dikara
komentáře u knih
Modlitby za unesené
Jennifer Clement
celkom zaujímavé čítanie, neviem, či nie aj podľa skutočného príbehu, no v každom prípade to vyzeralo uveriteľne, bolo to veľmi pekné, nič romantické, skôr tvrdá realita ich života
príbeh bol rozprávaný z pohľadu hlavnej hrdinky, len ako rozprávanie jej spomienok, žiadna priama reč, žiadne rozhovory, no aj napriek tomu sa to dobre čítalo
vadilo mi tam ale to, že autorka sa neustále vracala k predchádzajúcim spomienkam, niekedy aj bez toho, aby ukončila tú aktuálnu, proste miešala piate-cez-deviate
našťastie sa to dalo pochopiť a časom som si aj zvykla, lebo som vedela, že neskôr to asi dokončí
Siedma vlna
Daniel Glattauer
.... E-mailová komunikácia medzi Emmi a Leom skončila. Prečo ? Dôvod by bol prezradením deja.
Emmi to však nevzdáva, stále sa pokúša skontaktovať s Leom. Po deviatich mesiacoch sa jej to aj podarí. A ich komunikácia pokračuje. No situácia sa zmenila – obaja majú vzťahový záväzok.
Tým sa začína druhá časť virtuálnej a virtuóznej romance.
Ten, komu sa prvá kniha páčila, bude spokojný aj s pokračovaním.
Nevravím, že knihy boli neskutočne vynikajúce, ale keď tak nad nimi /čím ďalej viac/ uvažujem, boli celkom milé a stáli za prečítanie a ja som bola spokojná.
V druhej knihe je viac zvratov a prekvapení. No a záver ... niekto bude spokojný, niekto nie, závisí od uhla pohľadu a čo očakávate
Na konci s dychom
Rebecca Donovan
Po úteku z mesta na druhý koniec krajiny, kam chodí na vysokú školu, sa Emma "odstrihla" od všetkých. V kontakte zostala len so svojom najlepšou kamarátkou Sárou. Po roku a pol prežívania, Emma konečne začína "žiť". Snaží sa zapájať do mimoškolských aktivít, ale za akú cenu. Stále ju totiž prenasledujú "duchovia minulosti" a tajomstvá, o ktorých nepovedala ani Sáre a tak sa s tým sama prebíja životom.
Z rodinných dôvodov sa ale musí vrátiť späť do mesta a tam znova stretáva Evana. A Evan má otázky, veľa otázok, na ktoré potrebuje počuť vysvetlenie, prečo ho bez slova opustila. A na toto nie je Emma pripravená a robí všetko možné, len aby ju Evan znenávidel a viac sa nestaral.
V tretej časti je dej písaný z pohľadu Emmy, ale aj Evana. Ich jednotlivé pohľady sa prelínajú a nasledujú za sebou. Nie sú to pohľady dvoch ľudí na tú istú situáciu. Táto verzia sa mi páčila, bolo to celkom dobre vymyslené.
Z môjho pohľadu je tento tretí diel asi najlepší. Aj čo sa charakteristiky postáv týka, ich konania, ale tiež smerovania príbehu. Kým v prvých dvoch častiach mi akosi chýbala tá správna chémia medzi dvoma hlavnými postavami, v tejto tretej časti sa konečne objavila a to tí dvaja ani neboli pár.
Sotva dýcham
Rebecca Donovan
Emma sa po traumatickom zážitku dostáva z domu hrôzy, ale mám pocit, že jej ďalšie rozhodnutia a konania sú samá chyba. Po tom, ako sa znova stretáva so svojom mamou, sa rozhodne s ňou bývať /prvá chyba/, svoju dôveru zverí do rúk tej nesprávnej osobe /druhá chyba/ a Evana zo svojich problémov vynecháva, aby nenarušila jeho život /tretia chyba/. Správa sa ako „spasiteľka“ čo ma neskutočne vytáčalo a nevedela som sa stotožniť s jej konaním. Evan sa neskutočne snaží, robí všetko, aby jej uľahčil život, no ona sa mu so svojimi problémami vôbec nezveruje, čo dosť narúša ich vzťah. Popri tom sa Emma dozvedá tajomstvo o svojej rodine, čo úplne naruší jej sebadôveru a tiež to, prečo musela ísť bývať k svojej tete a ujovi.
Kým v prvej časti som ešte Emmu ako tak chápala a ľutovala, v tejto časti som na ňu bola vyslovene napálená, ako môže byť tak blbá.
Nebude to moja obľúbená hrdinka.
Zo začiatku sa skoro nič nedialo, dej sa len rozťahane vliekol, autorka tam dávala aj také opisy, čo tam vôbec nemuseli byť, ale prinútila som sa čítať.
Autorka si vybrala dobrú tému, asi aj to konanie hrdinov by takéto mohlo byť, predsa len tie traumy z minulosti, ale ... toto nie je príbeh pre mňa. Nie preto, že by to bolo nudné, nezáživné, zle napísané, že by ma to nebavilo, to nie, ale ... proste sa mi to nepáčilo
Dôvod dýchať
Rebecca Donovan
Veľmi pekný, no zároveň aj veľmi smutný príbeh s tématikou domáceho násilia.
Hlavná hrdinka žije v rodine, pod fyzickým a psychickým terorom zo strany svojej tety, kde jej manžel túto skutočnosť /pravdepodobne/ prehliada.
Je to typický young-adult príbeh so zamilovanými mladými hrdinami, ktorí sa snažia vysporiadať so svojimi problémami po svojom. Konanie hlavnej hrdinky mi niekedy prišlo až príliš utiahnuté za vlasy, ale zas, ja ako čitateľ si neviem predstaviť, ako by som konala v jej situácii a hlavne, ako pri týchto problémoch rozmýšľajú, reagujú a konajú 16 ročné „deti“, takže takéto situácie by asi aj mohli nastať.
Príbeh aj námet sú dobre vymyslené, ale štýl písania autorky sa mi až tak nepáčil, proste mi na ňom niečo vadilo. No aj napriek tomu som knihu prečítala za dva dni, príbeh vás núti čítať ďalej, chcete vedieť, ako to celé dopadne, čo sa v podstate nedozvieme, nakoľko kniha má ďalšie dve pokračovania.
Život bez princov
Soman Chainani
(SPOILER) Život bez princov .....
Tak presne o tom toto pokračovanie je, rozprávkový svet, kde sa dievčatá učia žiť bez ochrany princov a vedia sa zaobísť aj bez nich.
Obom dievčatám sa podarilo dostať naspäť domov, avšak za akú cenu. Pretože Agáta si nevybrala koniec aký prináleží rozprávkam „princ a princezná sa pobozkali a žili šťastne až kým nepomreli“, všetko v rozprávkovom svete sa zmenilo. A hlavne poňatie príbehov, že princezná má skončiť šťastne len s princom. Od toho aj ten prívlastok Život bez princov.
No Agáte predsa len chýba ten ŠŤASTNÝ koniec s princom a preto sa obe dievčatá znovu dostávajú do rozprávkového sveta a chystajú sa napraviť všetky chyby, ktoré svojim konaním urobili. Je tu však jeden problém, škola už nie je rozdelená na Dobro a Zlo, ale na školu pre Dievčatá a Chlapcov. Školy však spolu nespolupracujú, ale bojujú. A rozprávkové príbehy tiež zmenili svoje znenie :
Popoluška sa vydala za svojho princa až potom, čo na ňu prepísal svoj majetok a potom ho uvrhla do hradného žalára
Zlatovláska skrotila troch medveďov a premenila ich na kožuchy
Snehulienka otrávila jabĺčkami sexistických trpaslíkov .....
Tak takto sú podávané jednotlivé príbehy a v tomto duchu sú aj princezné a dievčatá vychovávané, aby sa nenechali ovládať chlapcami
Táto druhá časť už na môj vkus bola písaná dosť zložito a hlavne rozťahane. Nebolo to vyslovene nudné, ale niekedy som mala pocit, že už aby bol koniec, na ktorý som ale bola zvedavá, takže knižku som isto chcela prečítať. Až posledná cca štvrtina knihy konečne nabrala trochu rýchlejší spád. Príbeh je ale zaujímavo riešený ...
Príbeh o dvoch kamarátkach, kde jedna mala byť dobrá a druhá zlá ... ale ja som to takto necítila, obľúbila som si obe kamarátky a aj keď tá "zlá" bola povrchná, namyslená, sebestredná .... mala som ju rada ... lebo všetky jej problémy vznikli z týchto vlastností a ona nevedela ako to prekonať /ani sa nečudujem, keďže hrdinky mali cca 13 rokov / a vždy to vypálilo zle. Skôr som nevedela pochopiť konanie princa, ktorý sa správal vyslovene divne, pomaly pri každom rozhodovaní, no ale aj tu som to pripisovala veku.
Pasca
Andrew Fukuda
myslím, že ani posledný diel nesklamal
príbeh má spád, dobrodružstvo, napätie a na koniec aj vysvetlenie celej situácie, ktoré je podľa mňa dosť prekvapujúce
koniec nie je dobrý ... nie je ani zlý ... je proste zvláštny ... otvorený ? ... žeby si autor nechal zadné dvierka na možné pokračovanie ?
čo mi ale vadilo bolo to, že autor niektoré postavy vypustil z deja a už sa k nim viac nevrátil, nebolo tam vôbec vysvetlené, čo sa s nimi stalo
celú sériu by som odporúčala ... aj vzhľadom k tomu, že to nie je typický zamilovaný teenagerský príbeh, ktorý končí "zvrhli sme zlý systém a teraz žime šťastne"
Škola dobra a zla
Soman Chainani
(SPOILER) rozprávkový príbeh aj pre dospelých
Z obyčajnej /nie rozprávkovej/ dediny Gavaldon každé 4 roky niekto / niečo unesie dve deti. Žiadne z nich sa nikdy nevráti, ale všetky ostatné deti v dedine ich vidia ako kresby v rozprávkových knihách. A práve v takýto únos verí aj Sophie, ktorá sa celý svoj život pripravovala na to, že raz bude princezná.
Spolu s jej kamarátkou Agathou sa jej sen vyplní. Je to však len Sophiin sen. Zmení sa ale na nočnú moru, nakoľko po únose do rozprávkovej krajiny sa Sophia nedostane na stranu dobra, ale do Školy zla. Kým ona sa snaží všemožne všetkých presvedčiť, že sa stala chyba a vymenili ju s Agathou, tá sa zas snaží dostať naspäť domov, nakoľko nechce zomrieť ako rozprávková postava. Pretože ony dve sú jediné, ktoré nepochádzajú z rozprávkového sveta a pravdepodobne by neprežili.
príbeh je veľmi milý
je to celkom dobre vymyslený námet a pointa príbehu
knižka sa celkom dobre číta, avšak nie je to typ príbehu, že knihu neviete pustiť z ruky
trošku ma ale zarazil vek hlavných hrdiniek, mali len 12 rokov a ich konanie mi niekedy prišlo až príliš vyspelé
Môj sused je božský!
Meg Cabot
veľmi milé, príjemné, pohodové a hlavne vtipné čítanie
čakala som nejaký presladený romantický príbeh, ale vôbec to také nebolo, príbeh bol naozaj veľmi vtipný
bol písaný formou mailov, ktoré si medzi sebou písali osoby, čo boli v nejakom vzťahu a cez tieto maily sa čitateľ dozvie, čo sa vlastne deje ... a to nielen ako skutočnú informáciu, ale aj ako pocity a myšlienky osoby, ktorý ho píše a tiež ako "drby"
nevedela som si predstaviť, že by som toto dokázala čítať, ale išlo to veľmi ľahko, všetko bolo úplne zrozumiteľné a možno vďaka tomu bol príbeh iný, nie klasická romantika
susedu hlavnej hrdinky Mel prepadnú a zostane v kóme, o jej byt a zvieratá sa má starať známy fotograf, záletník, s nie príliš lichotivou povesťou .... no keďže v tej dobe je na dovolenke s novým objektom, požiada svojho kamaráta Johna, aby sa za neho vydával ... John má ale úplne inú povahu, skamaráti sa s Mel a všetko smeruje k láske .... no ako teraz vysvetlí, že nie je ten, za koho sa vydával ?
Lov
Andrew Fukuda
celkom zaujímavý námet o "upírskej" apokalypse, kde je upír prezentovaný ako naozajstné zlo a nie ako romantický zamilovaný kladný hrdina
svet ovládli /alebo aspoň miesto, kde sa príbeh odohráva/ bytosti, ktoré majú všetky znaky upírstva a skutoční ľudia sú považovaní len za lovnú zver a potravu
tak v takomto meste žije aj Gene, jeden z posledných skutočných ľudí, a snaží sa prežiť tak, ako ho to naučil jeho otec, aby na neho upíri neprišli, že nie je jedne z nich
bohužiaľ, vylosovaním sa dostáva do reality show, ktorej podstatou je lov na ľudí a on má byť lovcom
Krvavé Impérium
S. J. Kincaid
už pri čítaní prvej časti som vedela, že toto nebude obyčajný príbeh, proste typické ona a on, zamilujú sa, niečo ako "povstanie" a následne ovládnutie trónu a život ide šťastne ďalej, nie, tak takto tento príbeh nepokračuje obaja si svoje šťastie /ktoré možno aj vidia inak/ musia vybojovať a ich konanie nemá vždy šťastné vyústenie
autorka to zamotáva jedna radosť, Diabolik Nemesis - tak tá je jasná, u nej presne viete, na čom ste .... no Tyrus - pri tých zvratoch, ktoré autorka stále nastoľuje, neviem, čo od neho čakať, čo vlastne len hrá a čo je pravda, aký vlastne je a o čo mu ide ... jasné, o kráľovstvo, to viete, ale za akú cenu .... no v tomto to autorka rozohrala parádne
mne sa to páčilo, aj napriek tomu, kam príbeh smeruje a že to asi neskončí "a žili šťastne" ... alebo, možno aj hej ? som z chovania tých postáv fakt dopletená ... teraz už len čakať na tretí diel, ktorý asi nebude preložený ....
Pani Tall Acru
Laura Frantz
knihy tejto autorky sa tak dobre a ľahko čítajú
a aj tento príbeh bol krásny, možno trochu zdĺhavý, ale aj to prispelo k priblíženiu si situácie a vzťahov tej doby
Sophie si prostredníctvom malej susedovej dcéry "našla cestu" k jej otcovi a uznala, že zamilovaná bola doňho už dávno, nechce v takomto jednosmernom vzťahu pokračovať, kedy ona nemá nič, ako dcéra zradcu Ameriky, stráca priazeň obyvateľov mestečka a dokonca jej hrozí vysťahovanie z rodinného sídla, v rámci konfiškácie a on, ako sa zdá, je stále pripútaný k svojej mŕtvej manželke
každý si proste o tom druhom myslí, že nemajú u seba šancu
až to, že Sophie by mala prísť o majetok a Seamus by mohol prísť o dcéru, ich dá dohromady a uzavrú manželstvo z rozumu
následné problémy s minulosťou, či už jedného alebo druhého, im vo vzťahu len sťažujú situáciu, aby nakoniec pochopili, že sú pre seba súdení
Trnitá kletba
Anežka Kočová
Convallaria skrátene Elin, je potomok Traviča, ktorý chcel zavraždiť kráľovskú rodinu a len jej rodina je postihnutá tým, že nemôžu vykonávať túto činnosť, aj keď na to majú predpoklady, ostatné z anotácie už celkom sedí
a aby sa teda dostala z väzenia a bola ušetrená popravy, uzavrie dohodu s "nenávideným" guvernérom, aby mu našla denník bohyne Flory a zároveň spoločne hľadajú 4 časti kľúčov k jej knižnici
zo začiatku je to naozaj len práca, no časom, ako spolu fungujú a musia si vzájomne pomáhať, sa rodí priateľstvo /zatiaľ len to, nie je tam žiadna romantika/
guvernér Západu pochádza z oblasti, ktorú ostatní obyvatelia nemajú radi, veria čudesným poverám o ich živote a guvernér ich v tom necháva, postupne sa aj Elin dozvedá, čo je pravda a čo nie, nielen o živote na Západe, ale aj o fungovaní celej krajiny, čo výrazne sklame jej nadšené predstavy
príbeh bol fajn, je to, myslím, prvotina autorky a napísala to veľmi dobre, opis územia a fungovania krajiny, vymyslený fantasy svet, to bolo niečo nové, originálne a zaujímavé
mne to zo začiatku pripomenulo osídľovanie Ameriky, kedy nové národy postupne vytláčali Indiánov z ich územia a opovrhovali ich životom /nie príbeh v knihe, ale dejiny krajiny, ktorá je v knihe popísaná/ a v závere je autorkin dodatok, že sa inšpirovala Aztéckou kultúrou, jazykom, poverami ....
príbeh má pokračovanie, teda bude mať /hádam/ a ja som sa to dozvedela až po prečítaní, lebo nikde to spomínané ako séria nie je, až v závere knihy, kde je anotácia na pokračovanie ...
ale určite odporúčam
Jak přežít vlastní vraždu
Danielle Valentine
tento príbeh by bol fakt dobrý, aj napriek trochu chaotickému začiatku, no úplne to pokazil záverom, možno to niekomu vadiť nebude, no ja som zostala zaskočená a vyslovene sklamaná
začiatok príbehu bol mierne nudný, skoro ma až prestával baviť, ale fakt to bol len začiatok, neprispelo k tomu ani to, že je v knihe použité veľmi malé a natesno písané písmo, čo ma dosť vyrušovalo
našťastie sa hlavná hrdinka prenesie v čase, kedy je znova nažive jej sestra a príbeh začína byť dosť výrazne akčný a zaujímavý, presne v štýle teenegerských hororov z 90tych rokov /Vreskot ... Viem, čo ste robili minulé leto ... a podobne/
fakt to bolo dobré, aj napriek tomu, alebo možno preto, že autorka zabíjala svoje postavy jedna radosť a tak sa vlastne míňali možnosti, kto by mohol byť tým vrahom, doplietla aj hlavnú postavu a teda aj mňa
no a nakoniec prišiel záverečný zvrat, kedy som JA nepochopila, čo sa vlastne stalo, nechápala som, načo toto takto autorka urobila, lebo tým príbeh stratil svoju logiku, teda pre mňa
ja mám rada uzavreté konce, znesiem aj otvorené, keď majú svoju logiku alebo príčinu, ale toto ???
čiže pre mňa to tým záverečným rozuzlením úplne pokazila a príbeh stratil svoje opodstatnenie
Pieseň sirény
Alexandra Christo
prerozprávaný príbeh Malej morskej víly, ale dosť krutý príbeh, niečo ako česká sfilmovaná verzia https://www.csfd.sk/film/4959-mala-morska-vila/... , nie doslova, len mi to proste vôbec nepripomínalo tie milé, šťastné rozprávky
hlavné postavy boli protivné, teda protivné k sebe, Lira vedela, kto je Elian, ale on to nevedel, "Skaza princov" proste ako dievča vyzerala inak
na tom celom sa mi veľmi páčilo, že Eliana autorka nevykreslila ako neohrozeného bojovníka-piráta, ale mal aj svoje slabé chvílky, dokonca ho Lira na začiatku skoro zabila a Lira bola ako dievča až príliš sebavedomá, nejako stále zabúdala, že ako siréna mala viac schopností a vo svete ľudí pôsobila komicky
vzťahy medzi postavami boli napäté, rozhovory boli sarkastické, vtipné, ironické, neustále sa doťahovali a zapárali do seba, hlavne čo sa Liry týka, nikto z Elianovej posádky jej neveril ... proste si ich musíte obľúbiť
.... a preto som ani nevedela, čo mám očakávať na konci, koho smrť mi bude na konci viac vadiť, alebo ako vlastne to chce autorka vyriešiť, keďže obaja toho druhého na smrť nenávideli
mne sa to veľmi páčilo a to ten príbeh ani nebol nejako výrazne romantický, aj keď láska v ňom hrala dosť veľkú úlohu
Srdce slnečnej bojovníčky
Sue Lynn Tan
nedočítané
vôbec ma to nebavilo a keďže aj postavy mi boli skoro až nesympatické, vzdala som to asi v tretine, lebo ma už ani nezaujímalo, ako to dopadne
škoda ....
Dcéra bohyne mesiaca
Sue Lynn Tan
ak si pamätáte jeden starší seriál, ktorý dakedy bežal na našich obrazovkách, tak tak som si to celé predstavovala - Opičí kráľ - to bolo proste prvé, čo mi napadlo pri čítaní, cestovanie po oblohe, na obláčikoch, po rôznych kráľovstvách, samé kvetinky, bojovanie s príšerami a podobne
lenže tento príbeh bol pre mňa nudný, nejako ma to vôbec nebavilo, a čítala som tak-nejak zo zotrvačnosti /popri knihe som prečítala ešte dve iné, ktoré ma bavili viac/
ku koncu nastával zvrat a prekvapenie, ja som bola prekvapená a už som myslela, že to konečne naberie nejaké tempo, no bohužiaľ autorka sa vrátila znova k tej nudnej časti, všetko bolo krásne, nádherné, úchvatné, všetky tie zámky, kráľovstvá, ubytovania, všade samé kvetinky a pastelové farby
postavy som si nejako neobľúbila, Singjin mi prišla ako príliš neohrozená hrdinka, ktorá všetko zvláda a do toho tam mal byť akože milostný trojuholník, ktorému som vôbec neuverila, nemalo to žiadnu chémiu, príbeh ako pre "škôlkárov"
Neobyčajná žena
Laura Frantz
autorka sa zamerala na život priamo v centre diania bojov a nepokojov s Indiánmi
na jednej strane mi tých osadníkov bolo ľúto, čo všetko si museli vytrpieť, kým vôbec vytvorili nejakú usadlosť, mestečko, či niečo ako dedina ... no potom sa zameriate na Indiánov, ktorí si vlastne len bránili svoje územie, z ktorého ich čím ďalej tým viac vytláčali "novoprišelci", ktorí ich neboli ochotní akceptovať
jedna pevnosť, ktorá bola schopná sa ubrániť pred nájazdami, no v okolí veľa usadlostí, ktoré boli neustále napádané a smrť tu ľudia brali ako záležitosť bežného dňa ... takto to asi prebiehalo v rokoch, kedy do Ameriky prichádzali noví a noví ľudia z Európy
Indiáni unášali malé deti, aj mladých ľudí, ktorých potom vychovávali ako svojich a tí sa neskôr, keď ich náhodou vrátili k svojim, už nevedeli začleniť do "bežnej" spoločnosti, tak vlastne dopadla aj Tessina kamarátka
Tessa naozaj nebola vykreslená ako slečinka tej doby, tým, že vyrastala medzi 5 mužmi a v odľahlej divočine, bola iná, vedela sa ubrániť, strieľať, pracovať na poli
Clay sa vedel vžiť do myslenia a správania Indiánov, lebo bol tiež jedno z unesených detí, ktoré sa ale dokázalo vrátiť, čo mu dosť výrazne pomáhalo
romantika a dvorenie tej doby bolo hlavne o nájdení si ženy, nakoľko tých tam bolo veľmi málo
autorka píše veľmi pútavo a hlavne, čo sa mňa týka, dozvedela som sa veľa vecí, o ktorých som vôbec netušila, teda z Ameriky tej doby, koniec 18teho storočia
Tidewaterská nevesta
Laura Frantz
tak tentokrát sa autorka zamerala na rok 1634 a osídľovanie Ameriky, hlavne "prísun" neviest, nakoľko na už osídlenom území ich bolo málo
hlavná hrdinka ale nebola jednou z nich, ona sa v Amerike už narodila, len ich mala na starosti, privítanie, umiestnenie do rodín a následné dvorenie nápadníkov, či neskôr kontrola po svadbe
dievčenské roky na vydaj, v tej dobe, už mala dávno za sebou a ani nepočítala, že by o ňu prejavoval záujem jeden z domácich, ich rodinný priateľ, ktorý zas neveril, že by ho chcela, nakoľko mu jeho práca a farma boli tým prvoradým
táto autorka je prvá, pre mňa, ktorá opisuje tieto roky v Amerike, ak nepočítam Karla Maya a Winettoua , lebo vlastne to mi to pripomínalo, len teda viac romantická linka
boje a spolužitie s Indiánmi, zaberanie ich území, rozmach poľnohospodárstva a celkové osídľovanie ... a aj sa dozviem niečo nové z histórie
a hlavne ak to porovnám s Európou, 17te storočie ? veď tu akurát "prebiehal" stredovek, nie ? ... 30 ročná vojna ... a Francúzsko čakalo na svoju revolúciu ...
Unášané srdce
Laura Frantz
krásne, z tohto príbehu príbehu až "sálala" dobrota, autorka to napísala vyslovene kladne, záporné postavy sa skoro vôbec nevyskytovali a vzťahy medzi postavami boli ľudské
jasne, že to malo aj svoje "muchy", neverila som, že by všetko tak krásne klapalo, ale chcela som lebo ten príbeh je tak milý ....
doba bola zlá, vojna o územie Ameriky s Francúzskom, do toho Indiáni, aj keď tí sa tu vlastne nevyskytovali, len to bolo v tom čase osídľovania, no a hlavne choroby, v tomto prípade to boli kiahne
Henri je námorný kapitán, v istom zmysle pirát, prepadáva lode nepriateľa v mene kráľa, má na to aj povolenie, nielen kvôli bohatstvu, ale hlavne kvôli informáciám, a toto je jedna zo zápletiek príbehu, lebo nie každý to tak berie ... nechce, alebo nechcel sa viazať, lebo jeho život je neustále v nebezpečenstve, ako mu pred 10 rokmi povedala jeho snúbenica, a ich cesty sa rozišli
Esmée po mame zdedila čokoládovňu, úspešnú, no napriek tomu neustále neprestáva premýšľať o majáku, ktorý by ochraňoval lode na pobreží, no jej sen sa rozplynul, lebo Henri sa nepreniesol cez jej obavy
teraz, po 10 rokoch sú obaja stále voľní, Esmée Henriho stále miluje a vďaka svojej odvahe sa dostáva do jeho blízkosti, aj keď on jej neprejavuje svoju náklonnosť
autorka ju vykreslila, takú trošku vlezlú , no keby neurobila to, čo urobila, na tú dobu dosť odvážnu vec, príbeh by neskončil romanticky
