E.T.007
komentáře u knih
Búrlivé výšiny
Emily Brontë
V zahraničnej literatúre sa tento príbeh pomerne často spomína - hrdinovia ho väčšinou čítajú už po xy-krát a vzdychajú nad vzťahom Heathcliffa a Kataríny, nuž som si povedala, že si ho prečítam aj ja.
A... nebolo to zlé, ale ani ma to ktovieako nechytilo za srdce. Vôbec som nepochopila to nadšenie. Neprišlo mi to ničím výnimočné. Proste taký obyčajný priemer.
Risknem to s punkerom
Enja Rúčková
Ušlo to. Na Čo koho do toho sa to však ani zďaleka nechytá. :(
Kto chytá v žite
J. D. Salinger (p)
A také kraviny nás nútia čítať v škole. Úplná blbosť. Tú jednu hviezdičku dávam len preto, že som to dočítala - takže ju vlastne dávam sama sebe.
Všetko, na čom záleží
Lucia Braunová
Fajn príbeh. Číta sa ľahko, dej plynie rýchlo. Páčila sa mi hlavná myšlienka - že nie je Róm ako Róm. Ja som si to trochu zovšeobecnila, lebo nie len Rómov hádžeme do jedného vreca. Človek sa neraz stretne s neopodstatnenou nevraživosťou voči ľuďom inej farby pleti, národnosti či etnickej skupiny. A ja nechápem, prečo to tak je. Lebo ani farba pleti, ani národnosť neurčuje, či je niekto lepší alebo horší človek. Všade sa nájdu aj dobrí, aj zlí ľudia.
Lebo ako autorka napísala: "V každom z nás je zlo, chlapče. Je len na nás, či ho v sebe umlčíme alebo vypustíme von."
Čo by som tomuto príbehu vytkla je koniec - zdal sa mi taký unáhlený. Ja osobne by som uvítala, keby tam bola ešte jedna kapitola, ktorá by nám prezradila, kde celý ten čas Júliina mama bola. Ako a kde žila a čo bolo dôvodom jej odchodu - odišla sama, alebo ju Juraj Dolský vyhodil?
Experiment
Veronica Roth
Tento tretí diel ma až tak nebavil. A ten koniec... no, chvíľu som sa z neho spamätávala.
Rezistencia
Veronica Roth
Vydarené pokračovanie prvej časti. Latku, ktorú autorka nasadila v Divergencii, nespustila v Rezistencii ani o milimeter. Opäť ma vtiahla do deja a ja som sa chcela ocitnúť priamo v ňom.
Divergencia
Veronica Roth
Zaujímavé, napínavé čítanie. Svet, ktorý autorka vytvorila, sa mi páčil. Niekedy som si až priala ocitnúť sa v ňom, proste skočiť do knihy a stať sa súčasťou príbehu.
Očistný debakel
Enja Rúčková
Toto pokračovanie knihy Čo koho do toho bolo pre mňa obrovským sklamaním. Tak, ako sa mi prvý diel veľmi páčil, tento ma väčšinu času rozčuľoval. Simonu by som najradšej prefackala a poriadne ňou zatriasla, nech sa spamätá, a Ben... aj on by si zaslúžil zopár zaúch.
Radšej ani žiadne pokračovanie nemalo byť. Alebo aspoň nie takéto.
Čo koho do toho
Enja Rúčková
Bavilo ma to. Je to pekný príbeh. Číta sa ľahko, je zaujímavý, má spád, postavy mi sadli. Simona mi bola sympatická a Ben bol očarujúci. Mrzel ma ten záver, bolo mi ľúto, že to dopadlo tak, ako to dopadlo, ale nie všetko má v živote šťastný koniec. Určite však odporúčam prečítať.
Twilight sága (box)
Stephenie Meyer
Veľmi dlho som tejto ságe odolávala. Až som v knižnici stretla známeho, kecali sme o knihách a on sa spýtal, či som čítala toto. Tak som mu povedala, že nie, že ma hlúposti o upíroch akosi neberú, a on na to, že nech si to prečítam, že je to fajn. Tak som si vypožičala prvý diel, že okej, skúsim to, veď prinajhoršom to vrátim nedočítané a... neľutujem, že som sa na to nechala nahovoriť. Fakt ma to neuveriteľne chytilo a po prvej časti som si utekala vypožičať zvyšné tri.
Autorka vytvorila parádny svet upírov a vlkolakov a prepracovala ten príbeh do najmenších detailov. Napriek tomu, že je tam hrozne veľa postáv, sú zapamätateľné, pretože Stephenie ani jednu neodbúchala. Každá jedna mala v príbehu dostatok priestoru, svoj charakter a my sme mohli sledovať aj to, ako sa v priebehu príbehu vyvíjajú.
Proste klobúk dolu pred takou závideniahodnou fantáziou.
Som číslo štyri
Pittacus Lore
Super kniha! Nechýbala akcia ani romantická linka. Bolo to perfektne namixované a mňa to neskutočne bavilo. Od prvej po poslednú stranu.
Rázcestia osudu
Veronica Roth
Táto časť sa mi zdala trošku slabšia než tá prvá, preto sťahujem jednu hviezdičku, ale inak sa mi to páčilo.
Zárezy smrti
Veronica Roth
Skvelé! Bolo to zaujímavé, napínavé, no super. Úplne ma to pohltilo. Odporúčam všetkými desiatimi.
Klamári
Emily Jenkins
Ak sa nechcete väčšinu príbehu rozčuľovať tak ako ja, že čo je to za kravina, začnite tým, že si prečítate najskôr koniec. Alebo to nečítajte vôbec. O nič neprídete. Tú jednu hviezdičku dávam len pre ten koniec.
Grafitové dievča
Miroslava Varáčková
Krásna obálka. Tie komiksové strany boli príjemným osviežením, také nevšedné... Ale samotný príbeh ma veľmi nechytal... Začala som to čítať, dočítala som to, no akosi nič to vo mne nezanechalo. :(
Spolubývajúca
Beth O’Leary
Príjemná oddychovka. Bavilo ma to čítať. Bavilo ma sledovať zbližovanie Leona a Tiffy. Vlastne ma bavila celá kniha. Nemám jej čo vytknúť. Jednoznačne odporúčam.
Aj smrť má srdce
Veronika Danajová
Nádherná obálka, perfektný názov, anotácia, ktorá človeka po tejto knihe prinúti siahnuť... Znie totiž skvelo, zaujímavo, no... Námet na tento príbeh mal vskutku obrovský potenciál, ibaže priemerné spracovanie.
Miestami mi prišiel chaotický, hlavne čo sa časovej osi týka. Autorka sa vyjadruje dosť neurčito (okrem toho, že vieme, kedy je Miška hospitalizovaná a že v istom bode sú Vianoce), ale aj neurčité udávanie času má nejaký sled (dni – týždne – mesiace – roky) – a ten akoby autorka vôbec nesledovala a písala len tak hala-bala, ako jej to momentálne vyhovuje. Raz sa tam píše o dňoch, zrazu o týždňoch až mesiacoch. Mňa osobne to hrozne rozčuľovalo. Zvlášť, keď som sa spätným pohľadom na predchádzajúce stránky uistila, že fakt ide len o dni.
A aj iné veci ma dosť dráždili – pasáže, ktoré si odporovali a ktoré mi aj práve pre ten sled prišli nelogické a hrozne si odporujúce. Uvediem príklad:
1. Na jednej strane je tam napísané, že samota Miške vyhovuje, že s tými tromi deckami síce sedáva pri stole, ale do rozhovorov sa nezapája a že ju vlastne nezaujímajú, a potom jej je zrazu ľúto, že prišla o ich kamarátstvo. A ten dôvod, prečo ju od seba odstrčili, je čistá blbosť.
2. Čo sa doktora týka... najprv je z neho paf, vzápätí ho označí za arogantného kreténa, a o chvíľu sa zas píše, že on jediný jej pomohol, keď jej bolo najhoršie a že ju presviedčal o zmysle života. Moja otázka znie: KEDY, AKO A ČÍM??? Prečo sme tú jeho pomoc a presviedčanie nemali možnosť sledovať aj my? Prečo sme to nemali možnosť ani zachytiť? Lebo dovtedy sa vždy spomínalo len to, ako sa Mišku pokúša prinútiť rozprávať.
3. S tým súvisí ďalšia odporujúca si vec: Miška vehementne odmieta spolupracovať – ona hovoriť nebude, má blok, bojí sa povedať pravdu, rozhodne sa nič nepovedať –, a zrazu čítame o tom, ako veľmi sa snažila spolupracovať, aby jej doktor mohol pomôcť. Aj tu je napríklad časová nejasnosť: „Načo som tu teda celé tie týždne bol?“ pýta sa jej doktor, keď za ním príde po prepustení z nemocnice. Mne to vychádzalo, že spolu mali sedenia maximálne týždeň a pol.
4. A Miška v duchu skuvíňa: Žiaden doktor nebude ako on. FAKT? A NA TO AKO A PREDOVŠETKÝM KEDY PRIŠLA? Veď s koľkými psychiatrami mala skúsenosť? S dvomi? S tým starým a s tým mladým? S tým mladým ani nie dva týždne, podotýkam.
... po toľkých týždňoch som mu verila a teraz je všetko preč. To je Miškina myšlienka a ja sa zas pýtam: AKÝCH TÝŽDŇOCH, DOČERTA?!
Neraz som sa sama seba pýtala, či to autorka po sebe aspoň jediný raz prečítala. A čo, dofrasa, robila zodpovedná redaktorka, ktorá je uvedená v tiráži? Prečo tieto veci nevychytala?
V závere sa napríklad píše o tom, ako Miška v tej rozpadávajúcej sa psychiatrii strávila celé hodiny, že ju to tam ťahalo a strávila tam celé dni, no mne z úvodu vychádza, že tam bola trikrát. Prvýkrát s tou kamoškou Zuzkou, druhý raz sama, keď mame tvrdila, že ide so Zuzkou do mesta, a tretí raz v tú noc, keď utiekla z domu.
A stretnutia s doktorom sa mi zdali tiež hrozne odbuchané. Vždy sa to zvrtlo na doberanie. Až na to, že ho Miška označuje za najlepšieho doktora a rozplýva sa nad tým, ako jej pomáha. Prečo nie sme do toho procesu, ako jej sedenia s ním pomáhajú, zatiahnutí? Prečo to s Miškou nemáme možnosť prežívať? Prečo nemáme možnosť sledovať jej spoluprácu? Takmer vždy sa ich sedenie uberá úplne iným smerom, než ako by sa vzhľadom na dôvod, prečo tam je, uberať malo. Ako jej potom mladý doktor s jej problémom vlastne pomohol?
Toto bolo pre mňa veľké mínus. Uvítala by som, keby sa autorka viac zamerala na túto časť. Keby šla viac do hĺbky. Namiesto tých vzájomných doberačiek, napríklad. Neprekážali mi, ale keby boli len ako vedľajší bod ich komunikácie. Ibaže mne prišli ako ten hlavný – a pochybujem, že to v praxi takto funguje.
No... proste nedostatočne využitý potenciál zaujímavého námetu. Chcelo by to písaniu tohto príbehu venovať ešte nejaký čas. A nie len písaniu, ale aj jeho dolaďovaniu. Lebo keď chce byť niekto psychológom, len ťažko ním môže byť, keď prítomnosť iných ľudí nemá v láske. :)
Zostanem s tebou
Miroslava Varáčková
Kniha sa číta ľahko, napriek tomu som s tým v polovici sekla. NEBAVILO MA TO. Mala som dojem, že sa tam vlastne nič nedeje. A Tereza... prefackala by som ju. Možno sa jej rodičia rozviedli, no aspoň sa na ňu ani jeden z nich nevykašľal. Mala by byť rada, že otec o ňu javil záujem, aj keď od nich odišiel a že sa dokonca chcel podieľať na jej výchove, a nie trucovať a znepríjemňovať život jemu aj jeho novej partnerke. Mnohé decká také šťastie totiž nemajú.
Všetka pravda, čo je vo mne
Julie Berry
Originálny, zaujímavý, bombastický príbeh! Doslova som hltala stranu za stranou. Fakt úžasná kniha, a len čo som ju dočítala, pustila som sa do nej znovu. Proste som si ju potrebovala ešte raz vychutnať. Jednoducho... WOW!
Pieseň zajtrajška
Alice Peterson
Veľmi dojímavý príbeh... Niekedy ma pri jeho čítaní až bolelo pri srdci. Alice bola bojovníčka a bolo obdivuhodné, ako odhodlane si napriek svojej chorobe šla za svojím snom a pokúšala sa splniť si ho. A hoci sa nedožila vysokého veku, svoj život prežila naplno a každý jeden deň využila na maximum.
"Ale dnešok je dôležitejší ako zajtrajšok."
Možno práve táto veta je kľúčom k zmysluplne prežitému životu. Užiť si každý jeden deň, ako keby bol náš posledný. Lebo dnes sme tu, ale zajtra...