Bocán komentáře u knih

Knihu som objavil náhodou a okamžite som si ju kúpil a prečítal.
Už okolo 20 rokov sa zaujímam o viacmenej zabudnutú a opomínanú kapitolu 2. svetovej vojny - Madagaskarskú kampaň. Za tento čas som nazbieral množstvo článkov a statí z rôznych odborných časopisov, internetových stránok (z ktorých už niekoľko medzitým aj zaniklo) a urobil si výpisky z tých niekoľkých kníh (požičaných aj zo zahraničia), ktoré sa touto témou zaoberajú. Vo svetle týchto materiálov som sa tešil hlavne na najrozsiahlešiu kapitolu knihy, ktorá sa ňou zaoberá. Po prečítaní si však musím priznať isté rozporuplné pocity, keďže závery autorov niekedy nie sú úplne v súlade s tým, čo je možné zistiť z iných zdrojov, ktoré mám k dispozícii. Musím uznať, že dielo, ktoré pod čiarou najčastejšie uvádzajú ako zdroj (tiež ho vlastním), je naozaj do súčasnosti najucelenejšia súborná práca na túto tému, ale nezaškodilo by ju konfontovať aj s inými zdrojmi. Zároveň musím uviesť, že aj po vojenskej stránke, sa mi práca zdá nie úplne dotiahnutá. Myslím, že je dosť nešťastné prekladať originálne názvy britských jednotiek, možno by bolo lepšie ich ponechať v originále a prípadne vo vysvetlivkách ich preložiť. Na mnohých miestach sú tie isté jednotky uvádzané ako juhoafrické (vojenské jednotky Juhoafrickej únie), inde ako britské, a ďalej ako spojenecké (v kontexte asi ako najsprávnejšie).
Napriek týmto "výtkam" však treba uznať, že je to jedno z mála vydaných prác (a to nie len v slovenskom a českom jazykovom priestore), ktoré sa touto kampaňou v takejto širšej miere zaoberá. Z tohto dôvodu si zaslúži palec (a nie len jeden) nahor. Možno by si táto časť histórie 2. sv. vojny zaslúžila samostatnú komplexnejšiu knihu, čo by mohla byť aj výzva pre autorov do budúcnosti. Základ je dobrý - držím palce!

1 21.08.2019

Áno, je to "čtivá" knižka, o tom žiadny... ale... Clostermann si v mnohých prípadoch vymýšľal, prikrášľoval, či prisvojoval príbehy svojich spolubojovníkov. Takým je napríklad aj veľmi pôsobivý príbeh o zostrelení výškového prieskumníka nad námornou základňou Scapa Flow. Skutočným aktérom, čiže premožiteľom bol britský stíhač Blair, Clostermannova účasť v skutočnej udalosti je obmedzená len na úlohu pilota, ktorý pre Blaira priletel kuriérnym lietadlom a odviezol ho späť na základňu. Počas letu vyrozprával príbeh Clostermannovi a ten ho použil vo svojej knihe. Nič by na to nebolo, keby si neprisvojil úlohu hlavného hrdinu (čo mu Blair aj po rokoch vyčítal). Práve z tohoto dôvodu musím tvrdiť opak toho, čo napísal Jadran - knihy pána Fajtla sú omnoho viac autentické, keďže si neprivlastňuje príbehy, či zážitky iných a príbehy sú skutočné.
Ak by som hľadal dielo, podobné Veľkému cirkusu, ktoré napísal niektorý z našich pilotov z obdobia 2. sv. vojny, tak by som asi spomenul knihu Antonína Lišku - Jak se plaší smrt (http://www.databazeknih.cz/knihy/jak-se-plasi-smrt-27338). Ani tam však Liška seba neoznačuje za hlavného hrdinu, ale pomocou zmenených mien skutočných pilotov čs. odboja, rozpráva ich príbehy formou beletrie.