vzplanutia prebiehajú rýchlo, sú čisté a jednoduché.... Skrátka presne také aké by boli v ideálnom svete. Občas som sa obával, či mi z čítania nestúpne hladina cukru v krvi. Bez ujmy som to prežil... ...a musím priznať, že som rád. Možno práve kontrast sveta zmietaneho vojnou a až naivne úprimnej lásky dáva nádej, že nie celý svet sa točí len okolo moci a peňazí.


Dielo Tóna Stiffela si rozhodne zaslúži pozornosť čitateľa. Zaujme vychytanou technickou stránkou, všadeprítomnou človečinou a zaujímavými nápadmi. V jednej knihe mieša príbehy plné lásky, nehy a optimizmu, ale existenčných úvah o večných otázkach zmyslu života a budúcnosti ľudského sveta. A to som ešte nezmienil kvalitnú pevnú väzbu, slovník pojmov, mapku a príbehy jednotlivých poviedok ako príjemné bonusy pre čitateľov v rozšírenom druhom vydaní. Nie náhodou sa prvé vypredalo a musela vzniknúť dotlač.


Autorove poviedky sú vhodné pre školopovinného čitateľa. Pomerne dosť presladené romantické texty s nejakým tým popisom techniky. Pod hard scifi si predstavujem niečo iné. Suverénne najlepšia poviedka u mňa sú "Smutné oči plné piesku" o zabudnutom osamelom robotovi v hlbinách vesmíru. Poviedky o Letnej planéte som už hodnotil viac nostalgicky, nad rámec svojich preferencií.
Vcelku zbierka poviedok priemernej úrovne určená pre mladšie ročníky...
Část díla
![]() |
Adeptka 2017 |
![]() |
Cesta do hlbín UI mysle |
![]() |
Fragmenty Polysféry |
![]() |
Implantori |
![]() |
Krajina za horizontom nekonečna 2002 |
Autorovy další knížky
2015 | ![]() |
2022 | ![]() |
2022 | ![]() |
2001 | ![]() |
Toto je jediná kniha, ktorú mám doma dvakrát - v tlačenej aj audio forme, podporil som vydavateľstvo a hádam aj autora. Teraz ku kladom a záporom knihy. Je to poviedková kniha a tak, ako vždy, je kvalita kolísajúca - prevláda však celková spokojnosť. Strán na prečítanie (alebo hodín na vypočutie) je pomerne dosť, no napriek rozsahu kniha nenudí. Niektoré poviedky (presne päť) sú spojené do jednej línie, niekoľko ďalších sa ich nepriamo týka a zvyšok sú samostatné slohové útvary. Čo si však nemožno nevšimnúť je to, že autor trpí komplexom menejcennosti (asi je plachý typ) voči ženám. Do poviedok dáva vždy muža-chudáka a krásavice, ktoré oňho nestoja, no riadením osudu aj tak spolu skončia. Je to tak do očí (uší) bijúce, že autorove nenaplnené túžby iritujú čitateľa. Ok, každý sme nejaký. V texte sa však vyskytujú aj hry na indiánov, večné lovištia a tlačenie kalerábov. Spravil som si malý prieskum medzi deťmi na druhom stupni ZŠ a nečuduj sa svete, pozerali sa na mňa, akoby som bol z Letnej planéty - nemali potuchy, čo to je. Je cítiť, že autor je dieťa sedemdesiatych rokov, nezaškodilo by upraviť výrazové prostriedky, aby aj mladšie ročníky (tu si nebudem nič nahovárať, kniha je štýlom a obsahom určená tínedžerom) mali poňatie, čo tým autor myslel. Záver: solídne čítanie, autor má poviedky po technickej stránke super, po emociálnej to dosť kríva.