former3980 komentáře u knih
Čo robíte, Jevgenij Ivanovič? Nič zvláštne, Michail Iljič....Ufff, stále takto. Dnes už skôr rarita z našej mladosti, keď sme museli čítať sovietske bláboly, kde sa nepoužívali dnešné vulgarizmy a ani sa nesúložilo (to predsa uvedomelí komsomolci nerobili - tí iba filozofovali a maximálne sa držali za ruky). Toto je aspoň detektívka. Prvá "Made in..." lepšia - kybernetický špión jež, ktorý ježom ani nie je... Druhá rozvláčna - rádioaktívne izotopy v roku 1962...no dobre. Prežil som to...,Max 50 percent.
Prečítal som najskôr Tajomný ostrov, potom Dva roky prázdnin a teraz túto knihu. Už sa nemusím báť, keby som stroskotal na pustom ostrove - už viem všetko potrebné :-) Pár zákonitostí: všetci stroskotajú v teplom počasí, aby mali čas pripraviť sa na zimu alebo obdobie dažďov. Veci, na ktoré dnes neviete zohnať stolára alebo tesára, zázračne vyrobia za pár týždňov pätnásťročné deti alebo taťko so svojimi neplnoletými synmi. Rovnako zázračne sa vždy zjavia všetky potrebné rastliny a nechajú sa ochočiť všetky potrebné zvery. Ale zasa je to kniha. Chvíľami nuda, chvíľami to malo aj spád. Ale čítať sa to dalo. Zlatý stred. Navyše napísaný dvesto rokov dozadu...
Nechal som si ju na záver ako poslednú z piatich tragáčikovských kníh, vydaných v edícii STOPY. Tri hviezdičky za Kolumbiu, Panenské ostrovy a slečnu Florentynu (má ten Tragáčik "šťastie" na ženy...). Ale tie mimozemské fantazmagórie už boli dosť cez čiaru... Na Templárov to nemá ani zďaleka - taký Nienackého priemer, ale určite neurazí...
Vedel som, že Beljajev je klasik sci fi žánru a určite ma nesklamal. Možno od prvej poviedky o Atlantíde som mal trochu väčšie očakávania. Ale napokon ten jej zánik, bol na osudoch konkrétnych ľudí, celkom dobre vykreslený. Akurát tie mená! Posúďte sami - Šišen - Icu, Adiširna - Guanč, Guan - Atagueragan. Podobne ako v Šípe z Elamu sa už na 35. strane v tom dokonale stratíte alebo povedané slovami klasika z Černých barónov: "Kto si má všechny ty kkty pamatovat..."
Druhý príbeh o stroskotaných lodiach v Sargasovom morí bol lepší. Skôr mi vadilo, že to bolo také letom svetom - rozhodne by si takáto téma zaslúžila viac než 140 strán. Celá kniha za 70 percent.
Ak chcete poznať zlú, ale fakt že úplne zlú knihu, ste na správnej adrese. Vyprodukovať takýto bullshit OK, možno si autor myslel, že je to niečo super. Ale vydať to? Zlákala ma anotačka - ale to je len folklór, ktorý sa okrajovo spomína. Inak je celá kniha o blábolení nejakého decka s partou gerontov o tom, čo sa má stať... Dal som 30 strán so zaťatými zubami, viac to nešlo. A to som už dočítal aj slabé nečitateľné knihy. Toto sa nedá ani po fľaške ginu. Prelistoval som do konca a furt to bolo o tom istom. Totálny odpad!
Ďalšia z vyhajpovaných a dlho zháňaných kníh z edície STOPY. Ale na rozdiel od Edenu a Stíhačov asteroidov som tentokrát nebol sklamaný. Dôkaz, že dobrá detektívka nepotrebuje súčasné americké reálie. Dá sa zasadiť aj do hlbokej minulosti, pokiaľ to autor vie - a Jerzy Edigey sa ukázal ako skutočný grand master tohto žánru. Rušili ma iba tie mená. Ale inak 95 percent bez zaváhania!
ALJAŠKA/SIBÍR. V slovenčine názov "César Cascabel". Toto bola ďalšia z verneoviek, na ktorú som sa tešil. A nesklamala. Oblasť pre nás tak vzdialená a Julesom opäť fantasticky opísaná. Neuveriteľné dobrodružstvá cirkusantskej rodiny. Plavba s maringotkou na ľadovej kryhe vodami Severného ľadového oceána už vyzerá ako "c´est trop", ale veď je to len kniha... aj s ďalšími naivitami, nikdy nechýbajúcimi záporákmi, a samozrejme, šťastným koncom. Poctivých 90 percent.
USA/GRÓNSKO. Napriek kritike, mňa to zaujalo. Spočiatku sa mi zdalo, že to bude zasa o hádkach nejakých dvoch trubirohov o niečo + dvaja zamilovaní, čo (súhlasím s komentom nižšie), vždy posúva kvalitu verneoviek o level nižšie. Ale potom sa objaví na scéne čudo menom Zephyrin Xirdal, ktoré vyrobí prístroj a nechá spadnúť pomocou neho zlatý meteor presne na kúsok zeme v Grónsku, ktorú si predtým kúpil (pardon za spoiler). A toto sú už tie správne fantazmagórie, ktoré ma u Julesa vždy bavia. Rozhodne aspoň 75 percent.
JUŽNÁ AFRIKA. Príbeh o umelo vyrobenom mega diamante, ktorý napokon umelo vyrobený nebol. Opäť moja obľúbená Afrika, s jej nádherne opísanou faunou a flórou, nie jeden ale hneď niekoľko záporákov, a statočný hrrina s čiernym sluhom, behajúcim na pštrosovi. Čo si možno želať viac? Akurát záver trochu naivný, keď sa pomeril hrubo okradnutý o diamantové bane so svojim okrádateľom (alebo vtedy to bolo možné?). 85 percent.
NOVÝ ZÉLAND/TICHÝ OCEÁN. Tak ja som čítal knihu s iným obalom, tú zo slovenskej série, ale snáď som tu dobre. Jedna rada pre toho, kto ju nečítal - dajte si ju po Tajomnom ostrove. Asi by bolo zaujímavé porovnať ako zvládnu bežný život dospelí a detskí stroskotanci. Hoci pri deťoch od 8 do 15 rokov som sa celú knihu čudoval, čo všetko vedeli. Možno len sci - fi alebo vtedy boli deti už také vyspelé. Hlavne, aby nestroskotali tie dnešné, ktoré nevedia ani zaliať čaj... Kniha sa dobre čítala. Ja som po nej siahol po dočítaní Pätnásťročného kapitána, ktorý bol určite lepší. Ale obe sú také "adult children story". Pri Verneovi ma vždy zaujalo, ako vynechal úplne bežné životné potreby na ostrove ako sex alebo záchody (snáď niekam to museli chodiť robiť). Vlastne to sú knihy pre mládež... Dobrých 80 percent.
TICHÝ OCEÁN/AFRIKA. Moja obľúbená Afrika. Aj keď tentokrát vo veľmi surovom vydaní. Detailné popisy zla, páchaného na otrokoch, sú fakt len pre silné žalúdky. 15 - ročný chlapec, taký dokonalý, že by u nás z fleku mohol robiť predsedu vlády, síce vyzerá ako nadsázka, ale veď je to len kniha. A výborná! Opäť som si užil putovanie čiernym kontinentom ako pri Piatich týždňoch v balóne či Barsacovi. Nádhera za 95 %.
SEVERNÁ AFRIKA/ŠKÓTSKO. Nie je to top od Vernea, ale čítalo sa to dobre. Dokonca aj prvý príbeh Záplava z mora, ktorý viacerí kritizujú, bol zaujímavý. Hlavne sa o tom projekte reálne uvažovalo, čo som dovtedy nevedel, ale pozrel som si spätne články. Samozrejme, nemôže chýbať záporák na koni, pobyt v neznámej oblasti, boj o jedlo, nebezpečenstvo okolo. To je už typická verneovka. Takých poctivých 70 percent. / Druhému príbehu dám dokonca 80 %. Život v domčeku v bani, hlboko pod zemou, to muselo byť cool (alebo coal?) Veci, ktoré sa dejú okolo hlavných postáv vyzerajú nadprirodzene, ale odhalenie je prozaické. Fajn príbeh z neznámeho podzemia.
Jack London v najlepšej forme. Ťažký rozbeh, ale potom sa od toho neodtrhnete. Vitajte v krajine, kde mínus 65 stupňov je taký bežný jav ako cesta MHD do práce. (Odporúčam čítať v zime - potom vám mínus 10 bude pripadať na vychádzku v pyžame.). V krajine, kde sa platí zlatým pieskom, vajcia rúbu sekerou a ženy sú vzácne ako šafrán, takže v knihe žiadnu súlož nečakajte. Úžasné príbehy o záchrane hladných Indiánov, či kolónie napadnutej skorbutom, ale i Sobím ľudom, ktorí unáša ľudí a nedovolí im vrátiť sa do "civilizácie" (Klondike...). Dám iba 95 percent za ten depresívny kút zeme, kde by som nechcel žiť...
Tak templári to síce nie sú (tí sú neprekonateľní) , ale aj tak super kniha. Jednoznačne lepšia je druhá poviedka z Fromborku, hoci v prvej sa mi zasa páčili popisy Prahy. V záhade Fromborku rozohral Nienacki fakt výbornú partiu aj so zloduchom Baturom, ktorý je vždy oživením týchto príbehov. A hlavne som dostal veľkú chuť vybrať sa hneď do Poľska po stopách týchto príbehov. V tomto smere vás autor majstrovsky namočí do deja, že chcete aj na vlastné oči všetko vidieť! Poctivých 85 percent.
Existujú knihy, ktoré strašne túžite zohnať. A potom ste sklamaní. Po Stíhačoch asteroidov som tento pocit zažil aj pri Edene. Stanislaw Lem je majster pera (Skúška pilota Pirxa či Solaris sú super veci) , to sa mu nedá uprieť. Ale asi som mal od tejto mimoriadne vyzdvihovanej knihy iné očakávania. Popisy bytostí aj celej planéty sú síce detailné, ale tak prefantazírované (alebo možno moja na to nestačí), že v som si niektoré pasáže prečítal trikrát, ale aj tak som pri tom zlyhával. Bol som rád, keď som to konečne dočítal. Na druhej strane knihy ako Viking sa vráti alebo Skaza planéty Faena, ktoré nie sú tak vyhajpované, sú úplnými bombami v porovnaní s dvomi vyššie menovanými. Dám 70 percent za Lema, ale raz stačilo...
Dávno som nemal v rukách hroznejšiu zlátaninu. To je nejaký nekoordinovaný prierez dejinami vojen, alchýmie a postáv, ktoré sa vám už pletú. Na konci už ani neviete, ktorý Mechanicus z tých vymenovaných to je... Toto snáď nariadilo vydať politbyro, inak si to neviem predstaviť. Pritom aj v edícii STOPY sa nájdu skvelé knihy od vtedajších sovietskych autorov. Ale toto sa malo hodiť do koša už pri preklade! Dočítal som to iba kvôli tomu psovi, lebo som chcel vedieť ako a prečo sa naučil ľudsky myslieť. Ale na konci sa vlastne ani nedozviete, čo sa stalo na začiatku... Ak potrebujete podoprieť nohu stola v komore, kniha nájde svoje jediné využitie. Inak odporúčam ani ju nezačať čítať. Príšerná znôška bludov!
UHORSKO. Taká detektívna fantazmagória. Opäť dobrý opis niekoľkých bodov na Dunaji (ale chudobnejší ako v Dunajskom lodivodovi). Mená mi neprišli príliš maďarské ako sa nás autor snaží presvedčiť. A rozmýšľal som celý čas, aké mesto by ten Ragz mohol imitovať. Dospel som k záveru, že asi najskôr Novi Sad v Srbsku... Inak dej jednoduchý, skôr hodiaci sa do nejakej americkej duchariny. Občas dosť uletený. Zloduch skôr balansujúci na okraji príbehu, aj keď škodí dobre. Za mňa slabšia Verneovka - max 60 percent. Jej veľkou výhodou je, že je krátka... Potom som si pozrel čierno - biely film z Prahy, s nesympatickou hlavnou ženskou postavou menom Marta (nie Myra) a môj dojem to (až na scénu s neviditeľným mečom a na chvíľku sa objavivším Waldom Matuškom) rozhodne nevylepšilo...
OCEÁNIA. Napriek nie príliš nadšeným hodnoteniam, je to veľmi dobrá kniha. A rozhodne nie detektívka. Tá detektívna zápletka je až v poslednej tretine knihy, inak je to skôr námornícke dielo z oblasti Tichomorských ostrovov, z ktorých väčšinu bežní čitatelia ani nepoznajú. Ruší akurát priveľa úctivostí, pochlebovania jeden druhému. Ale vagabundi, ktorí sa hodlajú stať pirátmi, sú celkom jasne vykreslení. No a na záver som čakal, čo za rozuzlenie prinesie vražda kapitána. Prečítal som si totiž predtým viacero komentov tuná. Áno, bolo to pritiahnuté za vlasy. Ale zasa Verne nie je Agatha Christie, takže sa nutne nevyžaduje, aby to zapadlo do seba ako lego...skôr povolená uzda fantázie ako vždy. 75 percent.
SVET. Zo začiatku ma to nebavilo. Zasa kecy v nejakom klube, naškrobený hlavný hrdina. Ale potom sa to rozbehlo. Najdominantnejšou postavou je tu sluha, ktorý sa v originále volá Passepartout, ale v slovenskej verzii z neho urobili Prešmyka, čo ma celú knihu dosť rušilo. Highlighty: zachránenie mladej Indky z horiacej hranice, pád mosta po prejdení vlaku, boj s Indiánmi a na záver pálenie drevených častí lode, aby doplávali do Británie. Celkovo veľmi dobré, ale určite to priradím až za Julesovi Top diela. 80 percent. A potom som si pozrel film z roku 1956 s famóznym Davidom Nivenom a pre mňa neznámym Mexičanom Cantiflasom, ktorý bol v postave sluhu úplne dokonalý. Vo filme dokonca na úvod použili na rozdiel od knihy balón... výborné. Akurát si určite nepustite po knihe verziu z roku 2004 s Jackie Chanom...bŕŕŕ
INDIA. Veľmi som sa tešil na túto knihu a nesklamala - je to absolútna pecka! India - ako ju väčšina z nás nepoznala. Vedeli sme, že bola pod britskou nadvládou, ale určite sme netušili, aké krutosti sa tam v tom čase odohrávali. Parádna jazda na sever (nielen za krásami Himalájí, ale najmä za zlosynom) v dvoch vagónoch, ťahaných mechanickým slonom z kovu na paru! Čo viac si čitateľ môže želať? Občas sa síce motáte v názvoch jednotlivých kmeňov či vo viacerých menách hrdinov - Nana Sahib alias Dandu Pant a podobne. Verne je opäť schopný opísať každý kameň na ceste, ale finále odbije na dvoch stranách. Ale toto už poznáme aj z predošlých kníh. Aj tak zaslúžených 95 percent z kúta zemegule, ktorý je pre väčšinu nás stále veľkou neznámou...
FLORIDA/VESMÍR. Veľmi som sa potešil v antikvariáte, kde som knihu objavil. Je to úplne prvá, u nás vydaná, takže je už dosť problém ju zohnať. Nažhavený po dočítaní Dvadsaťtisíc míľ pod morom som sa do nej pustil. Ale... Na začiatku je to debata spolku militantných delostrelcov, ktorí plačú nad tým, že skončila vojna Sever proti Juhu, a nemôžu odpaľovať svoje gule. Podľa opisu autora vyzerajú ako paraolympijská reprezentácia, takže trhanie údov iným je u nich vcelku pochopiteľná úchylka. Čo je horšie - bavia sa medzi sebou einsteinovskou hantýrkou vo vzorcoch, vzdialenostiach a pod. Mal som to chuť po 30 stranách hodiť do kúta. Ale nevzdal som sa. Napokon sa to predsa len rozbehne, aj keď mnohé popisy najmä z vesmíru (aj bez záverečného dodatku) mi prišli aj ako laikovi úplne na hlavu postavené... Knihu oživujú fanfarónske kecy Francúza Michela, ktorý sa ako prvý ponúkol, že poletí na Mesiac. No, pre mňa trošku sklamane. Dám max 70 percent. Ale zasa patrí to do Júliusovho zlatého fondu...