knihomilka komentáře u knih
Začiatok a koniec mal veľmi rýchly spád, ako v dnešných akčných románoch, ani sa nezdalo, že ide o klasické dielo. Ale ten zvyšok bol pravé klasické dielo, ako má byť. Bohatosť jazykových formulácií, palácové intrigy posplietané ako pavučina, do toho vmiešaná politika, romantika, myšlienkové pochody, rázne skutky a to všetko jasne zrozumiteľné. Vynikajúce čítanie. A ten popis pozorovania Fabrizzia z obloka väzania do obloka voliéry Clelie na ôsmich stranách, ako sa navzájom pozorovali, čo si mysleli, čo cítili, ako sa neskôr dorozumievali, bol pre mňa krásny zážitok...
Najprv, pri splavovaní rieky, sa mi zdala kniha veľmi dobrá, tešilo ma, že som sa dostala do prostredia krásnej prírody, stanovačiek, hier, oddychu. Potom prišlo rozčarovanie, keď nastali na môj vkus presladené chvíle hlavných hrdinov, ale nakoniec sa to napravilo a nebolo to už len o tom, ale dokonca sa už rozoberali duchovné témy. Problém viny, aké bremeno si nesieme vo svojom živote, čo s tým, ako sa z toho dostať a ešte k tomu z pohľadu minulých životov... To bolo super.
Najlepšie, najkrajšie, najúžasnejšie, najfascinujúcejšie fantasy, aké som kedy čítala! Nezabudnuteľné! Úchvatné! Dokonalosť sama s hlbokým ponorom do oblasti duchovna. Skvele premyslený príbeh do najmenších detailov, originálnosť nápadov, napätie, čarovná atmosféra, núti zamyslieť sa a niečo pozitívne si do toho svojho života z tohto príbehu odniesť.
"Hnusí sa mi disciplína a hromadné nástupy do práce, pichanie, otrepané pozdravy, preobliekanie, spúšťanie strojov a celý ten mizerný stereotyp dňa. Zdá sa mi neuveriteľné, že tisícky ľudí tak presne plnia svoju povinnosť.
Bezduchosť dennej driny nemôžem prestať nenávidieť."
Postoj k bezduchej a stereotypnej práci, depresia z toho, nešťastie z nemožnosti byť ako väčšina šťastných ľudí, to všetko a ešte viac vyjadruje Sloboda slobodne v knihe a priam kričí moja duša spolu s ním.
Gisselle je odporná sestra. Rozmaznaná, nevie, čo od dobroty, druhým len spôsobuje zármutok a najmä svojej sestre znepríjemňuje život a teší sa z toho. Je sebecká, zneužíva, manipuluje a využíva ľudí pre svoje ciele, pre svoje zábavky. Ani autonehoda ju nezmenila, dokonca bola ešte neznesiteľnejšia. Ruby musí každý ľutovať. Toľko dobra je v nej, nezištnosti, a toľko nespravodlivosti sa na ňu valí. Dodržiava pravidlá, je usilovná, pomáha, nesebecky ľúbi a aj tak si musí vždy odpykať trest za svoju sestru, keď niečo vyvedie. A ešte je neprávom obviňovaná, že to spôsobila ona. Vždy je zodpovednosť na Ruby, hoci každý by sa mal zodpovedať sám za seba. No je to silná osobnosť, ktorá sa nedá zlomiť údermi osudu. Pri čítaní len čakám, čo si zase jej sestra vymyslí a čo na ňu zasa našije. No Ruby má v sebe niečo, vďaka čomu dobrí ľudia vycítia, že sa jej môžu zveriť s najtajnejšími tajomstvami. Ako to urobila jej priateľka z internátu, vnuk zakladateľky školy, aj jej učiteľka výtvarnej výchovy. No je smutné, že prišla o možnosť byť so svojimi priateľmi vďaka jej intrigánskej sestre.
Povesti sú priemerné, záver jednotlivých príbehov mal slabú pointu. Ale ilustrácie sú krásne.
Úžasne humorná knižka. Jedna z najvtipnejších, aké som kedy čítala. Nezabudnuteľná. Smiala som sa na plné ústa.
Kniha môjho detstva. Nesmierne milá, pekná, pútavá, vtipná. Super dialógy a veľmi zaujímavá tematika o koňoch a o všetkom, čo je s nimi spojené. Aj jazdiť sa naučíte. Aspoň teoreticky. Vyvoláva túžbu nasadnúť na koňa a skutočne sa naučiť jazdiť.
Vynikajúce dielo! Oplatí sa k nemu niekedy vrátiť. Filozoficko-výchovná lahôdka!
Úžasná, napínavá, fantastická kniha plná dobrodružstva, stále sa niečo deje, veľmi veľmi dobre sa číta, len sa tak kĺže, stránky sa samy obracajú jedna za druhou. Všetko vidím na vlastné oči, cítim, počujem, som v príbehu a to vďaka autorovmu zmyslu pre detailné opisovanie, ktoré mi je tak blízke a navyše má neuveriteľnú schopnosť urobiť z jednoduchých, obyčajných, prirodzených vecí čarovné, fantastické veci.
Spočiatku som si musela privyknúť na autorov jednoduchý, detský štýl, bolo vidieť, že je začiatočník (ďalšie diely sú už odlišne napísané, pokročilejšie), ale po pár stranách sa mi zapáčil a vychutnávala som si ho. Milujem tajomstvá a objavy, ktoré sú ukryté na starých pôjdoch a presne to tam bolo, presne tak, ako ma to vie držať v zaujatí s očami dokorán otvorenými. To, ako Henry postupne odkrýval skrinky, bolo tak zvláštne pútavo opisované, s takým presným, presvedčivým úsilím, že som mala dojem, že na tom pracujem aj ja vlastnými rukami. Priam som cítila tú omietku. Vlastne dodnes ju cítim, keď si na túto knihu spomeniem. A všetky tie paralelné svety v tých skrinkách, ten samotný nápad, že sa dá do nich vstúpiť cez ich dvierka, je úplne fantastický. Tento diel bol najlepší preto, lebo tu sa opisovalo, ako Henry skrinky objavil a objavy sú častokrát vzrušujúcejšie ako akcie, súboje či širšie rozvinutie príbehu.
Veľmi zle sa mi to čítalo, štýl bol čudne zasekávajúci, celé ma to miatlo, dej nezrozumiteľný, ťažko bolo predstaviť si, čo autor vlastne práve opisuje, ako si danú situáciu predstaviť, celé ma to rozčuľovalo. Westerny mám rada vo všeobecnosti, sú kvalitné, dobré i horšie, ale toto je ten najhorší western, aký som kedy čítala. Z tejto série som prečítala 3 knihy, ďalšie som sa už nedonútila. Dúfala som, že druhá, prípadne tretia časť budú prijateľnejšie, ale všetky sú rovnako zlé. V ktoromsi dieli na záver hrdina zomrel a to ma potešilo, lebo ma už viac nemusel obťažovať, tak veľmi mi bol proti srsti.
Toto bude asi najkrajšia kniha s egyptskou tematikou. Dej sa odohrával v Egypte, preto by sa dalo čakať, že v ňom budú opisované bojové a vojnové výpravy. Ale nie. A to sa mi páčilo. Nemusí byť všade za každú cenu boj a vojna. Achesa, kráľovná Slnko, bola pravá vládkyňa, kraľovala mierumilovne, obratne narábala so svojou mocou, ktorú nikdy nezneužila. Milovala svoj ľud a nešlo jej o to, aby silou-mocou ostala sedieť na tróne, ale o dobro všekých ľudí. Aj keď sa uctievalo mnoho bohov, verila v jedného Boha-Atona, tak ako jej otec. Chcela vybudovať Slnečné mesto, no aj keď sa jej to nepodarilo a zosadili ju z trónu a odsúdili na smrť, zostala vyrovnaná. Mala len dvadsať rokov, no mala naplnený život až po okraj, takže bola pripravená. V láske bola verná, presne ako aj jej manžel a už sa naňho tešila, že ho opäť stretne po smrti. Nič v živote neľutovala. Bolo úžasné, ako sa obradne pripravovala na smrť. Nebála sa. Bola naplnená silou božských lúčov a posilnená na cestu. Je to ohromné víťazstvo, nemusieť pred smrťou ľutovať, čo sme urobili alebo neurobili. Achesa bola opravdivou kráľovnou Slnko, bolo jej to vlastné, na to bola predurčená.
Nedokážem to dočítať. Je to odporné, skazené, zvrátené. Ale je to ďalší dôkaz o tom, ako zvrátený vzťah a nemorálne prostredie, v ktorom dievča vyrastá, kde sa "zvláštne" rodinné vzťahy považujú za normálne, dokáže zničiť osobnosť človeka, narušiť mu psychiku, zdeptať ho, priviesť k samovražde. Neupieram však autorke umeleckú úroveň literárneho štýlu.
Absolútne super vynikajúca kniha! Patrí k tým, ktoré sa priam hlcú a nie je možné pustiť ju z rúk. Pri každej ďalšej autorovej knihe som viac a viac prekvapená, aké pútavé príbehy dokáže písať. To napätie pri prenasledovaní Pie duševne chorým človekom ma držalo tak silno, že som nevnímala nič okolo seba.
Krásne poeticky ladený príbeh plný myšlienkových pochodov o nežnosti, láske s minimom dialógov.
Excelentný výkon autorky, tak ako v každej jej knihe. Tak ma vie dostať do víru deja, že všetko vidím, cítim, prežívam tie hrôzy hrdiniek, ako by som tam bola osobne. Neskutočný umelecký spisovateľský talent. City a myšlienky vrývajúce sa do duše. Skláňam sa. Nedá sa odpútať od čítania. Keď je jedna sestra príliš dôverčivá, dobrá, trochu naivná a stále veriaca v dobro ľudí, tak na to vždy doplatí. Ako s ňou dokáže manipulovať jej nenávistná sestra-dvojča, sa číta s ťažkým srdcom. Až by jej človek pomohol, ale nedá sa. Román je román. Šokujúce je, ako ju oklamala jej nevlastná matka, kam ju poslala. Nikdy neviem, ako sa čo zvrtne a stále som prekvapená rozvíjajúcimi sa udalosťami.
Táto kniha mi nedala takmer nič. Nič, čo by mi dalo nový pohľad na kresťanské otázky. Niektoré kapitoly boli dokonca zbytočné. Iba také zovšeobecňovanie. Avšak, predsa len, kapitola s názvom Peter a Ježiš sa mi páčila. Peter vlastne zaprel Krista 7x, nie trikrát. Veľmi sa mi páčilo, ako boli opisované jeho kroky, ako sa správal odvtedy, čo tvrdil, že Krista nikdy nezaprie. A ako nesprávne pochopili Peter aj Judáš kráľovstvo Krista. Peter chcel bojovať a Judáš chcel, aby bojoval Kristus. Obaja konali tak, ako by šlo o pozemské kráľovstvo.
Veľmi zaujímavé dozvedieť sa, ako to chodí v protialkoholickej liečebni. Autorov jednoduchý štýl sa číta rýchlo, nie však celkom ľahko, lebo núti častokrát zamyslieť sa. Bolo tu málo filozofických pasáží ako v iných autorových knihách, ale predsa len jedna dlhá a ako vždy, stála za to.