Agi
komentáře u knih

Dva hĺbavé príbehy plné náznakov, krátkych dejových odbočení, rozbehov i cúvania. Kniha, ktorá má ťažko definovateľný, znepokojivý podtext / autor dielo napísal krátko pred svojou samovraždou./
Text z obálky : "Na postoji prozaika Morselliho je úžasné predovšetkým to, že sa úspešne vyhýba akémukoľvek schematizmu a literatúru poníma ako otvorenú úvahu o životnom údele ... vlastne sa stavia do pozície odporcu, vzápätí však túto pozíciu ironizuje a pasuje sa s otázkami, o ktorých sa vari nič nové nedalo povedať ani vymyslieť."


Najlepšie vykorčuľovanie z autorskej bezradnosti pri literárnom finiši je vzbudenie pocitu u čitateľa, že dej bol zámerne neuzavretý. Aj tak sa dá .../U niektorých autorov detektíviek však nejednoznačný koniec pôsobí prirodzenejšie - trebárs v Sestre od R. Lupton./


Zvláštna kniha.
Prvé dve tretiny sú skvelé - čerstvý tridsiatnik sa rezignovane zmieruje s tým, že jeho osobný /opustila ho dlhoročná priateľka/, i pracovný život /frustrujúce fotenie rodinných balení zmrzlín v mrazničkách supermarketov/ v reklamnej agentúre sa nevyvíjajú podľa jeho predstáv.
A potom dostane ranu osudu - fatálnu lekársku predpoveď na zopár mesiacov života. A všetko sa roztočí v šialene rozvibrovanej špirále a osud ho donúti vyložiť všetky karty na stôl. Nemá žiadne eso, len samý Čierny Peter, všetko zbabrané a spackané natoľko, že mu konečná diagnóza pripadá ako celkom akceptovateľné a úľavné východisko.
Škoda, že posledná tretina knihy trocha devalvuje silu výpovede predošlého textu. Autor náhlivo všetko rozvalcoval, stočil do úhľadnej ruličky a ešte aj previazal ružovou stužkou. Napriek tomu - za trefné sebaironické postrehy a nadhľad si minimálne štyri hviezdičky určite zaslúži.


Libanonský Orient očami trocha splašenej mladej Angličanky. Triezvo dávkovaná zmes mystiky, napätia a dobrodružstva a v sumáre veľmi príjemná oddychovka.


Rozprávanie o chlapíkovi na prahu šesťdesiatky z newyorských horných vrstiev, ktorý je napriek svojmu postaveniu a majetku v spoločenských kontaktoch neobratný, plachý a občas sa mu lepí smola na päty. Myslím, že rozohraný motív je dostatočne nosný a sľubný nato, aby zniesol širšiu a možno aj hlbšiu zápletku. Autorov štýl písania je však príliš odosobnený a odťažitý a tak kniha je len plochým a fádnym príbehom o nudnom, konzervatívnom chlapíkovi.


Detektívny príbeh o postaršej lektorke tvorivého písania a účastníkoch jej kurzu. Začiatok je sľubný, pútavo rozohraný dej sa však v druhej polovici knihy rozťahuje do nezáživných popisov a nudných dialógov a končí letargickým finále s chabo zdôvodneným motívom vrážd.


Román o mladej, tuctovej Američanke, ktorú opustil manžel a tak sa pokúša uživiť ako pekárka. Vcelku príjemný kontrast k početným románom o úspešných a atraktívnych Američankách, ktoré riešia výlučne problémy s "pánom Božským" a prízemné existenčné starosti sa ich nikdy netýkali. Príbeh sa číta fajn - je ako vľúdne pohladenie zamúčenými rukami a ako bonus je do textu zakomponovaných niekoľko skvelých cukrárskych receptov.


Počuli ste už o povolaní "Imitátorka nákupov v obchodnom dome " ? Nie ? Je to povolanie hlavnej hrdinky tohto románu / pred nerozhodnutými zákazníkmi predstiera, že o tovar, ktorého kúpu zvažujú, má eminentný záujem ona sama - čo váhavcov zvyčajne podnieti k tomu, aby tovar rýchlo uchmatli a utekali s ním k pokladni / , okrem tejto práce má však toho oveľa viac - naplánovala si tvrdú pomstu svojmu bývalému partnerovi, ktorý ju opustil kvôli bohatšej partii. Prvotný plachý a improvizovaný pokus dômyselne vycizelovala do sofistikovaného a rafinovaného revanšu.
Príjemne odľahčený príbeh má síce logicky predvídateľný záver a samozrejme končí hrdinkiným zadosťučinením - určite však patrí medzi lepšie ženské romány s inteligentným humorom.


Rozprávanie o rozvedenej štyridsiatničke, ktorá sa borí s výchovou troch detí, s frustráciami z minulosti, s nedostatkom peňazí a s pocitom márnosti pri upratovaní cudzích domácnosti. Plnokrvný román o tom, ako sa v obyčajnom živote prelína skepsa s nádejou.


Príbeh mladej rozhlasovej redaktorky, ktorá musela kvôli neplánovanému tehotenstvu poodsunúť svoju kariéru. Sporadicky to v texte zaiskrí vtipom, no vonkoncom to nie je taký zábavný ohňostroj, aký by sa dal čakať podľa anotácií.


Súčasný Manhattan, exkluzívna škola pre prominentnú, zväčša židovskú mládež a mladá učiteľka angličtiny, ktorej praktická realita života rýchlo zmietla prvotné nadšenie z vyučovania aj idealistické predsavzatia. Číta sa veľmi dobre, štylisticky dosť pripomína prvotinu Nicole Krauss - Denník pestúnky, avšak dej je hutnejší.
Škoda, že autorka si neodpustila /lacné/ morálne precitnutie hrdinky v závere diela. Ušľachtilosť zvíťazila, avšak pôsobí ako primalá záplata na veľkej diere.


Citlivo vykreslený príbeh čerstvo ovdovenej mladej ženy, ktorá sa snaží vyhrabať z depresií a nanovo si ako-tak poskladať svoj svet.
"Zvláštna vec na úplnom dne je to, že sa pod ním otvára ďalší priestor. Vravíte si: Teraz som úplne na dne. Odteraz je všetko už len
smerom nahor! Potom ale zistíte, že eskalátor ide ešte o jedno podlažie nižšie, do suterénu s odpadkami."


Rozprávanie o životnom štýle a mixáž chronicky známych rád a odporúčaní pre ženy. Takéto ""inšpiratívne" texty migrujú z jedného ženského časopisu do druhého a sú ako načančané, nazberkané volány. /Dali by sa síce úspornejšie poskladať - ale prečo?, veď takéto nadýchané a rozvírené aspoň zaberú viac priestoru./


Kniha by mohla mať podtitul: Tri dievčatá v ružovej vate. Príbeh troch mladých, krásnych, zaistených dievčat s atraktívnym povolaním, ktoré majú všetko, len obrúčky na prstoch od /akože ináč/ krásnych, inteligentných, úspešných a romantických mužov im chýbajú. Adriana, Leigh a Emmy majú toľko problémov s láskou, že by to vystačilo na celý dievčenský internát...Dej by bol stráviteľnejší, pokiaľ by bol odľahčený trochou irónie.
Autorka je štylisticky zručná novinárka, píše kultivovaným jazykom a určite na vyššej úrovni než väčšina spisovateľov romantických románov, v jej dielach to neraz blysne invenciou a myslím, že mrhá svojím literárnym potenciálom, pokiaľ píše takéto knižky.


Dobrý námet utopený v balaste (máloktorá kniha má na Amazone za desať rokov od vydania len dve hodnotenia a žiadnu recenziu).


Pri čítaní dielka s príjemne starosvetskou štylistikou som sa len ťažko ubránila myšlienke, o koľko bola táto samotárska plavba v jednoduchej šalupe odvážnejšia a dobrodružnejšia, než podobné plavby Michaela Palina v technicky kvalitne vybavenej lodi s doprovodnou suitou známych a s televíznym štábom.
"Spray sa vydala na more, preč od skalísk, morom bičovaných a pasát, chladný a osviežujúci, ju hnal napred. 8. mája 1898 križovala cestu, kade sa na začiatku svojho podniknutia uberala 2. októbra 1895. Bol som spokojný, že Spray oboplávala zemeguľu, a keby to bolo iba číre dobrodružstvo, nijako som si nelámal hlavu s užitočnosťou výpravy a hovoril som si: Nech sa stane čokoľvek, cesta je vykonaná."

Prítomný čas zrejme mal vzbudiť dojem bezprostrednosti, u mňa však vyvolal len dojem silenej akčnosti.


Obsažný, precízny záznam výpravy s bohatou fotodokumentáciou - od stručných dejín Čukotky cez fyzickú prípravu na náročné podmienky vo fitnesscentre až po bohužiaľ predčasný návrat z ľadovcových polí Beringovej úžiny kvôli nevhodným podmienkam ( kvôli otepleniu na mínus 1 stupeń, topeniu sa ľadových krýh a blížiaciemu sa snehovému uragánu.) Globálne otepľovanie si vyberá svoju daň.
..." Cez náročné ľadovcové kopce sme museli každú chvíľu prenášať dvoje sane. Predstavte si, že musíte plne naložené 80-kilové sane vynášať približne do druhého poschodia a potom ich po ľadových schodoch zniesť naspäť dole. Hneď nato sa otočiť a vrátiť sa po ďalšie sane a celú túto procedúru zopakovať."
"Rieka je široká asi šesť metrov a ako had sa vinie pomedzi snehovú prikrývku. Je zamrznutá. Akonáhle prídeme k jej okraju, Viktor kľačí na brehu a skúša jej povrch. Máme problém. Táto časť nie je dostatočne zamrznutá. Neudrží nás."
"Toto je Rusko. Na túto krajinu môžeme mať hocijaký názor, ale treba ju najprv zažiť. Mnoho ľudí hľadá tú povestnú ruskú dušu, o ktorej toľko čítali v nejednom románe od Dostojevského. My sme ju našli na Čukotke."
"Na začiatku celej expedície sme sa občas pohrávali s myšlienkou, že za deväť dní by sme mohli v ideálnych podmienkach prejsť celú úžinu Vedeli sme, že je len zbožným prianím prekonať celý úsek tak rýchlo, ale ani v najhoršom sne sme nemysleli, že môžeme tak skoro skončiť kvôli počasiu. Nespravili sme žiadnu chybu, ale matka príroda rozhodla za nás. S akými pocitmi odchádzame? Ako sme spomínali, neberieme to ako zlyhanie . Berieme to ako fakt. Určite však vieme,, že keď sa bude dať a podmienky budú ideálne, bez rozmýšľania to pôjdeme skúsiť opäť. Lebo keď zacítite a okúsite tento kút sveta a spôsob života,, nezbavíte sa toho . Je to droga, Čukotka sa nás jednoducho nezbaví."


"Grace Alcottová po celý svoj život kráčala chodníkom, ktorý jej vymedzila prísna anglikánska výchova a aristokratický pôvod. Ako elitná členka spoločnosti v Beacon Hille študovala na tých správnych miestach, stýkala sa so správnymi ľuďmi a vydala sa za správneho muža. Ako dokonalá manželka muža z prominentnej rodiny a obyvateľka prepychového domu na nádhernom morskom pobreží Cape Code je prototypom ženskej cnosti v spoločenských kruhoch s modrou krvou, v ktorých sa Alcottovci bez námahy pohybujú."
Po prečítaní tohto textu na obálke knihy si ťažko možno predstaviť škrobenejší životopis hlavnej hrdinky. Znie skostnatelo viktoriánsky, dej sa však odohráva zhruba od konca šesťdesiatych rokov po súčasnosť. Je to príbeh americkej rodiny zo stredných vrstiev, ktorá sa vyšvihla v období konjuktúry v sedemdesiatych rokoch, zhruba desaťročie sa udržala hore a potom pomaličky, postupne začal jej finančný zosun dole - z rozjareného vzletu s rozmáchnutými rukami pokles až do podrepu, pričupnutia - a naraz zistili, že čupia celkom v ... Hodne trpký román o dezilúziách a vytriezvení.


Názov i anotácia asociujú dojem, že ide o tuctový limonádový román, prekvapivo však je to vybrúsená próza s množstvom skvele vygradovaného situačného humoru a takej dávky duchaplnej sebairónie, akú som v ženskej literatúre už dávno nečítala.
