E.T.007 komentáře u knih
Začalo sa to dobre. Cam mi bol sympatický, Avery tiež a to iskrenie medzi nimi sa mi páčilo. Ocenila som, že to bolo také čisté, nekonfliktné a že Cam napriek prvotným náznakom (šuškandám) nebol nijaký bad boy.
Po sto stranách som už však bola preiskrená - chcelo by to nejakú akciu, nejaké napätie. Nie vo forme nedorozumení medzi Camom a Avery, skôr keby nám autorka trochu viac priblížila ten incident s Blainom - aj keď bolo jasné, čo sa v tú noc asi stalo, uvítala by som po tých sto stranách viac podrobností - ako sa tá noc vyvíjala, čo k tomu viedlo, prečo sa Avery všetci obrátili chrbtom... Alebo keby nám autorka prezradila viac o tých telefonátoch a e-mailoch od bratranca. To je tam vždy len v náznakoch, vždy v podstate to isté, len ako návnada, a vzápätí opäť dostávame megadávku Cama, ich vzájomného doberania, iskrenia medzi nimi.
Po strane 160 som už mala pomerne dosť silný pocit presladenosti a kniha ma prestávala baviť.
Škoda, že to nebolo lepšie namixované... Až v závere sa dozvedáme viac o minulosti aj o nepríjemných esemeskách. A tie odlúčenia, keď sa Avery správala hystericky a reagovala až prehnane od veci, mi liezli na nervy - nevykompenzovali tú potrebu akcie, skôr ma ešte viac unudili.
Úprimne, čakala som niečo viac. Niečo WOW. Ostala som... SKLAMANÁ. Koho zaujíma, ako beží, kade všade beží? Chcela som vedieť, prečo beží. Áno, dozvedela som sa to. No chcela som viac minulosti. Tú nám však autorka kúskovala doslova po odrobinkách. To ma privádzalo do šialenstva. Takého zúrivého. Pár krátkych útržkov... To komu má stačiť? To si z nás strieľa? V závere som usúdila, že nie. Jednoducho nás odrbala.
Brutálne dobrý príbeh! Silný, nádherný, surový. Autorka ho spracovala vskutku bravúrne. Veľmi reálne vykreslila rodinné vzťahy, ktoré väčšinou nie sú dokonalé - či už ide o manželov, ktorí riešia každodenné starosti, rozdielne názory a manželskú krízu, alebo o vzťahy rodič-dieťa, kde jedno dieťa je milované a druhé ignorované.
Okrem toho veľmi presne zachytila ľudskú povahu i podstatu našej ľudskosti. Akí vieme byť empatickí, ako dokážeme pomáhať a súcitiť, no len do chvíle, kým si nemusíme vybrať - ja či ten druhý?
Vtedy sa naša ľudskosť i láska k blížnemu kamsi vytratí a prebudí sa v nás prirodzený pud sebazáchovy. Lebo keď nejde o život, nejde o nič, že? Keď nám však na krk začne dýchať smrť, až vtedy sa ukáže, akí v skutočnosti sme.
V takých chvíľach len málokto dokáže uprednostniť cudzie dobro pred vlastným, cudzí život pred svojím. Takže klobúk dolu pred všetkými záchranármi a statočnými ľuďmi, ktorí nezištne riskujú svoj život, aby napríklad z horiaceho domu či zo sutín po zemetrasení vyslobodili ľudí, ktorí tam uviazli. To si vyžaduje riadnu odvahu a predovšetkým megadávku ľudskosti, ktorou ani v kritických chvíľach či v stave vlastného ohrozenia nič neotrasie.
Ak by to bolo možné, dala by som tejto knihe aj desať hviezdičiek. Jednoznačne odporúčam prečítať.
A dobrá rada na záver - pri čítaní majte poruke hygienické vreckovky. Verte mi, zídu sa vám.