former3980 přečtené 76

Ako som vozil Kórejcov 2022, Ondrej Sokol

Nemôžem súhlasiť s Pasadenkou. Zrejme nepozná slovenské reálie, ktoré autor v každej druhej vete zapracúva do textu ako komposter všetky zložky biomasy. Táto kniha je jasne najlepšia. Síce najkratšia, ale autor v porovnaní s Nórmi vyšperkoval svoj rukopis k úplne dokonalosti. Na to sa treba narodiť alebo dostať dar od Pána Boha. Poznám iba jedného ďalšieho, ktorý to takto zvláda: Rišo Hanzlík, ktorý glosuje futbalovú ligu v Pondelkových trénerovinách na Takurčitee. Bavil som sa náramne, 101 % :-)... celý text

Kapitán 1973, Jan de Hartog

Kniha určite patrí k tomu najlepšiemu, čo vyšlo v edícii STOPY. Popri doslova strhujúcich momentoch má aj ospalejšie pasáže, najmä keď hlavný hrdina dumá nad svojimi milostnými avantúrami. Všetko to vynahrádza vojna "zblízka", doslova naturalistické popisy jej hrôz na konkrétnych osobách, ktoré sa plavia na konvoji do Murmanska. Neviem si predstaviť, že toto by som bol čítal povedzme ako 14 - ročný, lebo edícia bola určená mládeži. Za negatívum považujem, že autor sa nikde v knihe nevyjadruje k zmyslu konvoja práve do tejto oblasti - pokiaľ nie je človek odborník na II. svetovú vojnu, nechápe prečo sa vlastne konala takáto operácia. Harinxma si však získa srdce čitateľa. Nie je to žiadny superman, ale robí čo sa dá medzi lietajúcimi torpédami a neraz koná aj chybne. Ale o to väčšie sympatie k nemu čitateľ prežíva, lebo je to človek z mäsa a kostí ako my všetci. McGuyver bol iba na smiech. Smelých 80 percent.... celý text

Matej Šándor - Nový gróf Monte Christo 1956, Jules Verne

STREDOZEMNÉ MORE. Nie je to úplná topka pána Julesa, ale čítalo sa to dobre. Príbeh som nepoznal, netušil som, kto by mohol byť nový GMCH. Samozrejme, veľa vecí na náhodu (ale tak je to knižný príbeh a autor ho tradične dobre vystaval, aj Nesbovi veľa vecí zapadne akosi náhodne... - to na margo kritikov). Čo ma vždy pri Verneovi vyrušovalo, boli na jednej strane siahodlhé podrobné opisy lokalít, obradov (ako tu Slávnosť bocianov), ale práve tie akčné scény, ktoré prinášajú rozuzlenie, odbil vždy expresne. A to je škoda. Práve tam by si to žiadalo viac priestoru. Ale cestovanie za zlosynmi po ose Terst - Dubrovník - Monaco - Tripolis bavilo. Útek z pevnosti na Istrii nepostrádal akčnosť - celkove 75 %.... celý text

Pán Tragáčik a Winnetou 2008, Zbigniew Nienacki

Indiánska "mluva" a ochranársky newspeak charakterizujú túto knihu. Už v roku 1974 bola výsostne aktuálna ochrana jazier a celkovo prírody. Čo by asi autor povedal dnes, po takmer polstoročí? Motá sa tam už priveľa ľudí, hustota blondín na meter štvorcový tiež presahuje únosnú mieru, ale autor to vynahrádza dokonalými opismi tohto jazerného mazurského kraja (ako vždy), tentokrát pridal aj lekciu z jachtárstva (dozvedel som sa čo je halza...). Priemerný Tragáčik, ale prečítať sa to dalo. Najmä vďaka lokácii a prírode, v tom bol Nienacki fakt macher! 65%... celý text

Pán Tragáčik a Kapitán Nemo 2007, Zbigniew Nienacki

Výborný príbeh. Pri Tragáčikovi som si už zvykol, že tieto "poľsko - jazerné" sú slabšie ako z iných lokácií - Kolumbia, Francúzsko, hrady (Templári sú nedostižní!), ale tentokrát fajn vystavaný príbeh. Samozrejme, pri horde tínedžerov nemôžu chýbať aj isté infantilnosti a la Timur a jeho družina, ale tie vynahrádzajú priam brilantné detailné opisy jazier na severe Poľska, tentokrát Jeziorak. Autor to zvláda dokonale, akoby prešľapal každú zátoku, poznal každý kus trstiny - človek sa tam hneď má chuť vydať. Tentokrát objav hľadanej veci až v absolútnom finále (už som myslel, že to bude bez neho, ale napokon vydalo). Poctivých 90%!... celý text

Vesmírne hry 1987, * antologie

Zbierka sci fi poviedok Fidelových fantazmagoristov. Vôbec to nebolo také zlé ako som niekde čítal. Samozrejme, príbehy s rôznou kvalitou. Niektoré nápady fakt pútavé, iné slabšie. Poslednú poviedku o tlmočníkovi kľudne vynechajte, to je úplný nezmysel a strata času. Ale za celú zbierku 65 % áno.... celý text

Plující ostrov 1994, Jules Verne

POLYNÉZIA. Cesta (nedobrovoľná) štyroch francúzskych hudobníkov na plávajúcom ostrove o rozlohe 27 km štvorcových, vybudovanom ako štýlové mesto so všetkými vymoženosťami pre ultra boháčov a sprievodný personál. Veľmi som bol na túto knihu zvedavý a čítal som ju ako prvú mimo 35 častí, ktoré vyšli v sérii na Slovensku. Je to skôr také zemepisné putovanie po polynézskych ostrovoch, dosť popisné, ktoré pomaly odsýpa. Pár highlightov ako lov na dravcov, ľudožrúti, boj s divochmi na Nových Hebridách a finálové zničenie ostrova tupou súťaživosťou amerických Južanov a Severanov (sorry za spoiler...) Aspoň 65 % za nápad, na tú dobu určite bombastický, ale viac nie... Knihu som zohnal v legendárnom vydaní JOS R VILÍMEK z roku 1923. Pozitívum: originálne ilustrácie, ktoré sú päť poschodí nad tými nezmyselnými čarbanicami v slovenských vydaniach. Negatívum: je to písané v staročeštine, takže pri knihe, ktorá neodsýpa to bolo dvojnásobné trápenie. Raz stačilo...... celý text

Na kometě 1999, Jules Verne

ALŽÍRSKO/VESMÍR (zrejme). Ospravedlňujem sa, ale teraz musím dať spoiler. Niečo, čo vyzerá ako zemetrasenie, privodí po náraze kométy do Zeme odtrhnutie časti našej matičky okolo Stredozemného mora. Tá sa prilepí na kométu a na nej putuje tuším 35 ľudí čím ďalej od slnka a začne im byť poriadna zima....... Stále som si nevedel predstaviť, čo znamená Na komete (ja som čítal slovenskú verziu Hector Servadac). Tak takto... V knihe sa navyše vyskytuje snáď najodpornejšia postava všetkých Verneho románov - Izák Hakhabut. Sebec, lakomec, úžerník non plus ultra, ktorému nesiahajú po členky ani najhorší podliaci všetkých Julesových románov dokopy a pri jeho hnusných kecoch sa vám štartuje motorová píla vo vrecku... Krásne vykreslená povaha istého etnika... A reakcia spoločnosti: radšej dlho držali knihu na dištanc, lebo veď toto sa nesmie... a rokmi sa to len zhoršilo - viď súčasnosť. Inak kniha je už fakt čistá fantazmagória, level Cesta na Mesiac. Napríklad som stále rozmýšľal, či zemeguli tá odtrhnutá oblasť nechýbala, kým putovala na kométe vesmírom. Alebo či sa po návrate len prilepila späť ako keď zalepíte defekt na bicykli... No, veľa majstrových kníh je skvelých, hoc s nadsázkou, stále si človek vie predstaviť, že takto sa to mohlo stať. Tu nie. A preto sa mi táto kniha nepáčila a dosť ťažko som sa ňou prebíjal. Dám 55-60 % hlavne za rozpracovanie nápadu. Ale raz stačilo... P.S. A ešte jedna dobrá rada - ak už zvládnete knihu, nepustite si po nej český film s rovnakým názvom. Lebo napriek plejáde skvelých hercov vás to úplne dorazí. Ja som dal 30 minút...... celý text

Pani Branicanová 1988, Jules Verne

AUSTRÁLIA. Určite toto nepatrí do zlatého fondu J. V., ale čítalo sa to relatívne dobre. Aj keď mnohé veci boli ľahko predvídateľné, rovnako ako koniec lumpa, ktorý na pozadí mútil vodu v celej knihe... Pani, ktorá zošalela a potom sa zázračne vyliečila, ktorej sa utopilo dieťa, ale po rokoch zistila, že má ešte jedno (??), našla svojho muža po 15 rokoch (!) , čudák, ktorý naháňa nejaký klobúk po celej zemeguli a nakoniec ho má doma pod nosom...no dám max 65 percent za tú Austráliu, ku ktorej som sa u Julesa prepracoval až v 29. knihe... :-)... celý text

Maják na konci sveta / Denník stroskotanca 1989, Jules Verne

OHŇOVÁ ZEM/KARIBIK. Veľmi dobré dva príbehy. Dokonca kvalitou rovnocenné. Prvý o statočnom boji jediného preživšieho strážcu majáka s bandou hrdlorezov. Druhý, ešte drastickejší. Kanibalizmus v čírej naturálnej podobe. Vraj knihy pre mládež od 11 rokov... no neviem, či by som toto dal do ruky dieťaťu v tomto veku (toto jediné ma zarazilo). Za mňa slušných 75 percent.... celý text

Nečakané dedičstvo / Doktor Ox 1973, Jules Verne

KALIFORNIA/BELGICKO. Za mňa jedna z tých slabších Julesových kníh. Prvá poviedka, ktorú poznáme u nás ako "Oceľové mesto". Možno pod dojmom filmu sa mi to zdalo odfláknuté ako z rýchlika. Jules dokázal opísať v iných knihách (napr. Tajomný ostrov) každý kamienok na ceste, ale toto akoby písal expresne. Hoci nepopieram, že to malo aj zaujímavé pasáže. Ale max 60 percent. Druhá poviedka - Doktor Ox - čistá nuda. Hádžem ju do jedného koša so Zeleným lúčom, zatiaľ najslabšie z jeho diel. Možno to bolo opisom nudných činností obyvateľov spomaleného a ospalého mesta, ktorých sa rozhodol trochou kyslíka prebudiť k aktívnejšiemu životu tajomný Ox s pomocníkom Xygénom - úžasné spojenie názvu kyslíka dvomi menami, čo ma jediné prebudilo, inak som pri tom skoro zaspal... Raz bohate stačilo - 30 percent.... celý text

Michal Strogov 1995, Jules Verne

RUSKO - ázijská časť. Veľmi silná kniha z území pre nás tak vzdialených a neznámych. Kde v utorok zabočíte vľavo, o týždeň vpravo a potom už rovno dôjdete do cieľa - o ďalších tisíc kilometrov :-) Konečne pevnina, lebo z Julesových morských kníh (väčšina) ma už chytala ponorková nemoc či skôr morská... O Tatároch sme sa učili v škole, ale kto to vlastne boli, resp. sú ich dnešnými potomkami, je v knihe dobre rozpísané, rovnako ako ich krutosti. Stále som čakal, že nejaký šaman vráti Strogovovi zrak, takže ma záver prekvapil... Niektoré veci ťažko uveriteľné (hranie sa na slepca, keď sa váš kôň rúti do priepasti a pod.) , ale inak brilantných 90 percent.... celý text

Súostrovie v ohni 1983, Jules Verne

GRÉCKO. Jedna z najkraťších verneoviek, ale na kvalite jej to neubralo. Dynamický príbeh, ktorý občas brzdili dejinné súvislosti, ale tak sme si aspoň zopakovali históriu. Z oblasti dnešných dovolenkových destinácií. Inak klasická, skôr pirátska šablóna - hrdinský d´Albaret, zlosyn Starkos, krásna Hadžina... Niektoré pasáže rozvláčne, boje s pirátmi odbité na pár riadkoch. Klasický Jules. Za mňa dobrých 70 percent. (Akurát som už unavený z lodí a morí. Práve som dočítal 25tu z 35 verneoviek, ktoré boli vydané na Slovensku. A mám pocit, že pri 90 % ma chytala morská nemoc...Dám si pauzu. A po nej Michaila Strogova - aspoň ten snáď putuje po zemi...)... celý text

Ľadová sfinga 1976, Jules Verne

ANTARKTÍDA + PRIĽAHLÉ JUŽNÉ TERITÓRIA. Za mňa slabá kniha. Vyslovene som sa s ňou trápil a mal som ju problém dočítať. Dal som si ju ako ďalšiu "polárnu" - po severných tentokrát z južných oblastí. Ale na rozdiel od Kožušín či Hatterasa (ktoré sa čítajú jedným dychom), toto bol len slabý odvar. Hlavne, celé je to postavené na nejakej fantazmagorickej poviedke, ktorá sa nakoniec ukáže ako reálna a oni z nej idú hľadať stroskotancov. Nesympatické, ťažko uveriteľné postavy, občas s nepochopiteľným správaním. Loď, ktorú naberie na svoju "palubu" ľadovec, magnetická sfinga, ktorá "vyzlečie" z lode všetko kovové, miešanec - miesiželezo, ktorý sa s nikým nebaví, ale vyťahuje z vody poloutopencov a holými rukami aj čln z rozbúreného mora, zelený ostrov Tsalal v oblasti polárnych krýh... No, mám pocit, že toto majstrovi Verneovi až tak nevyšlo... za mňa ledva 50 percent. (Na chvíľu mám aj vďaka tejto knihe lodí a mora plné zuby a dám si radšej niečo iné. Už ovládam všetky typy plachiet - od kosatky až po košovú, ale načo mi to bude, neviem...)... celý text

Dobrodružstvá kapitána Hatterasa 1986, Jules Verne

ARKTÍDA. Dal som si už štvrtú verneovku v rade o dobrodružstvách z polárnych oblastí (po Césarovi Cascabelovi, Zlatej sopke a V krajine kožušín). Ak by som mal určiť poradie, tak prvý by bol Hatteras, 2. - 3. kožušiny a Cascabel, 4. sopka. Ak váhate, kľudne berte knihu a čítajte. Vynikajúca! Tie opisy polárnych oblastí a života v nich doviedol Verne v tomto diele k absolútnej dokonalosti. Väčšina deja sa točí okolo Hatterasa, ktorý môže byť čitateľovi odporný svojou tvrdohlavosťou ísť na Severný pól za akúkoľvek cenu, aj ľudských životov. Na druhej strane, je jeho zarputilosť obdivuhodná. Ale pre mňa bola highlightom knihy postava doktora Clowbonnyho, neuveriteľného človeka. Vždy pozitívne nalaladeného, sršiaceho humorom, praktickými radami, obrovskými znalosťami a najmä schopnosťou, nájsť východisko z akejkoľvek prekérnej situácie. Škoda, že takýto ľudia dnes už existujú iba v spisovateľskej fantázii. Medzi topky knihy počítam boj s medveďou tlupo, ktorá ich napadla v ľadovom domci. Fakt výborné čítanie a za mňa plná paľba - 100 percent.... celý text

V krajine kožušín 1986, Jules Verne

SEVERNÉ TERITÓRIUM AMERIKY. Nezvyknem plytvať 100 percentami, ale teraz ich kľudne dám. Ďalšia z kníh, na ktorú som sa tešil a nesklamala. Síce ťažké a pomalé čítanie, ale tie bezvadné opisy divokej prírody v severných oblastiach stoja za to. Toto nie je rodokaps, takže ak z toho niečo chcete mať, treba to čítať poriadne. Na začiatku sa vyberie skupinka 20 ľudí založiť viac na severe pevnosť na lov kožušinových zvierat, lebo južnejšie je to už prehustené. Hovorím si - čo sa tam asi bude diať? Ale odkedy zistia, že ju postavili na kuse zeme, ktorý sa odtrhol sopečným výbuchom a následným zemetrasením od pevniny, už to odsýpa... Kožušiny sú v tej chvíli najmenšia starosť, treba si ratovať holé životy. Verne ich nechá vystresovať do mrte, aby sa zachránili až na poslednej strane, keď sa im to už celé rozpadá pod zadkom (sorry za spoiler). Ale zamyslel som sa nad chovaním ľudí. Ako s pokorou, vzájomnou úctou a kooperáciou prežili tieto krušné okamihy. Ale asi vedel o čom píše a ľudia sa v minulosti asi k sebe takto chovali. Pošlite tam 20 ks dnešných sebeckých blbcov, s hrubými reťazami na krkoch, ktorí svoje džípy zaparkujú prednými kolesami do jazera, lebo sú hnilí urobiť tri kroky. Zahučali by do troch minút (a nebola by ich škoda), lebo by každý z nich bol múdry ako ruské rádio a sebecky by riešili iba seba ...... celý text

Zlatá sopka 1998, Jules Verne

KLONDIKE. Verne tu zabŕdol do výsostného teritória Jacka Londona. Hoci kvalitu majstra na túto časť sveta dielo nedosahuje, dalo sa to čítať. Opäť nechýba záporák (tentokrát z Texasu), ktorý ako vždy u Vernea dostane svoje v závere na troch riadkoch. Iritujúce dialógy so ženami, hoci od začiatku je jasné, že sa dajú dokopy. A na záver prekvapenie: zo zdravotnej sestry super zlatokopka, ktoré tie milióny zmanažuje na dve doby. A potom nemilujte autora... Takých 65 - 70 percent... celý text

Švajčiarski robinzoni 1971, Johann David Wyss

Prečítal som najskôr Tajomný ostrov, potom Dva roky prázdnin a teraz túto knihu. Už sa nemusím báť, keby som stroskotal na pustom ostrove - už viem všetko potrebné :-) Pár zákonitostí: všetci stroskotajú v teplom počasí, aby mali čas pripraviť sa na zimu alebo obdobie dažďov. Veci, na ktoré dnes neviete zohnať stolára alebo tesára, zázračne vyrobia za pár týždňov pätnásťročné deti alebo taťko so svojimi neplnoletými synmi. Rovnako zázračne sa vždy zjavia všetky potrebné rastliny a nechajú sa ochočiť všetky potrebné zvery. Ale zasa je to kniha. Chvíľami nuda, chvíľami to malo aj spád. Ale čítať sa to dalo. Zlatý stred. Navyše napísaný dvesto rokov dozadu...... celý text

Pán Tragáčik a človek z UFO 1990, Zbigniew Nienacki

Nechal som si ju na záver ako poslednú z piatich tragáčikovských kníh, vydaných v edícii STOPY. Tri hviezdičky za Kolumbiu, Panenské ostrovy a slečnu Florentynu (má ten Tragáčik "šťastie" na ženy...). Ale tie mimozemské fantazmagórie už boli dosť cez čiaru... Na Templárov to nemá ani zďaleka - taký Nienackého priemer, ale určite neurazí...... celý text

Posledný človek z Atlantídy / Ostrov stroskotaných lodí 1975, Alexandr Romanovič Běljajev

Vedel som, že Beljajev je klasik sci fi žánru a určite ma nesklamal. Možno od prvej poviedky o Atlantíde som mal trochu väčšie očakávania. Ale napokon ten jej zánik, bol na osudoch konkrétnych ľudí, celkom dobre vykreslený. Akurát tie mená! Posúďte sami - Šišen - Icu, Adiširna - Guanč, Guan - Atagueragan. Podobne ako v Šípe z Elamu sa už na 35. strane v tom dokonale stratíte alebo povedané slovami klasika z Černých barónov: "Kto si má všechny ty kkty pamatovat..." Druhý príbeh o stroskotaných lodiach v Sargasovom morí bol lepší. Skôr mi vadilo, že to bolo také letom svetom - rozhodne by si takáto téma zaslúžila viac než 140 strán. Celá kniha za 70 percent.... celý text