Ženy aj muži, zvieratá přehled
Richard Pupala
Trinásť nových poviedok Richarda Pupalu, dvojnásobného finalistu Anasoft litera, treba zažiť. Príbehy sú povedomé, a predsa šokujúce. Preniknú hlboko a zasiahnu presne. Na dreň odhalia to škaredé a temné, pred čím urputne zatvárame oči a unikáme. A zaplavia zvláštnou krásou, nostalgiou, vôňou pokosenej trávy, detstva a vecí, ktoré sme si už dávno zabudli všímať. Pretože takí sme, krásni aj škaredí, úžasní aj hrozní zároveň... ženy aj muži, zvieratá.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Ženy aj muži, zvieratá. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (7)
Veľmi vydarené poviedky, čítali sa akoby samy- zo života, reálne, ľudské, empatické voči deťom a mladým ľuďom. Dokonca v 2 poviedkach sa postavy opakovali, ale z inej perspektívy a takéto prelínanie úplne milujem. Hviezdičku strhávam z dôvodu, že postupne príbehy vyšumia z hlavy a zostanú útržky, ale napriek tomu veľmi príjemný, svieži slovenský počin.
Dobře napsané krátké povídky ze života, které stojí za přečtení. Bonus pro mě, že autora zajímá a baví entomologie.
Související novinky (1)
Knižní novinky (46. týden)
08.11.2020
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Ženy aj muži, zvieratá v seznamech
v Přečtených | 18x |
v Doporučených | 1x |
v Knihotéce | 11x |
v Chystám se číst | 10x |
v Chci si koupit | 2x |
v dalších seznamech | 1x |
Štítky knihy
Část díla
- Chrasty, lodžie, možnosti 2020
- Deľba 2020
- Deň letných prázdnin 2020
- Koho som videla 2020
- Mama na kolotoči 2020
Autorovy další knížky
2017 | Čierny zošit |
2020 | Ženy aj muži, zvieratá |
2014 | Návštevy |
2007 | Človek odinakiaľ Ivan Mistrík |
2023 | Druhý čierny zošit |
myslím, že nám tu dozrieva ďalší klenot slovenskej poviedky. od prvého kontaktu (Návštevy) ma zaujal drsný štýl, ktorým autor hádže na papier myšlienky, ako jednu poviedku vypointuje a inú nechá bez vyvrcholenia. to isté som zažil v ďalšej knihe (Čierny zošit), takže bolo jasné, že tretiu zbierku poviedok nemôžem nechať ležať na pulte. a „zjedol“ som ju hneď, využil som na to jednu zdĺhavú cestu vlakom.
možno niekomu vadí trochu pesimistický a miestami až pochmúrny obraz našej kravinky, ale žiaľ, tak to tu naozaj vyzerá. po rokoch sa budú môcť brať Pupalove poviedky ako sociologické sondy do reality krajiny.
jediné, čo mi vadilo, bolo použité písmo – ťažko čitateľné a navyše (asi?) v light verzii. našťastie to obsah vyvážil.