former3980 komentáře u knih
OSTROV V TICHOM OCEÁNE. Tak hoci obálka je iná (ja som čítal z tej klasickej edície), snáď sa bavíme o identickom diele. Veľmi som sa na to tešil, ale niektoré veci ma prekvapili. Hlavne - kapitán Nemo sa v klasickej filmovej šesťdielnej adaptácii ukázal už v prvom dieli, aj so všetkými zo zeme vyliezajúcimi družicami. V knihe, ktorá má 440 strán, sa s ním zoznámime až niekde po 400tej strane... A to hneď aj umiera. Hoci jeho (utajené) zásahy do života osadníkov sú zrejmé od začiatku. Inak kniha je mimoriadne rozvláčna. Opisy každodenného života, výroby jednotlivých potrebných komponentov opísané do najmenších detailov - výroba pušného prachu, lodí, látok na šaty, chleba. Inžinier Cyrus Smith je taký predchodca McGuyvera. Mám pocit, že keby som niekde stroskotal a mal tento manuál so sebou, tak by som sa tiež dokázal adaptovať na pustom strove. Menej niekedy býva viac. Občas tomu chýba dynamika. V porovnaní s Dvadsaťtisíc miľ pod morom môžem dať max 80 percent.
SVETOVÉ MORIA. Úchvatná kniha. Na Slovensku vyšla ako prvá verneovka v roku 1971 a začať sériu odporúčam práve ňou. Neskutočná fantázia. Topky - boj s obrovskými chobotnicami, uviaznutie ponorky pod ľadom na Južnom póle, rovnako v prielive pri Novej Guinei, podmorské cintoríny potopených korábov, lov na dugonga, bájna Atlantída ... a ešte mnoho iných. So záhadným kapitánom Nemom a obdivuhodným profesorom Aronnaxom. Bombastické opisy podmorského sveta. Toto je kniha, pri ktorej si želáte, aby nikdy neskončila! A som rád, že som ju čítal až teraz a nie ako tínedžer. Pri nej si človek uvedomí aké stovky zbytočností prečítal za dlhé roky a takáto knižka ležala ľadom v domácej knižnici. Navyše si už dnes hneď v googli vyhľadám všetky zvieratá či spomínané lokality, čo sa v 70 rokov nedalo. 100 percent , ale dal by som viac keby sa dalo. A teraz si idem pozrieť film z roku 1954, hoci pre mňa asi zostane jediným pravým kapitánom Nemom charizmatický Omar Shariff z Tajuplného ostrova...
Priemerné scifíčko. Šokantné bolo správanie mládežníkov, najmä dievčat, podľa toho ako kto uspel v nejakých skúškach. Buď si hviezda alebo úplný odpad. Vlastne ako dnes - buď si youtuberské eso alebo veľká nula... Takže až také sci-fi to vzhľadom na dnešné reálie nebolo. Nie som veľkým znalcom tohto žánru, skôr dobieham zameškané. Preto som si so záujmom prečítal koment tuná jediného kolegu, ktorý sa v tom evidentne vyzná. 65%
Nienackého príbehy sú kvalitatívne nevyvážené. Od úplnej bomby až po ľahší priemer. Toto je určite oveľa slabšie ako Templári, ale za prečítanie to stojí. Už len za pána Tragáčika... Ale max 70 percent.
RUMNUNSKO/DUNAJ. Tajomný hrad v Karpatoch asi poznáme všetci podľa filmovej adaptácie. Tak som si konečne našiel čas prečítať aj knihu a porovnať. V prvom rade fantastické opisy krajiny v Sedmohradsku - ale toto chváliť u Vernea je už vlastne nosenie dreva do lesa. Filmu dodávajú šťavu skvelí herci ako Kopecký, Dočolomanský či Hrušínský. Pri knihe už musíte zapojiť naplno svoju predstavivosť. Hľadal som postavu Zutra (vo filme stvárnenú "držkou" Kubánom od Piešťan), ale tam obýva hrad iba dvojica Gortz - Orfanik. Knižnú krásnu Miriotu hrala vo filme šereda Kretschmerová, čo už bol pre mňa úplný hardcore... Viac ako 60 percent by som tomuto príbehu určite nedal. Skôr menej...
Dunajský lodivod - tak to je absolútna paráda. Bývam v meste na Dunaji, občas sa aj plavím (ale max Rakúsko a Maďarsko), takže pre mňa boli opisy európskej veľrieky, najmä na dolnom toku v Bulharsku, Rumunsku a na Ukrajine úplnou bombou. A na pozadí veľmi slušne vystavaný a uveriteľný príbeh ešte z čias "řádenia" Turkov na Balkáne. Aj keď napríklad útek z väzenia v Zemune už bol taký štýl Alcatraz. Pozrel som potom maďarský originál s famóznym Gáborom Konczom a tiež som bol veľmi spokojný, lebo dej sa dosť významne drží knižnej predlohy. 85%
Treba opustiť optiku súčasnosti a potom sa to dá. Sieť pašerákov všetkého možného, ktorá sa neštíti ani vraždiť. Vcelku dômyselne vytvorená, ale na chrabrých varšavských kriminalistov si samozrejme neprídu... Chvíľami mi prekážali tie "kvázivtipné" policajné dialógy, trochu som sa topil v postavách, ktoré majú viacero mien... Ale poľská detektívka z roku 1964 bola napokon čítavá záležitosť - za mňa určite 75 %. Mimochodom, vyšla v malom náklade, takže zohnať ju už bola dosť fuška...
SPOILER. Tak úprimne - toto bolo pre mňa veľké sklamanie na to, koľko som túto knihu zháňal. Anotačka sľubovala veľa, ale realita je iná. Kým sa to rozbehne, ste už za polovicou knihy. Dovtedy slaboduché opisy, kto ku komu inklinuje ako v nejakom džúsovom románe. Zaujímavé to začne byť vo chvíli, keď sa zjaví tá záhadná raketa v tvare V a neodpovedá. Napokon vysvitne, že nie je zo žiadnej cudzej galaxie, ale od nich. Akurát sa po havárii s meteorom prelomila skoro v polovici a preto ten záhadný tvar. Carlos Rasch má meno v tomto žánri a v roku vydania to mohla byť pecka. Ale poznám x lepších sci - fi, ktorých prečítanie ani dnes po desiatkach rokov nepovažujem za stratu času. 55%
Priznám sa, ja som už bol 30 rokov dozadu unavený z Poirotov a Marplových a prestal som to čítať. V poslednom čase som však zobral pár Agathiných kníh z edície STOPY (bez tejto slávnej dvojice) a urobil som dobre. Miesto určenia neznáme - je špionážny román a na rok 1969 musel byť úplná bomba. Dnes by sa už možno niekto pochechtával nad naivitou, ale nevadí. Mne sa to páčilo. A motívy jej knihy už boli x krát prežuté rôzne hollywoodskymi režisérmi a zasadené do súčasnosti. Klasickú filmovú adaptáciu som nenašiel - ale za knihu 97%!
Treba si odmyslieť mobily, internet, sociálne siete a ponoriť sa do toho... (to ale môžeme už asi len my staršie ročníky - mojim deťom nič nehovorí ani telefónna búdka). Nienacki mal lepšie aj slabšie príbehy. Ja som si ako prvý prečítal Fantomasa a bola to taká pekná naivná rozprávočka, okorenená krásou zámkov na Loire. Ale Záhady sú jeho najlepšia kniha. Strašidelný zámok je výborný, ale templári absolútny meisterstück. Nápady so všetkými tými úkrytmi ich pokladov sú fakt skvelé a autor musel byť majster fantázie. Plná paľba - 100 %!
BERMUDY/ŠKÓTSKO. No, rozdelím to radšej do dvoch častí. Vynález skazy asi videl každý z nás. Tak som si konečne prečítal knihu a následne ešte raz pozrel skvelý Zemanov film. Rozdiely tam, samozrejme, sú. Napríklad vo filme je vedec Roch zmätený a až v poslednej chvíli mu dôjde, kam sa to vlastne dostal. A zničí svoje dielo. V knihe je to nenávistný, pomstou posadnutý starec, ktorý ochotne spolupracuje s vagabundmi a hejtuje svojho asistenta (ošetrovateľa). Inžinier Serkó je vo filme len taký neškodný stréco, ale v knihe zákerný zmrd, ktorému robí radosť vytáčať a ironizovať hlavného hrdinu... a tak ďalej. Ale v každom prípade za túto klasiku 80 percent.
Druhý príbeh - Zelený lúč. Nuda nekonečná, mal som to veľký problém dočítať. Toto je asi fakt najhoršia verneovka, hoci ma ich ešte zopár neprečítaných čaká. Ak si nerobíte komplet zbierku, ignorujte to a ušetríte čas. Jediné dve pozitíva - krásne opisy škótskych ostrovoch (v tom bol Jules fakt kadet) a na záver trochu akčáku v zatopenej jaskyni, kde zachraňujú hlavnú hrdinku. Inak knižné utrpenie. 40 percent.
AFRIKA. Opäť klasická Verneovka - hádka dvoch, tentokrát francúzskych poslancov, ktorí sa vyberú presvedčiť na vlastné oči, kto z nich má pravdu. Najskôr putovanie čiernym kontinentom, ale pod pokrievkou to vrie. A potom to príde - únos, lietadlá, novodobý magapolis, nazvaný Blackland uprostred africkej divočiny, s vymoženosťami 21. storočia. V 19. storočí! Ale výborne vypointovaný príbeh o zlosynovi, ktorý začína v jednej londýnskej banke... Ten Blackland bol na mňa trochu moc (hlavne som to po 5 týždňoch v balóne, ktorý vyzeral realisticky, vôbec nečakal). Ale čítalo sa to strašne dobre. 90 percent.
SVET. Pre mňa po desaťročiach prvá verneovka. Nikdy som ju nevlastnil, ale vždy som ju túžil prečítať. Tak som si ju zohnal v antikvariáte. Celkom milá rozprávočka s únosom dvoch neveriacich Tomášov arogantným Roburom a potom rýchlo letom - svetom. Pre lepšiu predstavu (hoci film vždy ponúkne menej ako kniha) odporúčam pozrieť si po prečítaní americkú (akú inú) verziu s Charlesom Bronsonom. 70 percent
PERU - BRAZÍLIA. Skvelá kniha. Amazonka v celej svojej nádhere. Aj záporák, ktorého stihol zaslúžený trest, aj potrebná dávka napätia spod šibenice, či sa stihne vylúštiť kódovaný odkaz. Ako bonus boj s kajmanmi na "jangade" či potápačské entré s elektrickým úhorom...Malo to dynamiku, takže to odsýpalo oveľa lepšie ako venezuelské Nádherné Orinoco. Monsieur Verne - proste pán spisovateľ aj po takmer dvoch storočiach. Vrele odporúčam - 95 percent.
AFRIKA. Stačilo mi jediné slovo - Afrika. A hneď som sa vrhol na knihu (po nej na Barsaca). Tento kontinent ma vždy fascinoval a teraz ho sledovať zhora, s názvami, ktorých väčšina už súčasníkom nič nehovorí. Na rozdiel od Cesty do stredu zeme veľmi akčné a náučné, toto sa Vernemu fakt podarilo. Vrátane technických detailov okolo balóna. Kým to človek nečíta, ani si neuvedomí, že v Afrike je životu nebezpečné aj prespať na holej zemi bez prítomnosti šeliem a ľudožrútov - háveď to vybaví za nich... Tu človek prekusne aj to stále otravné "drahý Dick" v každej vete, lebo dynamika príbehu to vynahradí. 90 percent.
ISLAND. Tu som urobil chybu - najprv som si pozrel film (klasiku z roku 1959 s Patom Booneom). A potom mi to už nejak neodsýpalo. Celkove tvorí kniha strašne veľa opisov putovania - najprv na Island, potom v podzemí. Mal som pocit, že autor má potrebu opísať každý kameň, každý skalný výčnelok. A naopak - málo akcie, chcelo to viac stretnutí s pravekými príšerami. Premárnená príležitosť, lebo to sľubovalo viac napätia a pre mňa trochu sklamanie. Na druhej strane, Verne nepísal scenáre pre Brucea Willisa a odvtedy sa na jeho motívoch vybláznilo viacero (najmä amerických) režisérov. 65 percent.
VENEZUELA. Túto knihu mi kúpili rodičia, keď som ešte chodil na základnú školu k nejakému sviatku. Vždy sa mi páčil obal, ale po prečítaní pár strán som ju vždy odložil. Proste ma to nebavilo ako všetky Verneovky v pubertálnom veku. Prednosť dostali Ed McBain, Ross McDonald, potom stovky vážnych kníh, až som napokon po desaťročiach zistil, že ma už nebaví čítať Nesba a iné severské thrillery, stupňujúce krutosť až za hranicu únosnosti. A tak som najprv siahol po edícii STOPY, a potom aj po verneovkách. Dobehnúť zanedbané... A teraz kniha. Pre mňa už druhá (po Roburovi), ktorá začína hádkou o niečo. Vynikajúce opisy krajiny (hneď som dostal chuť vybrať sa do Venezuely), ale občas až moc do detailov. A potom príde záverečná bitka, ktorú autor vybaví na pol strane... ale to je typický Verne. Aj ten anachronický jazyk (v každej druhej vete "drahý Jean"). Pekný príbeh zďaleka, nespútaná príroda, indiánske kmene, popisy plavby cez rôzne ťažké úseky. Určite to nebola strata času. Za mňa slušných 85 percent.
Absolútne skvelý Frič. Perfektné popisy Amazónie, aj s rôznymi technickými vymoženosťami. Napríklad údiareň lososov v dutom strome a jej stavba... Zároveň kopec životných múdrostí platných aj dnes. Fakt obohacujúce. 90 percent len tak zahučí!
Prvý príbeh absolútna bomba. Prepojiť Tróju so socialistickou Moskvou konca 70. rokov je spisovateľský masterpiece. Druhý príbeh z kozmu so zvláštnymi postavičkami dosť depresívny. A tretí z USA, veď vymývanie mozgov nemohol predsa autor zasadiť do ZSSR... Ale tých 80 percent to určite dá.
Skvelá poetika a popisy miest, kam bežný človek nezavíta. Na Ohňovú zem som sa tešil a musím povedať, že autor nesklamal. Občas trochu dlhšie trvá, kým sa čitateľ do toho ponorí a začne chápať súvislosti. Dobých 85 percent.
Praotec všetkých "jurských parkov" nesklamal. Sir Arthur bol majster svojho remesla. Jedinou chybou je tých LEN 185 strán... Dalo sa z toho vyťažiť viac. Nečítal som originál, ale príšer na rozpitvanie tam určite ešte bolo dostatok - napr. taký forokaros - to by bolo žrádlo... Jasných 100 %, ani nad tým neváhajte!