Budly komentáře u knih
Kniha sa okamžite stáva mojou obľúbenou a aj tých vyše 800 strán mi príde málo, čo sa mi pri iných knihách nestáva. Keď som to čítala, nešťastne som si uvedomovala, že sa to raz skončí. Raz tú knihu dočítam, odložím ju s pocitom, že som príbeh absorbovala. Áno, budem si ju môcť prečítať znova, ale ten neopakovateľný knižný zážitok už znova nezažijem. Odložím si ju niekde a keď budem stará a s nanič pamäťou, znova si ju otvorím a začítam sa do toho magického príbehu.
Ak by to bolo možné, čítala by som ju stále a zakaždým by som si po jej dočítaní zmazala pamäť. Poznáte o, keď nájdete knihu, ktorá vás tak silno ovplyvní, že nemáte chuť robiť hocičo iné, len ju čítať? Prežívať ten príbeh? Súcitiť s hlavným hrdinom? Keď knihu odložíte kvôli iným povinnostiam, tak sa nezamýšľate nad bežnými problémami ale nad knihou, ktorá si vás podmanivo získa, až sa do nej zamilujete.
Rothfuss patrí k tej malej skupinke spisovateľov, ktorý môžu písať aj o ceste kôrke chleba tráviacim systémom a bude to úžasný príbeh. No on nepíše o ceste kôrke chleba, ale o Kvotheovi Nekrvácajúcom, o ktorom ste možno počuli.
ďalší geniálny nápad z Zusakovej geniálnej mysle. Začala som to čítať popri tom, ako som sa balila na konci dovolenky. Bolo mi ľúto, že som tú knihu vzala do rúk až v posledný deň, tak som si povedala:
"Nuž čo, aspoň prvé dve strany prečítam, nech som sem nebrala tú knihu zbytočne." Začala som čítať a pohltilo ma to viac, než iná kniha za posledné časy. Zrazu som si všimla, že som na 24 strane a nemám pobalené vôbec nič, ale netrápilo ma to. Ten deň som strávila čítaním tejto úžasnej knihy.
Jednotka ma vážne chytila. Napínavé, akonáhle bola v aréne nemohla som ju od seba odtrhnúť. No potom to už išlo dolu vodou. Dvojka o tom istom a trojka? To bolo číre utrpenie! Až tu som si uvedomila, že Suzanne Collins serie na niečo také ako psychika postavy. Vytvorí si nejakú Katniss, ktorá sa správa ako narušený človek, takmer necíti žiadne emócie. Niekto zomrie a ona čo? Normálny človek by žialil, možno nejaká tá slza... A ona? Pozastaví sa nad tým ako nad chladným faktom. Potom dokonca ešte úžasná čerešnička na torte, postava, ktorá tam aj niečo cíti kvôli istej udalosti bude bezicitná. (Nebudem však prezrádzať kto). Akoby sa vyslovene bála postáv, ktoré dokážu cítiť. A prečo? Lebo ona to nedokáže vierohodne opísať. Celá trojka ma neskutočne iritovala.
Nebudem sa vyhovárať na vek, kedy som to čítala. nebudem tvrdiť, že vtedy sa mi to páčilo, no teraz už nie. Nebudem tvrdiť, že tú knihu nemám rada. Lebo neklamem. Veď načo aj klamať? Niektorí ľudia, si isto myslia, že za tento svoj názor by som sa mala hanbiť. Ale nehanbím sa. Mám taký pocit, že s príchodom tejto knihy a jej popularitou sa udiali zvláštne veci. Masy ju začali milovať a masy nenávidieť. Teraz už ťažko posúdiť, ktorá masa je väčšia, než tá druhá.
Táto kniha je zvláštne lepkavá, a na koho že sa nalepí? Na nešťastné ženy, ktoré občas rady vypnú. Alebo na tínedžerky, ktoré ani poriadne nevedia, čo je láska a radi by si ju predstavovali tak, ako je opísaná v tejto knihe. Ak sa vám kniha nepáči - fajn, je to pochopiteľné. Ale nie je dôvod urážať tých, ktorým sa to páči. Učte sa rešpektovať názory ostatných.
Bol to vôbec King? To mi napadlo, po tom, čo som to dočítala. Teda hneď po tom What the...?! Ja neviem, ale ten koniec, myslel to vážne? Aj keď, čo iné som mohla očakávať. Muž, tajomne priťahujúci každého kupujúceho, zvláštny obchod, v ktorom každý nájde to, čo po čom túži, aj keď o tom ešte ani len nevie. Toto celé ma tak pritiahlo, že som si to musela prečítať, ale napokon sa objavila tá hnusná vec menom sklamanie. Či skôr rozčarovanie.
Úžasné spojenie Herucula a zároveň je to kniha, v ktorej sa perfektne ukáže jeho povaha, v ktorej musí každému dokázať, že aj keď možno vyzerá tak, ako vyzerá, neoplatí sa s ním zahrávať. Na jedno sa zakaždým spolieham, keď čítam prípad s Herculom - vždy ma prekvapí.
Najlepšia z jej kníh, ktoré som čítala. Agatha Christie je majsterkou detektívneho žánru, čo nám opäť dokazuje aj pri tejto knihe. Nechápem, prečo to tak málo ľudí čítalo. Veď haló - posledný prípad Hercula Poirota, toho slávneho detektíva s vykrútenými fúzikmi a svojskou hlavou. Môžem úprimne povedať, že to nie je len jedna z najlepších kníh od nej, ale kníh celkovo.
Každá Kingova kniha má niečo do seba, určite si každý pamätá, kedy to bolo jeho "prvýkrát s Kingom". Pre mňa je to táto kniha, prvá, ktorá ma presvedčila o tom, že je to geniálny spisovateľ. Rád sa hrá s napätím, stupňuje ho až tak, že máte knihu chuť šmariť o stenu.
Nádherná kniha, rozprávaná úplne iným štýlom, než akým je človek zvyknutý, no aj to je jedna z tých veľa príťažlivých pozitív, ktoré sa k tejto knihe viažu. Prítomný čas, jeden z rozprávačov smrť, pochmúrna atmosféra, ale písaná tak krásne a optimisticky! Tieto dva kontrasty ma fascinovali celú dobu čítania. Viackrát mi vyhŕkli slzy, a poviem vám, že aj vás to čaká. Nech sa tomu akokoľvek budete snažiť vyhnúť, ak ste aspoň trocha človek - kniha sa vám hlboko zažerie do srdca a bude pre vás predstavovať nezabudnuteľný literárny zážitok.
Ak to súdite len podľa toho, že táto autorka napísala aj Twilight ságu, tak robíte obrovskú chybu, pretože táto kniha sa od upírov riadne líši. Dalo by sa povedať, že táto kniha je lepšia ako celý Súmrak, Nov, Zatmenie a Svitanie dokopy. Bohužiaľ taký úspech to už nedosiahlo. Krajší svet, svet posiaty dušami a ľuďmi utekajúcimi pred ich nadvládou. Po prečítaní vám to bude stále vŕtať v hlave a budete rozmýšľať, či je to vôbec od tej istej autorky.
Jediná kniha, ktorú som kedy čítala a bola horšia ako film. Nechcem povedať, že bola vyslovene zlá. Veľmi zaujímavá a fascinujúca, lenže... Nolan je Nolan (režisér filmu). Preto vždy, keď počujem, že knihy sú VŽDY lepšie ako filmové spracovania, tak odpovedám, že to nie je pravda a práve tu sa mi to dokázalo.
Ak čakáte, že je to podobné filmu, tak dosť vzdialene. Áno, sú tam dvaja eskamotéri, nejaká tá žena jedného z nich, rivalita... Ale ak si chcete prečítať túto knihu a čakáte, že sa to bude podobať filmu (ako zväčša to tak býva, že sa film podobá knihe a len občasne sa zmenia fakty) tak budete veľmi prekvapení a možno si potom budete tiež vravieť, že prvá kniha, ktorá je horšia (ale nie zlá!) ako film.
Áno, to by nebola moja kamarátka, keby mi nekúpila práve poslednú knihu zo série bez toho, aby som čítala tie dve pred tým! Ale aj tak som jej za to vďačná, chvíľami to bolo také nudnejšie a striedanie rozprávačov ma nútilo prevracať stránky dopredu a tešiť sa na to, kedy jeden rozprávač skončí a druhý začne, ale aj tak ma ten koniec napokon dostal.
Neviem sa rozhodnúť, ktorú z týchto prvých dvoch dielov mám najradšej, ale asi to predsa len bude tá jednotka, možno práve preto, lebo bola prvá. Táto je o dosť temnejšia a hrozivejšia, ale čím viac si človek zisťuje o tomto období upalovania čarodejníc, zisťuje, ako veľmi dobre je to napísané a koľko si toho musela autorka zistiť. (Obsahuje to najkrajšie romantické listy, ktoré som kedy čítala.)
Každý človek má nejakú knihu, ktorá mu otvorila svet literatúry, ukázala mu všetky krásy a prinútila ho dočítať to dokonca a nielen to, ale začať čítať aj iné knihy. Pre mňa to bola táto kniha (akurát ma irituje, že tu je to rozdelené do dvoch častí). Do ktorej som sa neodvratne zamilovala. Myslím, že som ju dočítala za dva dni, ktoré boli najkrajšie dva dni strávené čítaním, kedy som sa od toho nemohla odtrhnúť, nemohla som to prestať čítať.
Neviem, čím to je ale trojka sa mi páčila najviac z celej série. Možno je to tým, že prišli do Polisu, nastúpili do Velesu a bolo tam veľa nového. Strašne som si obľúbila Aslexa vďaka tomu, aká originálna postava to bola. Zároveň sa mi v trojke páčil ten nápad s duelom. (Čo som si rovnako vďaka tomuto súťaženiu aj najviac obľúbila zo série Deltora - Púšť skazy)
Páčilo sa mi to viac ako Predurčenie! Viac som sa na tom smiala a bolo to napínavejšie. Dúfam, že sa to bude gradovať a trojka bude ešte lepšia a štvorka najlepšia! Dokonca aj nápad s novou mystickou krajinou, ktorá sa predsa len ukrýva niekde na Slovensku.
Toto je moja najobľúbenejšia kniha, z celej série. Zbožňujem ak je v príbehu nejaká súťaž, v ktorej si musia merať sily, Zároveň sa mi to zdá najviac prekvapivé, vtipné (napríklad kvôli menám) a jednoducho najlepšie z Deltory.
Príde mi vtipné, keď vo filme sa rozoberajú filmy a v knihách sa rozoberajú knihy, ani sama neviem prečo, ale je to tak. Kingov šmrnc asi spočíva v tom, že pri niektorých dielach si predstavuje, že toto sa vlastne celé deje jemu. Rovnako nad tým musím premýšľať aj tu. Možno si predstavoval ako ide v aute, práve dokončil knihu, keď tu ho zasiahne víchrica a viac už bude odovzdaný v rukách šialenej fanynky. Myšlienkové pochody hlavnej postavy nepochybne patrili aj jemu. Šialená postava Annie, ktorá bola v niektorých ohľadoch až taká zasahujúca do extrémov, až som mala pocit, že na mňa vyskočí a začne mi nadávať, prečo čítam jej súkromný príbeh o najkrajších chvíľach strávených s jej obľúbeným spisovateľom.
Možno si King pokladal otázku: "Čoby som robil ja, na jeho mieste?"
Táto kniha ma bohužiaľ strašne sklamala! Ale taký dobrý nápad to bol... Ach, no škoda. Zbytočne prelievať slzy nad preliatym mliekom, alebo v tomto prípade v sprzdenom nápade.
Treba povedať, že toto nie je ľahké čítanie na letné popoludnia, kedy chcete zrelaxovať a oddýchnuť si pri niečom jednoduchom. Občasne pomerne príjemne komplikované, s dobrým detektívnym nádychom. Pokiaľ ide o film, tak lepšie spracovanie knihy sa podarilo Fincherovi.