knihomilka komentáře u knih
Jediná kuchárska kniha, ktorú som čítala nepretržite ako román neskoro večer. Vynikajúca, samé zaujímavé a prekvapivé informácie. Bola som z nej nadšená pred 13 rokmi. A dodnes som. Výborné vegetariánske recepty - zaručene sa vždy podaria, všetko je tak dobre odmerané, že nemusíte ani nič ochutnávať, a bude to určite chutiť.
Neuveriteľný protiklad - samý smiech a žarty a koniec knihy tragický, presmutný. Je to humorný príbeh, smiala som sa z tých všemožných drobných nápadov dospievajúcich detí, bol to veselý čas, plný hier a šibalstiev. Ale koniec príbehu bol neuveriteľne smutný, taký smutný... slzy sa mi rinuli po tvári. Bola som smútkom preniknutá skr-naskrz. Kto mohol tušiť, že zábava na snehu sa skončí tak nešťastne tragicky? Že sa od toho okamihu nezabudnuteľného na celý život Vlk úplne zmení? Jeho priateľka prišla spoznať jeho rodinu, aby tam už aj naveky zostala. Vnímala som ten Vlkov nekončiaci smútok celou bytosťou. A tá snaha zachrániť Vlkovu priateľku bola márna... Tá bezmocnosť...
Veľa múdrych myšlienok. S mnohými vyjadreniami a sentenciami autora sa stotožňujem. Má zvláštny štýl písania - taký rozprávačský, jednoduchý, mám pocit, akoby mi autor sám rozprával, čo napísal, akoby som to ja sama nečítala, ale počúvala jeho. Sloboda je ojedinelý zjav, nestretla som sa s čímsi podobným u iného autora. Vie šikovne v texte prelínať dej s premýšľaním, či už o závažných otázkach alebo o rutinných veciach v živote. V tejto knihe je pre mňa dej málo podstatný. Je tam, je to dobre, je to spestrenie, ale aj keby nebol, aj tak ma kniha bude baviť.
Moja prvá kniha v živote, ktorú som prečítala. Páčila sa mi a vybrala som si ju preto, lebo to nebola rozprávka, ale realistický príbeh a také ma priťahovali v detstve. Klasické rozprávky som nemala rada.
Neskutočne deprimujúca kniha, no predsa som v nej našla odsek, ktorý ma oslovuje a pousmejem sa pri tom:
"Pre mňa je vrcholom šťastia pohodlie. Ale aby som sa nenudil, robím niekedy i proti pohodliu. Potom je mi pohodlie o to milšie."
Absolútne super jedinečná kniha pre mladých, perfektne vierohodne podané vykreslenie vyšších, duchovných sfér. Zázračne podané spracovanie príbehu, priam láka, aby ste ho čítali ďalej a ďalej. Veľmi dobre a ľahko sa číta, autorov štýl je tak príťažlivo detailný a mne preto tak veľmi blízky. Bola som očarená zo série Sedem labiek za Penny, ale Dotyk anjela ma úplne ohúril!
Veľmi som sa tešila na túto knihu, no veľmi ma sklamala. Stále sa tam bavia o tom istom, dej sa nerozvíja, všetko je iba povrchne opísané, žiadne detaily, ktoré by navodili pocit, že som súčasťou deja, vedie to takmer až do abstraktnosti, jedno tvrdenie, ktoré bolo autorkou vyjadrené, si o chvíľu odporuje s ďalším tvrdením, nelogickosť rozhovorov, občas ťažko určiť, čo postavy chceli vlastne povedať..., nezmyselnosť situácií - mentalita všetkých postáv vzdialenejšia ako mentalita nejakého domorodého kmeňa v Afrike, pripomína mi to telenovelu, kde sa to zbytočne naťahuje - priveľa prejavovania citov, mám dojem, že tí dvaja zaľúbenci sa len nudia, deň za dňom sa opisuje a pritom vlastne niet čo opisovať.
Super kniha, milujem historické a k tomu dobrodružné, veľmi dobre sa číta, pútavý dej, nedá sa od nej odtrhnúť.
Mne sa to naopak zo začiatku čítalo dobre, zaujalo ma to, ale postupne sa mi tá kniha čoraz menej páčila. Boli v nej aj v slovenskom preklade chyby, okrem toho nezrovnalosti vo vysvetľovaní - napr. pokiaľ ide o éter, tak to je ohnivý dážď, ale prečo sa tam potom opisoval v tej éterovej búrke normálny, obyčajný dážď, keď na záver búrky ešte padali na zem posledné kvapky? Nedáva to zmysel. Celkovo som sklamaná, pretože som sa tešila na ten príbeh podľa anotácie, ale nič nebolo dovedené do detailov. Tie detaily mi tam veľmi chýbali, takže ma dej nepresvedčil tak, aby som mala pocit, že to prežívam s nimi. Umelecká hodnota v tom teda nebola. Okrem toho, že ide o dobrý nápad s tými mestami a divočinou, viac originálnosti sa tam už nájsť nedá. Chcelo by to viac detailov o živote v meste, čo a ako tam funguje... to, že je čitateľ vhodený priamo do deja hneď na začiatku, dokonca bez vysvetlenia pojmov, mne nevadilo, naopak, je to zaujímavý prvok a ani nie je potrebné nejaké zvláštne vysvetľovanie, dalo sa to ľahko pochopiť. No a samozrejme, že to muselo dopadnúť tak, že hlavní hrdinovia sa do seba zaľúbia, to je už také klišé, že to až vadí, najmä po tom, čo sa zdalo, že tam budú iné vzťahy, ktoré sa dali predpokladať a zrazu, po tom, čo Aria neznášala dotyky, lebo na ne nebola navyknutá v meste, zrazu sa jej Sokolove (v slovenskom preklade Perry) dotyky páčili a žiadna premena nebola badateľná, prečo je to tak. Teda okrem tej zaľúbenosti a toho, že prešla premenou, keď sa začala prejavovať ako divoška. Ale bol to veľmi rýchly skok, bez nejakého dozrievania. Išlo len o to, aby to autorka narafičila tak, žeby to sedelo, aby hlavní hrdinovia mali vzťah za každú cenu, lebo to je typické pre väčšinu romantických kníh.