geimz komentáře u knih

Množstvo fanúšikov LOTRa je odrastených len na filmoch. Ja nie som výnimkou. V čase, kedy vyšlo sfilmované Spoločenstvo prsteňa, som mal 8 rokov, a odvtedy som filmy videl nespočetnekrát. Aj vďaka tomu som sa knihám "vyhýbal", pretože som myslel, že by mi už nevedeli povedať o mnoho viac, než výborné adaptácie. V poslednej dobe som si však povedal, že ak sa považujem za fanúšika kníh obecne a neprečítam v živote ani jedného Pána prsteňov, niekde by bola chyba. Knižný Pán prsteňov je v mnohom podobný a zároveň rozličný, než film. Niektoré scény má takmer na vlas rovnaké vrátane dialógov a niektoré dobrodružstvá sú zase značne pozmenené (hlavne záver). Nemôžem si odpustiť istú kritiku, pretože tá kniha nie je dokonalá - putovanie naberá dych až príchodom Aragorna, preto viem pochopiť ľudí, ktorí knihu po 100 stranách odložia. ALE - a je to jedno veľké ale - svet, ktorý Tolkien vytvoril, so všetkými jeho postavami, horami, riekami a mestami, je jednou z najlepších knižných mytológií, aké boli kedy vytvorené. Z prvých stránok Spoločenstva na čitateľa dýcha žijúci svet s bohatou históriou a atmosféra je tak od začiatku neopísateľná, takže aj ten pomalší rozbeh je ľahko odpustiteľný. Pán prsteňov je kult a klasika právom, a jeho dopad na celý žáner fantasy je nespochybniteľný. Všetci fanúšikovia filmov, ktorí knihu ešte nečítali, by to mali napraviť tak, ako ja. Kniha je predsa len vždy bohatšia než film.

9 24.02.2018

Aj keď považujem za najlepšiu knihu zo série Věž vlaštovky, Paní jezera sa aj vďaka veľmi silnému, emocionálnemu koncu a v podstate celej druhej polovici knihy približuje, resp. vyrovnáva predchádzajúcemu dielu. Najlepšie pasáže knihy pre mňa zahŕňali či už skoky do rôznych miest a časov, alebo epická záverečná bitva na hrade, spolu s duelmi Geralt vs. Vilgefortz a Ciri vs. Bonhart. Škoda, že posledných 100 strán už išlo len o akýsi epilóg, no samotný záver bol vynikajúci, dojemný a krásne nejednoznačný. Ľutujem len toho, že táto séria už skončila. Aj keď niečo sa končí, a niečo sa začína...

9 29.01.2014

Na východ od raja je jedna z tých kníh, ktorú som dlho obchádzal len kvôli tomu, že patrila na strednej škole k povinnej literatúre. A predsa všetko, čo patrí do povinnej literatúry, sú nudné pseudointelektuálne romány, však? Chyba. Preveľká chyba. Je pravda, že kniha na prvých zhruba 50 stranách siahodlho opisuje krajinu Salinaského údolia, no s príchodom postáv, ako je Sam Hamilton a Traskovci, sa skutočne začne jeden epický príbeh. Príbeh, (určite budem po tisícikrát opakovať komentáre kolegov) ktorý si túto nálepku zaslúži, napriek tomu, že sa v ňom nedejú megalomanské veci či zvraty. Jeho epickosť vychádza z zvnútra postáv, z ich charakterov, motivácií, presvedčení. Postavy tohto príbehu sa snažia nájsť ten všezahŕňajúci zmysel, šťastie, snažia sa vyrovnať sami so sebou, s láskou, s nenávisťou, so zlom v sebe samých a aj v ostatných. Pokúšajú sa nájsť rovnováhu v živote (v prípade Adama), napraviť sa (v prípade Cala), pomáhať druhým (v prípade Sama) a rovnako, ako aj skutoční ľudia z mäsa a kostí sa potýkajú so svojimi vnútornými démonmi, ktorí nad nimi často vyhrávajú. A to je v poriadku. Každý človek má totiž možnosť voľby. Tento príbeh má toľko vrstiev, toľko myšlienok a je natoľko dôležitý, že nálepka povinná literatúra nie je dostatočná. Túto knihu by si mal prečítať naozaj každý.

8 02.02.2017

Možno som príliš kritický, no táto kniha bol pre mňa boj. Prvá časť, znázorňujúca rozširovanie superchrípky, prvé prípady, úmrtia, a rastúcu paniku, bola vynikajúca, a takmer dokonale podchytila apokalyptický tón, ktorý naznačoval smerovanie knihy. Bohužiaľ, v ďalších dvoch častiach prišla na radu značná rozťahanosť, nekonečné putovania z bodu A do bodu B (ktoré ostalo prítomné až do konca knihy) a s nástupom matky Abagail a temného muža aj rozčarovanie zo zápletky, ktoré predstavovalo len neobjavný boj dobro vs. zlo. To bol prvok, ktorý mi v Kingovom inom 1000 stranovom románe (To) ani trochu nevadil, pretože tam bol dej napínavý, udalosti hrôzostrašné a išlo o čistokrvný horor s poriadnym vyvrcholením. Tu sa dočkáme len zakladania akejsi postapo spoločnosti, cestovania z Boulderu do Las Vegas a mdlého, nezaujímavého konca. Čakal som jednoznačne iný typ príbehu, a aj keď som dostal niečo iné, očakával som aspoň lepšie prevedenie. King síce opäť exceluje v postavách (jeho zrejme najsilnejšia stránka), no to je tak všetko. A skrátenie o minimálne 200-300 strán si to vyložene pýta.

8 11.02.2014

Vzhľadom na priam odstrašujúce komentáre (nielen tu) na prvý diel Malazskej knihy padlých som pristupoval k tomuto prológu k sérii s veľkým rešpektom, a vlastne som sa dlho rozhodoval, či to vôbec bude stáť za tú námahu. Ono to ale vo výsledku nie je vôbec také náročné či zmätočné čítanie, ako by sa mohlo zdať. Jasné, človek prvých 100-200 strán mierne tápe, postavy sa mu v hlave miešajú, udalosti sú nejasné a motivácie a pohnútky postáv sú viac než tajomné. Ale po tomto úvode, keď si kniha sadne a nájde tempo, keď už postavy nepribúdajú, ale autor sa im venuje v ďalších kapitolách podrobnejšie, sa začnú veci vyjasňovať a príbeh a svet konečne dostane tretí rozmer.
Ono je vlastne obdivuhodné, ako autor nemrhá slovami na nekonečné opisy miest, krajín a postáv, ale čitateľa rovno vrhne do stredu deja, poskytne minimum informácií a nechá na ňom, aby sa zorientoval. Vďaka tomu kniha neuveriteľne odsýpa a až do konca nestráca dych, ale samozrejme aj vyžaduje zvýšenú pozornosť, lebo zdanlivé maličkosti, spomenuté okrajovo či vyčítané len z kontextu medzi riadkami, majú veľký dopad na pochopenie celého sveta. A že ten svet je poriadne bohatý a naložený rasami, vojnami, božstvami, klanmi, cechmi a alianciami, o tom autor presviedča na každej strane. Za mňa Měsíční zahrady ako úvod epickej ságy fungujú skvele, pretože predstavia trojrozmerné postavy a odhalia dostatok z mytológie, aby čitateľ bol neustále zaujatý (to, že existujú rasy staršie ako bohovia, a že bohovia vedia zomrieť a pravidelne sa miešajú do udalostí smrteľníkov, má úžasný potenciál).
Silné 4 a napriek plánovanej čitateľskej prestávke po tejto vyčerpávajúcej fantasy idem rovno na Dům mrtvých.

7 14.05.2022

Slabučký King, kde ho v podstate je možné spoznať len v siahodlhej dejovej expozícii a nekonečných opisoch. Postavy sú až trestuhodne tuctové a ten potenciál, ktorý sršal z premisy, v nej aj ostal. V Inštitúcii je všetko fádne, dej je nevýrazný, nepríliš originálny, strašne naťahovaný a v závere aj nelogický a antiklimatický. Po dlhej dobe som mal veľkú chuť na novinku majstra hororu, po ktorej som však sklamaný a rozčarovaný a kde sú mu vysoké hodnotenia udelené len na základe autorovej prestíže - inak si to vysvetliť neviem.

7 13.09.2020

Dve Veže zostanú z celej trilógie pre mňa neporazeným favoritom, a to vďaka dynamickému deju, pomerne rýchlemu tempu a väčšej príbehovej kompaktnosti. Návrat kráľa síce nadväzuje na to najlepšie z druhého dielu a pripravuje pôdu pre záverečné zúčtovanie nielen s vojskami Mordoru, ale aj so samotným Sauronom, a kniha tak pôsobí po práve osudovo. Avšak ten stostranový epilóg, ktorý sa začína zničením prsteňa, mi celý zážitok trocha rozvláčnil, a to napriek tomu, že samotný záver je strašne fajn, lebo to nie je klasický happy-end, ale cítiť v ňom jazvy boja a prežitých strastí.

7 11.03.2018

„Tak to se na to teda vážně …eru,“ prohlásil znechuceně. „Další …anej mág! Nenávidím ty …aný mágy!“
„Neměl bys je tak …át, aby tě jednou pěkně nep…ali,“ zamumlal jeden z jeho kamarádů a bez nejmenších obtíží vyslovil i řadu několika teček po sobě.

7 06.03.2016

Pár dôvodov, prečo je Zlodejka kníh vynikajúcou knihou - má ohromné, trojrozmerné postavy, strhujúci príbeh, je napísaná krásnym štýlom, podáva celistvý obraz doby, má veľmi silný a emocionálny koniec (a predovšetkým pasujúci k celej knihe) a hlavne je neuveriteľne čtivá (slovenský ekvivalent nepoznám), a aj keď sa to zdá ako otrepaná fráza, u žiadnej inej knihy mi to nesedí tak, ako u Zlodejky. Smrť je pôsobivý rozprávač, a hoc tento nápad mohol veľmi ľahko skĺznuť a pretvoriť sa v niečo, čo by čitateľovi narúšalo príbeh Liesel, nie je tomu tak a pasáže, ktoré nám rozpráva Smrť sú podané veľmi citlivo, poeticky a perfektne pasujú k danému miestu a obdobiu. Bojím sa filmového spracovania, ktoré takto citlivú látku jednoducho nemôžu preniesť na plátno dostatočne, no pred knihou smekám a pochybujem, že by mnou nejaký príbeh z druhej svetovej vojny (resp. príbeh obecne) mohol pohnúť tak, ako to dokázala Zlodejka.

7 02.02.2014

S rezervou som pristupoval k Pistolníkovi, vzhľadom na rozpačité komentáre, ktoré naznačovali, že ide o najslabšiu knihu zo sériu, že nie je písaná typickým Kingovým štýlom, že je dokonca nudná...o to viac som bol prekvapený, ako som tých 200 strán zhltol jedným dychom, bažiac po ďalšej knihe. V mysli sa mi vynárajú tisíce otázok na Rolanda, jeho minulosť, muža v čiernom, Temnú vež a ja sa musím ísť urýchlene pustiť do Troch vyvolených, aby som ukojil hlad po odpovediach (v podstate odpovede ako také ani prísť nemusia, stačí, ak si ďalšie knihy zo série aspoň udržia rovnakú úroveň a budem nadšený). Takže bravo Stephen, zas raz si ma presvedčil o svojej veľkosti a navnadil na celú sériu.

7 30.01.2014

Podnetné a inšpiratívne čítanie, ktoré je však zároveň aj pomerne depresívne. Stručne a výstižne zhrnuté a vysvetlené súčasné spoločenské a politické postoje a názory, a to nielen české či slovenské, ale celoeurópske (v podstate aj celosvetové). Rozmýšľam, ako vlastne ďalej, pretože vidím len potvrdenie trendu minulých rokov, teda narastanie sily populistov, ultrapravice (aspoň u nás veľmi výrazne), ignoráciu či prikrášľovanie faktov, protieurópske tendencie...Školstvo a vzdelávací systém potrebuje zásadnú reformu, pretože nie je normálne, aby bolo toľko ľudí ľahko ovplyvniteľných, uzavretých do svojej vlastnej pokrivenej "národnej identity" (či už českej alebo slovenskej), strániac sa všetkého cudzieho a bez toho, aby som to napísal nejak diplomatickejšie, jednoducho hlúpych.

6 28.03.2018

To som prvýkrát čítal, keď som mal 15 rokov, ako druhú Kingovu knihu (prvá bola Mobil, ktorá ma nijak nenadchla). Bola to zároveň prvá kniha, u ktorej som pokoril magickú hranicu 1000 strán - a to v priebehu tuším jedného týždňa. V svetle nedávných oznámení, že film z roku 1990 dostane budúci rok remake, sa mi kniha znova pripomenula, a preto som si povedal, že ju prelúskam znova, po nejakých 8 rokoch, aby som zistil, či je skutočne taká dobrá, ako som si pamätal, alebo či som z nej bol nadšený len vďaka akejsi literárnej neskúsenosti. Už po pár sto stranách som však zažíval rovnaké pocity, ako pri prvom čítaní. To je Kingov bezkonkurenčný opus magnum, najkomplexnejší - a zrejme najlepší - hororový román, čo poznám. Obsahuje všetko, čo obsahujú knihy z jeho zlatého obdobia - na prvom mieste do detailu prepracované postavy (Kingov najsilnejší prvok u každej knihy), majstrovský cit pre rozprávanie príbehu, pútavú atmosféru a mýtické monštrum (u ktorého je jasná inšpirácia Lovecraftovými dielami - čo je len plus). Trocha škoda záverečného aktu, kde ma sklamali dve veci - "finálna" podoba Toho, ktorá príliš originálna nie je, a tá absurdná pasáž, v ktorej sa Smoliari pokúšajú dostať po prvýkrát z podzemných kanálov. To sú však primalé chyby na kráse, než aby mi mohli nejakým spôsobom pokaziť zážitok. A teraz, ak ma ospravedlníte, idem skontrolovať odtok v umývadle, len pre istotu...

6 30.12.2016

Je jednoznačne zaujímavé sledovať pekne chronologicky vývoj Lovecraftovej tvorby, od prvotných krátkych hororových poviedok až po novely typu V horách šílenství alebo Stín z času. Jednak je tu vidieť istý posun v literárnej kvalite, ale tiež aj posun od mystického, snového hororu smerom k sci-fi hororu. Moja naobľúbenejšia poviedka z tejto zbierky je však nervydrásajúci Stín nad Innsmouthem, pretože nie je natoľko dlhá, ako niektoré iné, a tým pádom úderná a dostatočne mrazivá. Pokiaľ by som však mal z celej jeho tvorby vybrať jednu, ktorú si zapamätám snáď nadosmrti, nebude to ani Volání Cthulhu alebo V horách šílenství, ale Šepot v temnotách. Ten mi ostane vypálený v hlave ešte poriadne dlho.

6 01.02.2016

Terroru sa nedá uprieť literárna kvalita a atmosféra, no to je tak všetko. Podľa obsahu som čakal mrazivý horor s fantastickými prvkami, no nakoniec som sa dočkal len neuveriteľne naťahovaného príbehu o prežitie. Táto kniha totiž nedokáže opodstatniť svoju dĺžku, mohla by byť kľudne aj o 300 strán kratšia, a čitateľ by o nič neprišiel. Tie desiatky strán dlhé opisy preberajúce všetko od plachiet až po kuchárovu pec sa stali po pár sto strán naozaj neznesiteľné, postavy sú ťažko stotožniteľné, a nepomáhajú ani flashbacky, no čo ma najviac pri čítaní ubíjalo, bola absencia poriadneho deju. Ja chápem, že ide o boj o holý život, s mrazom, nedostatkom potravín a tajemným netvorom, no tohoto všetkého sa človek veľmi rýchle preje, ak sa v knihe deje také minimum (a aj ten netvor, ktorého pasáže činia knihu znesiteľnejšou, sa v nej vyskytuje naozaj len zlomok času). Kolosálna nuda.

6 14.02.2015

Nesbø tentokrát naplno ukázal, v čom tkvie jeho sila ako v rozprávačovi. Na poli pár sto strán dokázal rozbehnúť príbeh vyšetrovania v prítomnosti doplnené príbehom z druhej svetovej, kapitolmi z pohľadu samotného vraha, odstrániť pre Harryho dôležitú osobu a tým pádom uviesť postavu Princa do ďalších kníh, zoznámiť nás s nórskymi neonacistami a predovšetkým toto všetko zvládnuť tak, aby kniha nepôsobila príliš prekombinovane alebo nepochopiteľne. Dovolil si dokonca zájsť ešte trochu ďalej a vrahovi pripísať jednu ďalšiu chorobu mimo rakoviny. No ono všetko v posledných stránkach znova, ako pri Nesbøvých iných knihách zapadne na svoje miesto a všetko dostane dokonalý zmysel. Počíňanie vraha, jeho identita, motívy, a jednoducho všetko, kvôli čomu človek detektívky číta. A ak som písal o Šváboch, že sa jedná o výbornú detektívku, tak tu len skladám klobúk pred majstrom Nesbøm a jeho Červenkou.

6 07.08.2014

Jedna vec, ktorá sa celej sérii nedá uprieť, je tá, že každý jej diel sa odohráva v úplne odlišných lokáciách, prostredníctvom ktorých Sanderson majstrovsky odkrýva mytológiu jeho univerza. Nie inak je tomu aj v Cytonikovi, kde sa Spensa na začiatku knihy ocitá na území nikoho, o ktorom sa vie pramálo. Odhaľovanie tohto nového sveta je opäť fascinujúce, a zhruba do polovice knihy aj napínavé a udalosti nepredvídateľné. Bohužial potom sa pacing začne zadrhávať a kniha skĺzne do príliš známej dejovej kostry z predchádzajúcich kníh a začína veľmi rýchlo pôsobiť len ako odrazový mostík k záverečnému dielu. Neprirovnal by som to tak celkom k filleru, ako skôr ku kvalitnému side questu, ktorý sa na konci prepletie s hlavným dejom. No odhalení je tu predsa len na 400 strán príliš málo a záver vyložene nedostál očakávaniam. Je to jednoznačne najslabšia kniha série, no to stále neznamená, že by kvalitou robil ostatným knihám hanbu, Sanderson si vždy vie zachovať vysoký štandard a písať pútavo. Len mám taký pocit, že by táto kniha lepšia sedela v kondenzovanom vydaní a o polovicu skrátená v podobe úvodných kapitol záverečného dielu, než ako samostatná časť príbehu.

5 14.04.2022

V podstate som prekvapený, aký je film takmer doslovným prepisom knihy a to vrátane viacerých dialógov, čo vzhľadom na to, že som najprv videl film a až potom čítal knihu (ja viem, veľký hriech) samozrejme o niečo znižuje pôžitok z príbehu. Na ten sa však dá vďaka tomu pozerať z iného uhla a oceniť jemné nuancie a náznaky toho, čo sa v skutočnosti deje. Shutter Island má do bodky premyslený dej, ktorého kostra sa poznaním finálneho zvratu len zocelí, a jediná výtka, ktorú mám, smeruje k prekladateľovi, pretože ten preklad na viacerých miestach bije do očí amatérizmom.

5 16.01.2021

Ak som o Temnej hmote po dočítaní tri roky dozadu napísal, že je to také "sci-fi light", tak Zhroucený čas môžem bez obáv nazvať sci-fi hardcore. Ani nie tak v zmysle komplexnosti či náročnosti science zložky, ako skôr o naplnenom potenciáli premisy, ktorej nevyužitosť ma tak sklamala pri predchádzajúcej knihe. Akoby sa autor poučil, viac odviazal, jednoznačne toho viac naštudoval a aplikoval svoje znalosti tak neotrelo, originálne a pútavo, že 300 strán sa číta jedným dychom. Opäť nie je na škodu, že kniha nemá žiadne hluché miesta, vďaka nízkemu počtu strán nie je čas na odbočky, dej fičí nezadržateľnou rýchlosťou vpred a pozvoľné odkrývanie tajomstiev sa zrýchľuje až do zbesilého tempa na konci knihy. Scifi komponenty a mechaniky okolo fungovania spomienok sú takisto zručne napísané a uveriteľné (v rámci miery) a pri tej postupnej komplikovanosti deju sa aj čudujem, s akým prehľadom autor vykľučkoval z úskalí, ktoré si na stránkach sám vymyslel. Pre takéto príbehy čítam knihy.

5 01.01.2021

Táto kniha je ako dokonale obrúsený diamant. Rothfussov jazyk totiž dokáže aj pri tých najbanálnejších veciach, ktoré práve jeho postavy robia, čitateľa totálne vcucnúť do deja a vypluť až po poslednej strane. Naviac ponúka fantastické postavy a príbeh, ktorý sa na povrchu môže zdať ničím výnimočný, no v skutočnosti je veľmi nevšedný, jednak svojimi myšlienkami, ktorých nachádzať medzi riadkami je čistá radosť, a jednak svojím realizmom, ktorým maže zažité hranice fantasy žánru. Životnému príbehu Kvotha som prepadol po prvých stranách, tak so Strachom múdreho muža ani neváham.

5 01.09.2014

Syndróm druhého dielu, ktorý dopláca na to, že mysteriózne prvky sa z príbehu vytratili odhalením veľkého zvratu z jednotky. Crouch je stále majstrom svižného tempa a kniha nevie ani na chvíľu nudiť, no dejový posun je nepríliš výrazný a na tých niečo vyše 300 strán je ho aj pomerne málo. Verím tomu, že trojka príbeh zavŕši uspokojujúco, a po cliffhangeri z dvojky bude aj rozbeh viac nakopnutý.

4 20.04.2022