Ženy aj muži, zvieratá
Richard Pupala
Trinásť nových poviedok Richarda Pupalu, dvojnásobného finalistu Anasoft litera, treba zažiť. Príbehy sú povedomé, a predsa šokujúce. Preniknú hlboko a zasiahnu presne. Na dreň odhalia to škaredé a temné, pred čím urputne zatvárame oči a unikáme. A zaplavia zvláštnou krásou, nostalgiou, vôňou pokosenej trávy, detstva a vecí, ktoré sme si už dávno zabudli všímať. Pretože takí sme, krásni aj škaredí, úžasní aj hrozní zároveň... ženy aj muži, zvieratá.... celý text
Přidat komentář
Veľmi vydarené poviedky, čítali sa akoby samy- zo života, reálne, ľudské, empatické voči deťom a mladým ľuďom. Dokonca v 2 poviedkach sa postavy opakovali, ale z inej perspektívy a takéto prelínanie úplne milujem. Hviezdičku strhávam z dôvodu, že postupne príbehy vyšumia z hlavy a zostanú útržky, ale napriek tomu veľmi príjemný, svieži slovenský počin.
Dobře napsané krátké povídky ze života, které stojí za přečtení. Bonus pro mě, že autora zajímá a baví entomologie.
Otvorene priznávam, že hoci si knihy od slovenských autorov zväčša starostlivo vyberám, pri tejto ma zlákal dizajn a anotáciu som veľmi neriešila, no už od prvej strany mi bolo jasné, že som trafila klinec po hlavičke a čaká ma úžasná jazda.
Autor v trinástich poviedkach trefne a pritom úplne jednoducho zobrazuje bežnú realitu mnohých rodín i jednotlivcov, každodenné patálie medziľudských vzťahov - zaucho sem, klamstvá, nadávky či nevera tam, rutinný pohárik na dobrú náladu (alebo na utopenie žiaľu), problémy s dlhmi... Svoje postavy rozhodne nešetrí, neraz sa s nimi kruto zahráva (koniec koncov ako sám život), hádže ich z kaluže do blata a necháva ich svojvoľne plávať (a topiť sa).
Jedincov zachytáva v tých najprimitívnejších a najzraniteľnejších okamihoch, postupne z nich zvlieka vrstvu po vrstve, odhadzuje zvršky až ostávame konfrontovaní s holou podstatou ľudskej nátury. Pár príbehov, ani nie dvesto strán, no aj to stačilo na to, aby som si pána Pupalu absolútne zamilovala a zaradila ho medzi slovenských obľúbencov.
Tak toto ma totálne rozsekalo. Pupala vymakáva svoje majstrovstvo čoraz viac... Toto je tak presne mrazivá kniha, každé slovo, každá myšlienka má váhu... Navyše majú takú úplne filmovú atmosféru, že si to človek dokáže aj vizualizovať. A každý sa tu nájde, lebo tieto zvláštne spomienky, a tieto detské traumičky, to máme viac menej všetci...(Alebo ich minimálne dokážeme pochopiť, keďže on to vie podať totálne empaticky.) Myslím si, že Pupala je momentálne jeden z najlepších slovenských autorov!
Paráda,toto mi v súčasnej slovenskej literatúre chýbalo. Majstrovsky zvládnuté poviedky (možnože u mňa rezonuje generačný pocit), šikovný a pekný formát, fajné grafické spracovanie.
Štítky knihy
slovenská literaturaČást díla
Chrasty, lodžie, možnosti
2020
Deľba
2020
Deň letných prázdnin
2020
Koho som videla
2020
Mama na kolotoči
2020
Autorovy další knížky
2017 | Čierny zošit |
2020 | Ženy aj muži, zvieratá |
2014 | Návštevy |
2007 | Človek odinakiaľ Ivan Mistrík |
2023 | Druhý čierny zošit |
myslím, že nám tu dozrieva ďalší klenot slovenskej poviedky. od prvého kontaktu (Návštevy) ma zaujal drsný štýl, ktorým autor hádže na papier myšlienky, ako jednu poviedku vypointuje a inú nechá bez vyvrcholenia. to isté som zažil v ďalšej knihe (Čierny zošit), takže bolo jasné, že tretiu zbierku poviedok nemôžem nechať ležať na pulte. a „zjedol“ som ju hneď, využil som na to jednu zdĺhavú cestu vlakom.
možno niekomu vadí trochu pesimistický a miestami až pochmúrny obraz našej kravinky, ale žiaľ, tak to tu naozaj vyzerá. po rokoch sa budú môcť brať Pupalove poviedky ako sociologické sondy do reality krajiny.
jediné, čo mi vadilo, bolo použité písmo – ťažko čitateľné a navyše (asi?) v light verzii. našťastie to obsah vyvážil.