Jokookno
komentáře u knih
Trapsavec - 50 let trampské literární soutěže
Magdalena Dvořáková
Kamienky 50. ročníkov literárnej sútaže sa Waki podarilo vyskladať do pútavého príbehu plného fotografií, spomienok účastníkov a organizátorov, básní a poviedok, pikošiek, ilustrácií...je to krásna chôdza písmenkovým lesom!
Pití čaje ve volné krajině
Miloš Kim Houdek
Už zas
můj šálek
jinovatkou
pokreslí
zimní souhvězdí
Magická střelka
dálek
k obrysům lesů směřuje
volnou krajinou si letí mraky
a voda na čaj tiše vře
Treba čítať opatrne, bedlivo usrkávať z voňavých veršov majstra Kima a tíško sa modliť aby ani jedno slovko neupadlo...krásny počin, čas akoby zastal.
Stalker
Lars Kepler
Kvalita knihy niekde na úrovni letáku z Kauflandu. No, možno ešte väčšie napätie a radosť zažívam, keď majú v akcii Jack Daniel's honey, než zbytočné dobrodružstvá Joona Linna honey.
Písečný muž
Lars Kepler
Ak nečakáte viac ako nič, tak u tejto autorskej dvojice to určite dostanete. Ak Vám stačí, že si napríklad jedna z postáv po troch dňoch povie: ,,je načase ten mikrofón vyzvracať", vezmite na to Iberogast, že to dokáže a potom ste na tých správnych stránkach.
Nič je možné. Aj v štvrtom pokračovaní mi je úplne jedno, ako to celé skončí. Je mi hotový bublifuk osud postáv, koľko mŕtvol mi naservírujú a ako šokantne to má pôsobiť. Pretože je to duté prázdno.
Nič nieje nemožné. To sme si vraveli už v materskej škôlke, keď sme sa navzájom medzi sebou presviedčali, kto má doma väčšie zviera. Samozrejme že najväčší borec mal pod stolom rodinku hrochov a svoju pravdu sa snažil dokázať argumentami tipu: ,,... a myslíš že prečo bývame na prízemí, ha? Aby sa neprepadli cez dlážku! To dá rozum.'' A rovnako Kepler vymyslí nejaký záver a na ňom stavia príbeh. A je mu úplne jedno ako dokráča ku koncu. Hlavné je, že tam tak ňák a akosi je. Navyše jazyk akým sú keplerovky písané je ako toaletný papier z Jednoty za 15 centov - 400 útržkov úplne nanič.
Jediná vec, ktorá je na tejto akože severskej detektívka mrazivá je kalkul s akým je napísaná. Ale to na hviezdičku nestačí.
Svědkyně ohně
Lars Kepler
Vzal som poprvýkrát vlastnú knihu do kníhkupectva. Musel som skontrolovať, či mi Ježiško nenadelil pod stromček nejakú pančovanú čínsku kópiu slávneho Larsa. Žiaľ všetky sú úplné rovnaké.
Toto nieje severská detektívka. Toto nieje ani detektívka. Toto je nič. Ťažko sa číta niečo čo si sám autor po sebe zjavne neprečítal.
A tak je vysledok ešte horší, akoby sa Z. Troška rozhodol režírovať Pána prsteňov.
Slovami nesmtrteľných: Vidím veľký špatný.
V korunách stromov
Richard Powers
Ako sa "pomstíte svetu" , keď vám pánboh vezme nohy? Vymyslíte niečo, čo chcú ostatní natoľko, že sa dobrovoľne vzdajú vlastných krokov a vymenia Veľkú matku za inú magna mater.
Aj o tom je kniha.
Ľudstvo, ktoré už dávno prekonalo Nohavicov Bod Zvratu, na semafore mu svieti jasné finíto a napriek tomu si naďalej naivnou kriedou kreslí budúcnosť.
Aj o tom je kniha.
Chválim prekladateľa pána Marca a vydavateľstvo za skvelú prácu.
Aj o tom to je.
Kniha vonia drevom. Príbehom. Príbehom "dostatočne smutným, aby umlčal sťahovavé vtáky".
Svoje korene si človek ani strom nevyberie. To ostatné už je na ňom.
Ak môžete, aspoň na chvíľu ktorá nemá brehy vylezte do koruny stromu a nechajte za seba premýšľať vietor, zatiaľ čo vám bude do tváre padať "hanblivý dážď".
Aj o tomto je táto Kniha.
Skúsiť sa naučiť "obyčajné" veci.
Letní lidé
František Dostál
Fotky Františka Dostála si pamätám ešte z čierno-bielo-žltého Mladého sveta. A rovnako ako mi na končekoch prstov zostávala tiskárska čerň z listovania, do krvného obehu sa dostávali fotky, nad ktorými sa krásne snívalo. Svet Františka Dostála Vám v spojení s poetickým Vančurovým textom nádherne "umaže" dušu uprostred akejkoľvek ročnej doby.
A niekde ku konci si možno budete pospevovať spolu s Dežom Ursínym:
"... myslím na letných ľudí,
ako v letnom náhlení zanechávajú sandále aj bosé kroky
v rozpálenej riave letných ciest.. ."
Na křídlech ptáků
Miroslav Miky Marusjak (p)
Krásna kniha, kde slovo je obraz, obraz je slovo, ktoré má vďaka Mikymu zase svoju chuť, vôňu, farbu a zmysel. Ťažní vtáci haiku majú svojho guru. Tiahnu dobrým smerom. Do hladných očí.
Route 60
Miroslav Miky Marusjak (p)
Poctivé básne zo starej beatnickej školy.
Díky za svet tulákov na dlani, svätcov za obzor všednosti , poslov dobrých správ, ktorý sú na ceste k svojej blaženosti. Díky za vyvrhnutý svet na periférii existencie plnej slnečníc, za "pochcané kolo" našich nádejí, za nadýchnutie sa skutočných slov. Díky. Poza túto školu chodiť nebudem.
Čtenář z vlaku v 6.27
Jean-Paul Didierlaurent
Akoby si nevyspatý Bohumil Hrabal zašiel s Améliou k Zlatému tigrovi. Príjemná predstava do okamihu, než si objednajú 2x 3 deci mlieka. Napriek tomuto faux pas toto stretnutie nieje zbytočné a je to tichá radosť, že po svete stále pobehujú nové verzie pábiteľov. Pretože ak mi táto kniha niečo pripomínala, tak Príliš hlučnú samotu. I keď k jej genialite bude musieť Jean-Paul vypiť ešte veľa litrov mlieka.
Paganiniho smlouva
Lars Kepler
(SPOILER) Naozaj som im držal palce. Vravel som si, že tak slávne spisovateľské duo nemôže napísať dve hlúposti za sebou. Po Hypnotizérovi a Paganiniho zmluve moja nádej zakopla a spadla pekne na...
... mimochodom zakopávanie, potknutie sa, pošmyknutia sú najčastejšou činnosťou postáv. A keď Joona niekoho rýchlejšie prenásleduje, môžte si byť istý, že minimálne podkĺzne. Spoiler: Ak teda nedostane migrénu.
Nie vážne. Toto je celé zle. Chcel som dať bod aspoň za ilustrácie, ale tie tu žiaľ chýbajú. Rovnako ako zmysluplný dej, uveriteľné dialógy, napätie, humor alebo postavy, ktoré vo Vás vyvolajú aspoň minimálne emócie.
Takto je to naozaj iba tupé dívanie do stránok. Až si vravím nakoľko je to mizerne napísané a koľko tomu pomohol preklad, ktorý akoby niekto prepisoval z Google prekladač.
Jediné čo ma pobavilo je záver knihy ( obávam sa však, že tak to myslené nebolo) V stručnosti : hlavný mafiózo a priekupník zbraní, ktorý mi skôr pripomína veksláka s bonmi na bratislavskej hlavnej tržnici nechá uniesť na svoju ohromitánsku jachtu chlapíka trpiaceho chronickou nespavosťou ( ten si len tak mimochodom čerstvo unesený schrupne vo vrtuľníku a stratí tak prehľad o svojej GPS) aby mu podpísal dokument a pobozkal ruku. Už už to vyzerá, že to klapne. Potom mu ale osud do plánov hodí vidle, takže ho naháňa po lodí a dožaduje sa pobozkania. Vravím ze je to mafiózo. To už ale Joona skáče zo svojho člnku rovno na palubu stometrovej jachty a začne krutý boj s dvojčlennou posádkou. Keď už máme strach či dobro zvíťazí vezme k sebe Joona zbraň ešte teplú od kolegových rúk a jediným a zároveň posledným nábojom všetkých odstrelí.
Aj mňa.
