knihomilka komentáře u knih
Tak vysoko cenené dielo, toľkými vychvaľované, vraj filozoficky krásne - bola som zvedavá a tešila sa, aké vlastne naozaj je, keď sa doň ponorím, ale som hlboko sklamaná, je to odpad prvej triedy. Nedokázala som to dočítať, samé absurdity, ešte ako tak dávali zmysel zozačiatku, ale čím ďalej, tým to bolo horšie, neskutočne pritiahnuté za vlasy, oblieval ma hnus pri čítaní, keby som sa vopred dozvedela, že kniha je venovaná vlastne čiernej mágii, ani by som ju nezačala čítať. Dávam jediný bod kvôli príbehu Piláta Pontského, pretože ten bol normálny a autor ním dokázal, že vie písať aj rozumne a pútavo, ten príbeh, ktorý je tak známy z Biblie, bol podaný z iného uhla a bol veľmi umne umelecky spracovaný. Ale ten zvyšok bol skutočne čistý odpad, po filozofických úvahách ani zmienky, na čo som sa asi najviac tešila podľa recenzií, ktoré som od mnohých ľudí počula v rozhlase. Kniha je neodôvodnene preceňovaná a vôbec si nezaslúži byť na tak vysokom piedestáli. V kladnom hodnotení je to omyl 20. storočia.
Keby som bola spisovateľkou, tak by som napísala práve takúto knihu. Úžasná dokonalosť, inakosť príbehu ma fascinovala. Nesmierna hĺbka, dojatie, porozumenie, spätosť s hlavnou postavou, vychutnávanie si umeleckej krásy ma sprevádzalo počas čítania. Práve o takýchto obyčajných ľuďoch, skrytých pred svetom, o ľuďoch, ktorí navonok pôsobia nudne alebo až nepríjemne, ale pritom majú úžasne bohatý vnútorný svet, treba písať viac a viac. Máloktorý spisovateľ sa zameriava práve na takýchto pre mňa výnimočných ľudí. O to viac treba písať o nich, pretože s vnútorným svetom svojho vlastného ja, svojho bohatstva, sa človek nedelí s hocikým a chráni si ho, pretože vie, že bude nepochopený a možno ho aj vysmejú. Ak za celý život nenájde spriaznenú dušu, ktorej by vyjavil na dlani svoj duševný svet, tak si všetko nechá pre seba a nik sa nedozvie, aký hodnotný človek to v skutočnosti je. Jedina kniha nám môže priblížiť tieto fascinujúce svety. Veľmi ma chytila za srdce a môžem ju kľudne rátať medzi najlepšie knihy, aké boli napísané.
Tento diel bol najlepší, ale stále je to len priemer. Až v tomto dieli som sa zžila so štylistikou, čo však neznamená, že som s ňou bola spokojná, naopak, vadila mi, ale konečne som si na ňu zvykla a asi aj preto sa mi až tu javil príbeh zrozumiteľnejší. No som rada, že som túto sériu zvládla a mám to za sebou. Celkovo to nebolo nič moc.
Abolútne pravdy. Otvorené názory, nebojácne, ktoré ani dnešná doba nechce počuť. A to zmietanie emócií pri zločine - perfektne vykreslené, ešte lepšie ako u Dostojevského v Zločine a treste. Tolstoj je proste bravúrnejší.
Mám dojem, že toto je podpriemerný sloh 10 ročného dieťaťa, ktoré dostalo za úlohu napísať román. Nezaujímavé, nezáživné, štylistika na úrovni žiaka základnej školy. Otrasné vydať niečo také.
Úžasný zážitok som mala z tejto novielky. Úplne dokonale vykreslená psychologizácia hlavnej postavy. Keby som ja žila v takomto prostredí, v tej dobe, v tej dedine, medzi takými ľuďmi, tiež by sa mi stalo presne to isté a tiež by som prežívala presne to isté a dopadla by som takisto ako Thérèse. Takže by to mohol byť kľudne aj príbeh o mne, keby...
Tento príbeh sa autorke nepodaril. Dokonca aj jej prvotina bola lepšia. Našla som pár logických chýb, možno je to vinou prekladu, ale inak je tak či tak príbeh nedomyslený, takto skoncipovaný text bol dosť naivne predložený čitateľom a ja som na to neskočila. Nápad bol celkom dobrý, aj prostredie, nudné to nebolo, ale malo to mnoho nedostatkov.
Toto je skutočná, pravá fantázia. Mocná fantázia, ktorá mi lomcovala dušou, prenikala ma skrz-naskrz a žila vo mne aj v každodennej všednosti. Neskutočný zážitok, nezabudnuteľné emócie už len pri spomienke na túto knihu.
Trošku mi to pripomínalo Agathu Christie. Ale čítalo sa to výborne.
Príbeh a jednotlivé konania postáv postrádajú logickosť a veľmi pochybujem o tom, že by študenti dennodenne napájajúci sa alkoholom, ktorý majú na tácke pri každej príležitosti a na každom mieste (aj na pohrebe v kostole, aj na cintoríne si musia vypiť), neustále fajčiaci cigaretu za cigaretou, spestrujúci si tento jedálniček užívaním rôznych drog, ktoré zapíjajú zasa alkoholom, by mali mozog v tak dobrom stave, aby boli schopní študovať tak ťažký jazyk, ako je gréčtina a filozofovať a vôbec normálne komunikovať akoby nič. Najintenzívnejší dojem, aký si uchovám na túto knihu, bude, že všetci boli notorickí alkoholici a narkomani a bolo to celkom normálne, nikoho to nevyvádzalo z miery, všetko bolo v poriadku. Nie je podstatné, prečo a ako bola naplánovaná vražda, ale to, ako kto držal v ruke cigaretu a čo popíjal a aký účinok mal konkrétny "nápoj" či droga. Keby bola v anotácii zmienka o tom, že ide o študentov-alkoholikov, tak by som pravdepodobne po tej knihe nesiahla, ale moje očakávanie bolo úplne iné. Asi v polovici knihy ma to popíjanie už ozaj vôbec nebavilo...
Nepáčil sa mi nápad, kde Smrť bola osobou a rozprávačkou, ani štylizácia textu - veľmi strohá, britká, jednoduchá, postráda umeleckosť a to spôsobilo, že sa ma tento príbeh nedotkol natoľko, ako by mal, keď ide o takú vážnu tému. Síce metafory nechýbali, ale boli také zvláštne, že mi tiež "nerezali" do ucha. Štyri hviezdičky dávam za príbeh, ktorý sa odohrával v nacistickom Nemecku a za to, že Liesel rada čítala a boli sme v obraze, čo práve číta. Škoda toho podania, mohla to byť lepšia kniha, čo som očakávala, že bude, ale sklamala ma. Ak by som mala hodnotiť aj film, tak ten by som zvozila pod čiernu zem, pretože vôbec nič v ňom nebolo tak, ako v knihe. Radšej nenatočiť žiaden, ako takýto slabý film.
Toto je skutočný odpad, nezvládla som to dotiahnuť do konca, mala som toho dosť, až po krk. Bola som zvedavá na túto knihu, keď sa o nej toľko hovorí v samých pozitívach, ale toto bolo fakt hnusné, vulgárne a každú chvíľu nejaké násilie. Autor si najradšej robí žarty zo smrti v rôznych podobách, čo nedokážem pochopiť, ako môže niekomu pripadať niečo také vtipné. Podľa mňa je to vyšinutý spisovateľ, ktorému by mali zakázať písať v takomto duchu. Už nechcem o tomto autorovi ani počuť.
Nie nadarmo ho volali Bystrý Jastrab - nielenže bol bystrý v prírode pri hre na Indiánov, ale bol to aj prezieravý chlapec v úskaliach lásky. Hoci sa na prvý pohľad v divej prírode pri stanovaní a dobrodružnej hre zamiloval tak trochu naslepo a náhle, hneď pri prvej príležitosti a schôdzke v meste spoznal, aké to dievča v skutočnosti je a nedal sa vlákať do jej pasce, aby ho mohla využívať. Stačilo mu to jedno stretnutie a pochopil, čo je zač. Je lepšie hrať sa stále ako deti, ale žiť pritom čestne, s radostným srdcom a učiť sa novým zručnostiam a poznávať prírodu, zažívať veselé dobrodružstvá s ostatnými kamarátmi-indiánmi, ako sa hrať na dospelého, ktorého jediným záujmom je chodiť po baroch, spíjať sa, fajčiť a viesť prázdne reči.
To bola ale blbosť. Od začiatku do konca nič iné, len streľba a obludy, streľba a obludy, streľba a obludy...
Výborná knižka, úžasný český humor. Je to kombinácia Zdeny Frýbovej s Betty MacDonaldovou. Veľmi sa vydarila.
Tak toto sa už tak nepodarilo ako prvý diel. Polovica príbehu sa odohráva vo vesmíre, čo nebolo zaujímavé. Je tu ešte viac absurdít, už je to slabý odvar prvého dielu. Navyše prekladateľ nepozná slovenské výrazy na české slová: púhy, prdel, trable, perný.
Dobre som si oddýchla pri tejto knihe, avšak nevyvolávala vo mne vlny smiechu, len zo tri-štyrikrát niektoré vety vylúdili pousmiatie. Je úplne jasné, že autor to písal v duchu humorného ladenia, avšak robiť si žarty aj zo smrti mi nepripadá vtipné a nesedel mi tento štýl humoru. Nebol to teda humor, čím by ma kniha zaujala, ale jej originálny nápad, zaujímavý dej - Nombeko mi bola sympatická a držala som jej palce, aby sa jej v živote už len darilo. Aj tie absurdnosti ešte dávali zmysel a zapadali do seba. Beriem to ako dobrú, modernú rozprávku pre dospelých.
Presvedčivé, zrozumiteľné, múdre pravdivé myšlienky, hodné zamyslenia. Napísané klasickým štýlom so značnou dávkou poetiky. Charakter hlavnej hrdinky sa mi páčil a najviac sa vydaril.
Nádherná, dokonalá kniha! Našla som si tam všetko to, čo ma veľmi priťahuje. Zaslúži si viac ako len päť hviezdičiek. Stretneme sa v nej s poľštinou, nemčinou, maďarčinou, švabachom i s týmito odbormi: poéziou, umením, kybernetikou, psychológiou, dejinami, biológiou, astronómiou, vedeckou fantastikou, astronautikou, astrofyzikou, politikou, ale aj paralelnými svetmi, ktoré nie sú tak celkom výmyslami, ale celkom pravdepodobnými reálnymi svetmi, ktoré by mohli byť, keby sa dejiny vyvíjali inak. Ach, Rakúsko-Uhorsko 19. a 20. storočia, moje obľúbené obdobie... Nakoniec sa i zamyslíme nad duchovnosťou.