newtory
komentáře u knih

Kniha ktorú nedokážem prečítať na jeden záťah, kniha ktorú ale môžem kedykoľvek a kdekoľvek otvoriť a utešiť svojho ducha. Kniha ako permanentne dostupná špajzka plná vyberaných dobrôt k poteche srdca aj mysle. Nestarne a omladzuje, odporúčané pre všetky čitateľské kategórie bez rozdielu mentálneho výtlaku a čitateľskej tonáže.
P.S. Varovanie, pre slabšie povahy, nie je progressive friendly.

Kniha príliš dobrá na to, aby som na ňu zabudol, ale nie dosť dobrá na to, aby som sa k nej ešte niekedy vrátil.
Príbeh je veľmi dobre vymyslený, ale spracovanie je príliš "anglické" v tom najhoršom slova zmysle slova. Chýba tomu rozprávačské umenie Dickensa, alebo skratkovitá invencia Virginie Woolfovej.
Po celý čas som sa pohyboval v pásme troch hviezdičiek, až záver to posunul na konečné, aj keď nesmelé štyri hviezdičky.
Nakoľko je to prvotina, dám ešte autorovi jednu šancu, ale takú tak trochu obozretnú...


Jeden zo zásadných myšlienkových zdrojov Mein Kampf-u, vynikajúce čítanie pri depresii v rámci logoterapie.
Človek pochopí, že to s ním nie je až také zlé a knihu s úľavou odloží.
P.S. A ešte tu chýba dodatok: "Kniha se podle Databáze knih neslučuje s pravidly demokratické společnosti. Ačkoliv její existenci neschvalujeme, vyšla legálně, takže jsme se rozhodli ji zde ponechat."

Tak akosi postrádam v komentároch svojich predchodcov esenciu toho, čo táto kniha naozaj "obsahuje" preto sa aspoň pokúsim:
Podľa mňa je to vynikajúca "diagnóza" Nemecka po skončení II. sv. až do dnešných dní. Zachytáva tragické míľniky jeho cesty za posledných cca 75 rokov. Mainstream má tendenciu popisovať toto obdobie od porážky nacizmu len ako úspešné prekonávanie problémov doby, ale...(!)
Málo, alebo vôbec nič sa nedočítate v oficiálnych zdrojoch o tom, čo bolo obetované tomuto úspechu a obeťou číslo jedna víťazného ťaženia bola predovšetkým sloboda a demokracia. Nemci skrátka v panickom strachu z nacizmu pristúpili na oklieštenie slobody a demokracie spolu s bojom proti možnej recidíve nacizmu realizovali drakonické opatrenia, ktoré ich mali chrániť proti takémuto scenáru. Problém je, že sa tejto agendy chytila ľavica a rafinovaným spôsobom presvedčila spoločnosť, že to čo robí, nie je len jej ľavicová agenda, ale že v skutočnosti zachraňuje celú spoločnosť. Pod týmto krytím sa jej podarilo presadiť množstvo sporných riešení a zabetónovala ich do spoločenského kódexu ako záväzné a "navždy" platné. Autor podrobne popisuje ako sa z CDU/CSU stala prakticky ľavicová strana, ako sa na univerzitách začala presadzovať ľavicová ideológia o boji s R.A.F. ako sa v Nemecku právne pretláčala Lisabonská zmluva, likvidácia nemeckej marky na úkor eura, zjednotenie Nemecka, potieranie a systematická démonizácia AfD, euroústava aj o tom, ako Angela Merkelová prakticky zlikvidovala Helmuta Kohla a tak ukončila transformáciu pravicovej konzervatívnej strany CDU na stredoľavú, až po rok 2015 kedy otvorila hranice a zasadila smrteľnú ranu myšlienke svojprávnych národných štátov v rámci EU.
Záver, vynikajúce zhrnutie politického vývoja Nemecka od roku 1945 do dnešných dní, veľmi odporúčam, najmä keď si uvedomíme, že Nemecko je lídrom a hegemónom EU.
P.S. A ešte čosi, všetko o čom sa v knihe dočítate je poctivo ozdrojované, takže žiadne varenie z vody.
P.S.1. Nie som fanúšikom Inštitútu Václava Klausa (irónia) ale mám rád pravdu (fakt).


Vynikajúco napísaná kniha, zrozumiteľná aj pre laika (ako som aj ja). Myslím si, že by si ju mali prečítať "všetci" predovšetkým v krajinách (bratia za riekou Moravou) kde ešte tento euro projekt do pekného počasia nemajú zavedený.
P.S. Má 159 strán, ale keď ju dostanete do ruky, tak zistíte, že je to pomerne útla brožúrka.
P.S1. Hlúpy človek sa učí na vlastných chybách, múdry človek sa učí na chybách druhých.


Dobrú detektívku nerobí brutalita, surovosť, ale zápletka, opisy postáv, prostredia a interakcie medzi nimi.
Hitchcock vytvoril tajomno z mála, nepotreboval drastické opisy, stačilo navodiť správnu atmosféru.
Nič z toho tento krvák zabalený do posledného vydania The Times nemá.
Opismi postáv a vzťahov medzi nimi mi tak trochu pripomína skôr "ženský román".


Príjemné, nenáročné čítanie v síce staršom, ale peknom slovenskom preklade (nebýva pravidlom). Čo sa týka obsahu, tak cca dve tretiny deja hrajú na romantickú strunu a asi jedna tretina vťahuje čitateľa do dobrodružstva. Je to taká Angelika mierne "švihnutá" červenou knihovnou.


Už dávno som s takou ľahkosťou nehodnotil piatimi hviezdičkami. Pohodové čítanie, krimi starého dobrého strihu, trochu romantiky, nejaké to prekvapenie a to celé s príchuťou dobrodružstva, čo viac si priať ?
Nuž snáď len viac takýchto kníh.


Trochu Borges, tak trochu Kafka, znepokojujúci je tento Dino naozaj znepokojujúci.


1.Príjemná zmena, čerstvý vidiecky vzduch a skupina vyšetrovateľov ktorá má v prvom príbehu dosť ďaleko k idylickým vzťahom. Príbeh je komorný, pripadal mi tak trochu ako pondelková bratislavská inscenácia za spoločného štátu. Zápletka nebola príliš oslnivá, ale dialógy boli príjemné a pri čítaní pohoda...4*
2.Druhý príbeh bol zamotanejší a prostredie sa mi veľmi páčilo, zápletka bola dobre vymyslená a postavy zaujímavé. 5*
3.Tretí bol z môjho pohľadu najslabší, rozvíjalo sa to zaujímavo, ale potom sa to zadrhlo a čítanie stratilo prívlastok: "radostné"...koniec to síce napravil, ale už nezachránil, celkový dojem. 3*
Záverom príjemná zmena, pôsobilo to ako novoobjavená klasika. Škoda, že toho od autora nevydali viac.
P.S. Príjemný bol aj fakt, že šéf vyšetrovacej skupiny, fajčil fajku a tak som si v tejto hyperkorektnej, idiotizmom poznačenej dobe spomenul na svojho nebohého otca.


Čítam ju synovi a veľmi sa mu to páči, rozprávky sú "iné" než na aké sme zvyknutí, ale určite menej závadné ako svet reklám, množstvo morbídnych a lascívnosťou preplnených TV programov a rozprávky nadupané progresívnym dobrom, ktoré poskytujú akurát tak falošný obraz reality plný bezbrehej a preto až trápne od života odtrhnutej empatie.
Aby pochopil, že absolútne dobro je práve taký nezmysel, ako absolútne zlo.


S Virginiou Woolf sa to nedá porovnávať, jediné čo majú spoločné je doba v ktorej žili, pohlavie, povolanie...etc.
Katherine sa veľmi snaží zachytiť atmosféru (to jej celkom ide) ale na príbeh sa už nedostáva (bez-príbehovosť síce pristane Raymondovi Carverovi, ale on si to môže dovoliť).
Ale páči sa mi dobový opis sociálneho prostredia, vzťahov, (že vraj práva menšín) to by sa progresívci "poprskali" .
Suma sumárum, tri slabé hviezdy.


Toto bola taká bezstarostná-radostná jazda po častiach planéty, ktoré znamenali v pred islamských časoch počiatky ľudstva a v neskorších islamských časoch už len vrásky na tvári civilizovaného sveta.
Pani Agátha srší vtipom a pred nami sa odvíjajú životy nedotknuté civilizáciou, zamrznuté v čase.
Keby svetové mocnosti predtým ako naplánujú nejakú vojenskú misiu čítali takéto knihy, dozvedeli by sa o mentalite domorodcov oveľa viac ako z múdrych kníh ktoré oprašujú v hlavnom štábe.


Dlhé roky počas zdanlivo vlečúceho sa detstva to bola moja najobľúbenejšia kniha, ktorá ma verne ako psík sprevádzala počas snívania o nesplniteľnom sne: Pes v bytovke.
Dnes som už zo sna vyliečený, psíka mať nemusím, ale vďaka tejto relatívne útlej knihe dokážem o kynológii blufovať ako starý psíčkar.


Na začiatku bola tma a chaos a keď sa rozvidnie, dej vás chytí za srdce a potom prudko trhne "rukou".
Kniha ktorá by pokojne mohla byť "Nabarveným ptáčetem II." nebyť tak málo známa.


Zaujímavé čítanie, človek si uvedomí obrovskú rozmanitosť "čierneho" kontinentu a zároveň odpudivosť domorodých kultúr, a mentality ich nositeľov, ktoré môžu vzrušovať a podnecovať fantázie pri sledovaní blikajúcej obrazovky, ale ako susedov by ste ich nechceli mať.
Únavné fňukanie západných "elít" o tom, ako sme sa previnili na tomto kontinente nadobúda nové obrysy, pre človeka premýšľavého a nachádzajúceho súvislosti umožňuje množstvo informácii zachytiť falošné tóny tohto intelektuálneho chorálu.
Len tak námatkovo: "percento otrokov vyvezených do karibských oblastí bolo cca 42 %, do Brazílie 38 % a do severnej Ameriky cca 5 % (!) ..."
Kde sú tie veľkolepé reparácie pre potomkov bývalých otrokov z Francúzskej Guyany, Salvádora, Venezuely, Guatemaly, Panamy, Kolumbie, Surinamu, Brazílie...etc ?
Prečo neplatia napríklad Španieli a Portugalci ? Odpoveďou je nie, pretože, patria k najväčším poberateľom dotácií z EU.
Ak tu vznikol dlh, tak všetkým spravodlivo, padni, komu padni.
Nie, brať treba od tých, ktorí sa vedia o seba postarať (!)
Nehovoriac o "bývalých" moslimských otrokároch, ktorí v súčinnosti černošskými vládcami obchod organizovali.
Iný príklad: "britský parlament sa už v roku 1807 rozhodol, že atlantický obchod s otrokmi zruší a tak Británia rozmiestnila okolo brehov západnej Afriky svoje vojnové námorníctvo, aby chytalo otrokárske lode a oslobodených otrokov vracali naspäť na africké pobrežie" ( zachytili 1635 lodí a oslobodili 160 000 otrokov).
Dnes rozbesnené bandy fanatikov BLM rúcajú v UK sochy významných predstaviteľov britskej histórie.
Zaujímavé, aká je pamäť "potomkov" krátka.
Knihu odporúčam, ale upozorňujem:
Je to "čítanie na dlhé trate".


Podnetný, myšlienkovo nadčasový rozhovor so sympatickým psychológom.


Pre toho kto je už trocha unavený tandemom Smoljak & Svěrák je to príjemná (priam ideálna) zmena. Duch nášho velikána Cimrmana zostáva zachovaný, mení sa len optika nazerania a aj následnej interpretácie diela neuznaného génia. Množstvo dobových fotografií výborne dotvára celkovú atmosféru.


Neviem, alebo je D.D. unavený písaním, alebo som ja unavený jeho čítaním. V každom prípade niekde sa stala chyba a čítanie tohto silne predvídateľného príbehu sa stalo takmer príťažou...
