newtory
diskuze u autorů
Douglas Murray je publicista. Pracuje ako zástupca šéfredaktora časopisu Spectator a publikuje články v rôznych novinách, ako napríklad Sunday Times, alebo Wall Street Journal.
Títo ľudia boli ešte nedávno vnímaní ako exoti, ale tolerovaní. Dnes je žiaľ situácia taká, že tradične uvažujúci ľudia sú považovaní za nevzdelaných hlupákov a táto prevzdelaná a pre praktický život nepoužiteľná skupina intelektuálov vystupuje ako duchovný arbiter elegantiarum, určuje smerovanie spoločnosti vo vyspelých krajinách a tí čo ich kedysi prehliadali, ale tolerovali sú perzekvovaný a pomaly aj kriminalizovaný.
Neprávom zanedbávaný (čo sa týka vydávania kníh) autor (syn v našich končinách už pomerne známeho a uznávaného Richarda Pipesa).
Zostáva len dúfať, že sa konečne niektorý vydavateľ "zobudí" a vydá niečo od tohto na západe pomerne vplyvného (politicky nekorektného) a v súčasnosti na výsosť aktuálneho autora.
P.S. Politicky nekorektný je v súčasnosti synonymum triezvo, alebo aj kriticky uvažujúci.
Človek ktorý perfektne plní "zadania" Bratislavy.
Občas, keď opäť počujem nejakú jeho "reportáž" tak mi napadne: prečo v tom Maďarsku zostáva, keď je to tam všetko také strašné, on nositeľ svetla zo susedného super štátu (?)
P.S. Už párkrát sa mi stalo, že som sa na základe dobrého rozhovoru tešil na dobrú knihu, nestalo sa...
Navyše naše názory na niektorých autorov formujú (deformujú) informácie zo sekundárnych (pre nás relevantných) zdrojov, takže veľa krát nemusíme knihu ani otvoriť a názor máme hotový často to takto funguje v menej vyspelých civilizáciách (Salman Rushdie: Satanské verše) ale ani tie vyspelejšie nie sú výnimkou, odkedy máme sociálne siete,ktoré nám podsúvajú názory na "tisíce vecí" s ktorými v živote neprídeme do styku, ale kusá informácia nám umožní vec poznať a stať sa na ňu "odborníkom", ktorý šíri svoje "poznanie" ďalej (veď to je poslanie sociálnych sietí "vychovávať odborníkov na všetko")
Keby to fungovalo "absolútne", tak by dnes mnohí v súčastnosti renomovaní autori zapadali prachom anonymity.
P.S.1. Tým nechcem povedať, že Benjamin Kuras je renomovaný autor, alebo že ním v budúcnosti bude.
Benjamin Kuras je výborný pozorovateľ sveta, ktorý má schopnosť veci predvídať, domýšľať a pomenovať. Pracuje s faktami a nepodriaďuje závery z nich vyvodené názorom establišmentu. Hovorí o veciach nepríjemných, ktoré mnohým nemusia zapadať do ich obrazu sveta (je to každého právo, aj cestujúci na Titanicu boli presvedčení, že sa plavia na jednej z najskvelejších lodí vtedajšej doby).
Má zmysel pre humor, aj keď (len) čierny a jeho sarkazmy by boli smiešne, keby neboli také pravdivé. Núti zamýšľať sa bez ideologických okuliarov a denné svetlo bez nich je pre mnohých príliš ostré...
P.S.2. A preto čítajte "Benjamina". Na optimizme vám to síce nepridá, ale dočerta s optimizmom keď podpalubie je plné vody.
P.S.3.
Onen inkriminovaný rozhovor:
https://www.knihcentrum.cz/benjamin-kuras-civilizacni-trilogie-prospikovana-spetkami-humoru
Zaujímavý rozhovor s autorom:
https://www.sme.sk/c/2458923/peter-salner-v-com-tkvie-zidovstvo-najskor-v-antisemitoch.html
Život pani Violy. Taký, aký naozaj bol :
http://edah.sk/family/viola-rozalia-fischerova/96/
Veľmi trefný článok k jednej potrafenej postave, ktorá sa tvári, že je tak akosi nad vecou, ale ako vyplýva z napísaného nie je to celkom tak:
https://www.postoj.sk/17261/nevolajme-sorosa-filantropom
No neviem, či je Havran salónny teológ, mne skôr pripadá, ako salónny demagóg.
Autor má šarm aj vtip a vie o čom hovorí, milé predstavenie tohto pre našich čitateľov možno menej známeho autora (s českými titulkami).
https://www.youtube.com/watch?v=vis7DqfkMOs
Tak nič, hyperkorektný youtube nám ho zrušil...
Ale sloboda slova sa zrušiť nedá a tak nám ho tam niekto iný opäť pridal:
https://www.youtube.com/watch?v=ZfqOLn20zRA
Bolo raz jabĺčko krásne,
malo líčka červené.
Jeho jasná farba žiari
ach mamka daj ho mne.
Keď som doň zaťala zúbky,
pochytil ma veľký strach,
lebo červík vyšiel z hĺbky
a stal si na svoj prach.
Bolo nám to obom trápne,
že má nahryznutý dom.
On sa urazene vztýčil
a vyplazil sa von.
https://www.youtube.com/watch?v=HN8UjSauPN4
Aspoň takýto krátky nekrológ by si zaslúžil,keď už sa mu nedostalo poriadnej biografickej poznámky:
http://www.bohumildolezal.cz/texty/u094-02.htm
Viac informácií o autorke:
http://www.prophoto.cz/Izrael/Magdalena_Robinsonova_.html
http://zilina-gallery.sk/picture.php?/9572/category/672
Veršíky pre ZŠ a možno SŠ (SŠ s poznámkou nie pre všetkých,nájdu sa študáci s literárnym vkusom).
(Inak medzi nami, vydať toto knižne je des...)
https://www.facebook.com/basne.vsednich.dni/photos/a.1528839574076746.1073741828.1524093527884684/1597718223855547/?type=3&theater
Celkom zaujímavý článok o nemenej zaujímavom človeku:
http://revue.idnes.cz/erazim-kohak-a-tihnuti-k-prostote-dl1-/lidicky.aspx?c=A030506_213552_lidicky_pol
Jediná použiteľná informácia o autorovi má dva riadky:
Jsem původem z Ostravy a jsem hrdý na své město, svůj kraj a svou zem. Jsem hrdým občanem České republiky...
Druhá časť vety pokračuje až do konca strany: ...a není mi lhostejno, co se děje v našem státě.
no a potom v tom istom duchu do stratena :
http://radek-velicka.cz/?page_id=213
Dúfam,že čoskoro výjde aj v preklade, veľmi rád by som si ju prečítal.
Tu je link na celú recenziu:
http://www.flu.cas.cz/images/aktuality/2016/Jaroslav_Peregrin_Scruton_varuje_LN_5-3-2016.pdf
Majú kresťania automaticky odpúšťať islamským teroristom ich zločiny? Otázku s týmto zameraním položil francúzsky časopis Famille Chrétienne historikovi Rémi Braguovi, preklad rozhovoru vyšiel vo First Things, otázka bola položená po masakri v Nice.
Presne znela: „Čo môže kresťanská viera priniesť do týchto nových časov vojny? Máme pocit, že odpustenie nepriateľom je nielen nemožné, ale aj kontraproduktívne.“
Brague odpovedá, že je omyl, ak by si niektorí Kristove slová vysvetľovali ako odmietnutie, že „vôbec nepriateľov máme“. Spomína nemecké porekadlo, podľa ktorého aj „zbožný muž môže žiť v mieri, iba ak to chce aj jeho skazený sused.“ Brague napriek tomu hovorí, „že odpustenie nepriateľom nie je nikdy kontraproduktívne“, musí však byť správne pochopené: „Potrebujeme vidieť, k čomu vedie. Našich nepriateľov nezbavuje nenávisti, ako si to predstavoval Tolstoj. To sa stáva iba raz za čas. Stalo sa to s Gándhím, ale on čelil Angličanom, ktorí aj keď robili pre svoje záujmy a moc veľa, nemali žiadnu ideológiu.“
S islamom, podobne ako s francúzskymi revolucionármi, nacistami a boľševikmi, je to iné. Inak totiž vnímajú nepriateľov, označujú ich degradujúcim jazykom (Lenin – hmyz, Hitler – nižšia rasa, Korán – najhorší zo zvierat). Zmyslom odpúšťania je, naopak, podľa Bragua zmena v srdci toho, komu sa škodí, aby neupadol do špirály násilia a pomsty.
„Osoba, ktorá je pripravená odpúšťať, sa najskôr spýta sama seba, či ten, kto sa nazýva jej nepriateľom a chce voči nej vykonať nepriateľský čin, na to má nejaký dôvod. Bude ho nútiť dať veci na pravú mieru bez obviňovania. Bude bojovať, keď musí bojovať, a bude konať odvážne, ale bez nenávisti,“ povedal Brague.
zdroj: www.postoj.sk 21.07.2016
Povrchný jednostranný zavádzajúci,ale zvolil si správny jazyk, pretože dnešná doba lepšie rozumie obrázkom ako písmenkám.
To čo mi prvé "bleskne" mysľou pri prezeraní jeho "komiksov" je to, čo je obsahom článku s linkom. Vytvárať si názory na základe jeho reportáží je podobné, ako spoznávať a porozumieť problematike druhej svetovej vojny čítaním Mein Kampf-u.
http://www.jns.org/latest-articles/2015/1/16/a-cartoonist-urges-restraintexcept-when-it-comes-to-israel#.Vzd7WvmLTIU
