knihomilka komentáře u knih
Ľahučké čítanie síce, ale zapôsobilo na mňa svojím duchom lásky matky k synovi.
Najprv, pri splavovaní rieky, sa mi zdala kniha veľmi dobrá, tešilo ma, že som sa dostala do prostredia krásnej prírody, stanovačiek, hier, oddychu. Potom prišlo rozčarovanie, keď nastali na môj vkus presladené chvíle hlavných hrdinov, ale nakoniec sa to napravilo a nebolo to už len o tom, ale dokonca sa už rozoberali duchovné témy. Problém viny, aké bremeno si nesieme vo svojom živote, čo s tým, ako sa z toho dostať a ešte k tomu z pohľadu minulých životov... To bolo super.
Povesti sú priemerné, záver jednotlivých príbehov mal slabú pointu. Ale ilustrácie sú krásne.
Kniha môjho detstva. Nesmierne milá, pekná, pútavá, vtipná. Super dialógy a veľmi zaujímavá tematika o koňoch a o všetkom, čo je s nimi spojené. Aj jazdiť sa naučíte. Aspoň teoreticky. Vyvoláva túžbu nasadnúť na koňa a skutočne sa naučiť jazdiť.
Veľmi zle sa mi to čítalo, štýl bol čudne zasekávajúci, celé ma to miatlo, dej nezrozumiteľný, ťažko bolo predstaviť si, čo autor vlastne práve opisuje, ako si danú situáciu predstaviť, celé ma to rozčuľovalo. Westerny mám rada vo všeobecnosti, sú kvalitné, dobré i horšie, ale toto je ten najhorší western, aký som kedy čítala. Z tejto série som prečítala 3 knihy, ďalšie som sa už nedonútila. Dúfala som, že druhá, prípadne tretia časť budú prijateľnejšie, ale všetky sú rovnako zlé. V ktoromsi dieli na záver hrdina zomrel a to ma potešilo, lebo ma už viac nemusel obťažovať, tak veľmi mi bol proti srsti.
Nedokážem to dočítať. Je to odporné, skazené, zvrátené. Ale je to ďalší dôkaz o tom, ako zvrátený vzťah a nemorálne prostredie, v ktorom dievča vyrastá, kde sa "zvláštne" rodinné vzťahy považujú za normálne, dokáže zničiť osobnosť človeka, narušiť mu psychiku, zdeptať ho, priviesť k samovražde. Neupieram však autorke umeleckú úroveň literárneho štýlu.
Absolútne super vynikajúca kniha! Patrí k tým, ktoré sa priam hlcú a nie je možné pustiť ju z rúk. Pri každej ďalšej autorovej knihe som viac a viac prekvapená, aké pútavé príbehy dokáže písať. To napätie pri prenasledovaní Pie duševne chorým človekom ma držalo tak silno, že som nevnímala nič okolo seba.
Krásne poeticky ladený príbeh plný myšlienkových pochodov o nežnosti, láske s minimom dialógov.
Mne sa to naopak zo začiatku čítalo dobre, zaujalo ma to, ale postupne sa mi tá kniha čoraz menej páčila. Boli v nej aj v slovenskom preklade chyby, okrem toho nezrovnalosti vo vysvetľovaní - napr. pokiaľ ide o éter, tak to je ohnivý dážď, ale prečo sa tam potom opisoval v tej éterovej búrke normálny, obyčajný dážď, keď na záver búrky ešte padali na zem posledné kvapky? Nedáva to zmysel. Celkovo som sklamaná, pretože som sa tešila na ten príbeh podľa anotácie, ale nič nebolo dovedené do detailov. Tie detaily mi tam veľmi chýbali, takže ma dej nepresvedčil tak, aby som mala pocit, že to prežívam s nimi. Umelecká hodnota v tom teda nebola. Okrem toho, že ide o dobrý nápad s tými mestami a divočinou, viac originálnosti sa tam už nájsť nedá. Chcelo by to viac detailov o živote v meste, čo a ako tam funguje... to, že je čitateľ vhodený priamo do deja hneď na začiatku, dokonca bez vysvetlenia pojmov, mne nevadilo, naopak, je to zaujímavý prvok a ani nie je potrebné nejaké zvláštne vysvetľovanie, dalo sa to ľahko pochopiť. No a samozrejme, že to muselo dopadnúť tak, že hlavní hrdinovia sa do seba zaľúbia, to je už také klišé, že to až vadí, najmä po tom, čo sa zdalo, že tam budú iné vzťahy, ktoré sa dali predpokladať a zrazu, po tom, čo Aria neznášala dotyky, lebo na ne nebola navyknutá v meste, zrazu sa jej Sokolove (v slovenskom preklade Perry) dotyky páčili a žiadna premena nebola badateľná, prečo je to tak. Teda okrem tej zaľúbenosti a toho, že prešla premenou, keď sa začala prejavovať ako divoška. Ale bol to veľmi rýchly skok, bez nejakého dozrievania. Išlo len o to, aby to autorka narafičila tak, žeby to sedelo, aby hlavní hrdinovia mali vzťah za každú cenu, lebo to je typické pre väčšinu romantických kníh.