Komnenos komentáře u knih
Keď som sa na konci roka 2022 dozvedel, že Dušan Taragel vydal túto knihu, veľmi som sa potešil. Môj najobľúbenejší slovenský spisovateľ Peter Pišťanek bol v tom čase 7 rokov po smrti a Dušan Taragel, ktorý má podobný štýl písania, takmer dekádu nič nevydal. Preto bola táto kniha pre mňa veľmi milým prekvapením. A keď som sa do nej začítal, vrátil som sa späť do svojich študentských čias, keď som hltal najlepšie diela týchto dvoch pánov. Čitateľská slasť bola zavŕšená Danglárovými ilustráciami, ktoré tak ako vždy famózne dopĺňali dej. Rozdiel bol v tom, že tentokrát sa to neodohrávalo v 80. ani v 90. rokoch, ale v aktuálnej súčasnosti. Literárny jazyk bol teda taký na aký som u Taragela zvyknutý a aký mám veľmi rád. Veľmi ma potešili občasné milé odvolávky na Taragelovho kamaráta Pišťanka v štýle: "On, Kalman," alebo "Vysoko ho sklamal". V jednej pasáži sa Pišťanek a Taragel aj nepriamo spomínajú a priamo sa spomína iný slávny devínskonovoveský spisovateľ Rudolf Sloboda. Samotný príbeh je vystavaný veľmi originálne. Kniha je rozdelená na sedem kapitol, pričom dej každej je opisovaný z pohľadu hlavnej postavy danej kapitoly. Čitateľ veľmi rýchlo príde na to, že hlavná postava nasledujúcej kapitoly odprevadí zo života postavu predchádzajúcej kapitoly. Napriek tomu je čitateľ nútený čítať ďalej a ďalej, pretože je zvedavý ako a za akých okolností sa tak stane. Kniha má 450 strán v ktorých je ukryté dianie počas jedného mesiaca. Je to celé nabité akciou a preto sa čitateľ ani trochu nenudí. Občasné flashbacky do minulosti postáv sú veľmi dobre zvolené a vďaka nim poznáme ich širšie pozadie a lepšie chápeme ich súčasné motivácie. Koncept knihy mi príde na slovenské pomery veľmi originálny a úplne si viem predstaviť podľa nej film, niečo na spôsob Tarantina. Keďže sme však na Slovensku, budem radšej keď to nikto netočí, lebo by to, veľmi slušné povedané, iba celé domrvil. Kniha je plná vulgarizmov, ktoré mi ale v takomto type knihy vôbec nevadili. Takíto ľudia totiž takto naozaj rozprávajú a tak to výborne prispieva k celkovému koloritu. V rámci hlavných postáv by sme len ťažko našli nejakú pozitívnu. Každý sa snaží vyťažiť čo najviac pre seba na úkor druhých. Pre všetkých sú najdôležitejšie iba sex, peniaze, spoločenské postavenie, moc, prípadne všetko dokopy. Dá sa však povedať, že kniha je nevtieravým morálnym ponaučením v tom zmysle, že každý kto sa ženie iba za mamonom, dopadne veľmi zle. Až v priebehu čítania knihy som si uvedomil, že ide vôbec o prvý román Dušana Taragela. Doteraz vydával poviedky a knihy iných žánrov. Pri knihe Mafiánske balady som si však uvedomil, že aj romány mu idú veľmi dobre a mal by v nich pokračovať.
Nedá sa neporovnávať s Archou zmluvy na ktorú Veža zo slonovej kosti voľne nadväzuje. Musím povedať, že Archa zmluvy ma bavila viac. Je to asi obdobím v ktorom sa odohrávala - koniec 19. a prvá polovica 20. storočia. Veža zo slonovej kosti sa odohráva v období komunizmu čo je tiež zaujímavé, ale mňa predsa len zaujímalo viac to čo bolo predtým. Literárny jazyk si autor i v tejto knihe zachoval na veľmi vysokej úrovni. Aj dejové linky otca lekára a syna farára boli zaujímavé takže kniha bola celkom fajn. Zaujala ma v nej tiež dejová linka sekty beňovcov, v knihe nazvaných donatisti. Je to asi prvý krát čo bola táto sekta spracovaná v beletrii.
Som zo Spiša a preto keď som sa dozvedel o tomto historickom románe odohrávajúcom sa v tomto regióne, hneď ma zaujal. Na to, že je to autorov románový debut, dielo pôsobí veľmi vyzreto. Určite mali na to vplyv aj doterajšie iné autorove literárne počiny. Literárny jazyk románu je svieži a veľmi sa hodí k opisu reálií spišskej dediny konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Obsahovo je román nabitý príhodami príslušníkov rodu Valachovcov pri ktorých sa autor v mnohom inšpiroval osudmi vlastnej rodiny. Popri iných rovinách románu je veľmi zaujímavé v knihe sledovať rôzne charaktery ľudí. Hlavný hrdina bol poctivec, ktorý na svoju poctivosť doplatil. Na druhej strane boli mrzké perzóny, ktoré vedeli preplávať bez ujmy všetkými režimami. Jedno z najlepších literarných diel súčasnosti. Niečo ako Tisícročná včela Spiša napísaná štyri desaťročia po liptovskej Tisícročnej včele.
Pán Hýbl urobil mimoriadne záslužnú prácu v tom zmysle, že priblížil zabudnutú přerovskú tragédiu širokej verejnosti. Táto jeho posledná kniha poskytuje na jednom mieste prakticky všetky informácie o tejto udalosti. Vychádza z archívnych dokumentov, čiže je spracovaná vedecky, zároveň sú fakty podané pútavým spôsobom tak, že zaujme aj laickú verejnosť.
Prehľadne koncipovaná kniha vhodná pre každého začínajúceho amatérskeho genealóga. Odborných genealogických prác doteraz na Slovensku vyšlo niekoľko, ale kniha takéhoto typu vyšla u nás vôbec prvý krát čo ocenia mnohí záujemcovia o tvorbu rodokmeňa.
Autor je jedným z 5000 Slovákov žijúcich v Brazílii. Je mimoriadne chvályhodné, že sa rozhodol spísať svoje pamäti na základe ktorých si my tu na Slovensku môžeme urobiť obraz aký život mali Slováci v takej ďalekej a exotickej krajine akou je Brazília. A bol to veru život ťažký. Ako však hovorí autor, kto mal šťastie, zbohatol, kto ho nemal, predieral sa životom a brazílskym pralesom ako mohol. A takých bola v Brazílii väčšina. Pre nás na Slovensku je to veľmi zaujímavé, miestami až dobrodružné čítanie. Čo mi však trochu vadilo, často sa rozprávanie točilo okolo opisov práce čo sa niekedy aj opakovalo. To je však jediná výčitka a ja som veľmi rád, že som sa mohol niečo dozvedieť o živote krajanov v ďalekej krajine, ktorý ak by ho pán Čičmanec neopísal, pravdepodobne by ostal navždy zabudnutý. A to je najväčším prínosom knihy. Že osudy brazílskych Slovákov budú uchované aj pre ďalšie generácie.
Žasnem nad tým, že takúto knihu, ktorá, aj keď v podobenstve, útočí priamo na komunizmus, komunisti mohli vôbec pustiť medzi ľudí. Rok 1963, kedy kniha vyšla sa ešte dá trochu pochopiť. Ale to, že Démon súhlasu vyšiel už v roku 1956 na stránkach Kultúrneho života, to je už mimo moje chápanie. A najsmutnejšie na tom je, že väčšina vecí z knihy platí aj dnes. Našu spoločnosť stále ovláda démon súhlasu.
To čo stihol prežiť Sergej Kurdakov resp. Dakov za svoj dvadsaťdvaročný život je ohromujúce. Ohromujúce je aj to, že človek, ktorý napáchal toľko zla a bolo tak veľmi ovládaný komunistickou ideológiou sa obrátil na vieru. Táto kniha mi hmatateľne ukázala, že žiadny, ani ten najbrutálnejší človek, nie je nikdy definitívne stratený. Vďaka knihe som sa tiež dozvedel, že nielen v terajšom Rusku, ale aj v Sovietskom zväze prekvital organizovaný zločin. Doteraz som si myslel, že kvôli totalitnému režimu také niečo nebolo možné. Bolo. Mnohí sme už toľkokrát počuli o zverstvách komunizmu a často už tomu ani nevenujeme pozornosť. Keď sú však plasticky vykreslené ako v tejto knihe, človek sa znovu zamyslí nad tým, že komunizmus bol neospravedlniteľným zlom bez žiadneho ...ale. A čudujem sa, že o Kurdakovi ešte nikto nenatočil film. Tento príbeh si to priamo pýta.
Aj tu platí to čo si myslím o predošlých dvoch Jaslovského knihách (o Ursinym a Filipovi). Čo sa týka hudobnej publicistiky je na Slovensku neprekonateľný. Aj tu je dobre zvolená štruktúra zložená z názorov hlavných zainteresovaných a zo starších článkov z tlače. A len tak mimochodom Collegium Musicum je podľa mňa najlepšia slovenská kapela aká tu kedy bola.
Chatrč určite nezmení všetkých, ktorí ju prečítajú. Ale jednoznačne každý, kto ju prečíta, sa zamyslí nad sebou a nad svojim vzťahom s Bohom. Výborná kniha.
S Neonovou bibliou sa Spolceni hlupcu neda porovnavat, pretoze su uplne rozdielne stylom aj zanrom, avsak obe vykazuju mimoriadne kvality. Tieto dve knihy akoby pisali dvaja rozdielni ludia. Aj to svedci o velkosti J. K. Toola. Pre Spolceni hlupcu Pulitzerova cena absolutne zasluzena.
Formálna stránka geniálna, obsahová však až tak veľmi nie. Čakal som, že Krakatitu sa bude venovať viac priestoru, namiesto toho sa väčšina knihy zaoberá milostnými avantúrami hlavného hrdinu. Aj tak však výnimočná kniha, s výnimočným záverom.
Dokonale vykreslená mentalita ľudí a atmosféra stredoveku. Niektoré pasáže bežného čitateľa možno nudia ale bez nich by to nebolo také autentické. Kniha má viacero rovín a možno ju chápať viacerými spôsobmi. Jednoducho klenot svetovej literatúry. Jedna z najlepších kníh druhej polovice 20. storočia.
Jednoducho svetová klasika. Bez kapitol, bez datovania, bez pochýb.
Kniha ponúka tipy ako reagovať na toxických ľudí a zároveň ako ich rozpoznať. Niektoré rady sú aplikovateľné v praxi, niektoré už ale menej. Tak ako u iných podobných popularizačných psychologických kníh, aj u tejto knihy je vidieť, že mentalita ľudí zo strednej Európy je iná ako mentalita Američanov, či ľudí západnej Európy a tak niektoré veci u nás jednoducho neplatia. Vo všeobecnosti sa ale dá povedať, že je to kniha, ktorá aspoň čiastočne môže pomôcť ľuďom, ktorí narážajú na toxické osoby.
Tak ako u miliónov ďalších detí, aj pre mňa bolo lego v detstve najobľúbenejšou hračkou. Preto ma zaujala kniha pojednávajúca o zákulisí tejto firmy. Písané je to ľahkou pútavou formou vďaka ktorej ani ekonomické záležitosti nie sú podané nudne. Som veľmi rád, že som si túto knihu mohol prečítať. Vďaka nej viem, že lego je rodinnou firmou s veľmi zaujímavou históriou. Viem si predstaviť, že na jej motívy by bol natočený aj film. Každopádne, teraz keď viem, čo všetko je za tým, na lego sa odteraz budem pozerať inak. Budem sa naň pozerať ako na niečo skutočne geniálne čo dobylo svet.
Pred spoveďou veriaci zvyknú využívať tzv. spovedné zrkadlá. Tie však zvyknú mať charakter útlych brožúrok. Téma spovede a svedomia je tak v nich rozobraná len veľmi stručne. Pre tých, ktorí sa o týchto témach chcú dozvedieť viac je výbornou voľbou kniha "Svätá spoveď. Jasno vo svedomí a pokoj v duši." Táto knižka je doteraz najlepším spracovaním tejto problematiky od slovenského autora. Dozvedel som sa v nej mnoho vecí o ktorých som doteraz netušil. O dosť mi rozšírila obzory v téme spovede a svedomia. O jej kvalite svedčí okrem iného jej šesť vydaní.
Mám rád slovenské knihy, ktoré sa odohrávajú na pozadí udalostí búrlivého 20. storočia. Preto som siahol po knihe "Stalo sa prvého septembra" k prečítaniu ktorej ma navyše nabudil zisk ceny Európska kniha roka. Najväčším plusom knihy je jej čítavosť. Čítanie bolo veľmi príjemné a nič výraznejšie ma v texte nerušilo. Podľa mňa má však viacero nedostatkov. Chýbalo mi v nej viac emócií. Viacero emocionálne vypätých situácií bolo prebehnutých veľmi rýchlo, pritom by si žiadali možno viac precítenia. Bolo to možno dané aj rozsahom keď na 300 stranách sa udiali udalosti 30 rokov. Ďalšiu výčitku by som smeroval k veľkému množstvu historických udalostí, ktorých boli hlavní hrdinovia aktérmi. Prišlo mi dosť nereálne, žeby boli prakticky pri všetkom čo sa dialo nielen v Československu, ale aj v okolitých krajinách a dokonca aj v Izraeli a Amerike. Akoby traja hlavní hrdinovia boli niečo ako slovenský Forrest Gump, ktorý bol taktiež pri všetkom. Ako zbytočné a neúčelné mi prišli vsuvky týkajúce sa reálnych historických osôb (Tiso, Konev...). Tiež sa mi zdalo, že tam bolo až príliš veľa nevery a sexuálnych úletov. Akoby na každej služobke muselo automaticky vždy k niečomu takému dôjsť. Je to však iba môj uhol pohľadu. Ak by sme sa na knihu pozreli ako na beletrizovaný dejepis slovenského 20. storočia, nič z vyššie uvedeného by neplatilo. Tak či onak, je to obstojná kniha, ktorá stojí za prečítanie.
Veľdielo svetovej literatúry. Žiadna iná kniha (knihy) nie je napísaná takým spôsobom, že zaujme dieťa i dospelého. Žiadna iná kniha nie je napísaná tak, že sa bude páčiť veriacemu (ako podobenstvo) i neveriacemu (ako fantasy). Kombináciu tohto všetkého spĺňa jedine Narnia.
Etgar Keret patrí medzi mojich obľúbených autorov a preto musím mať každú jeho novú knihu. Aj v tejto knihe si drží svoj štandard, avšak mám z nej pocit, že už sa v nej Keret akoby vezie na úspechoch predošlých kníh. Poviedky majú rôznu úroveň. Nájdu sa tu také, ktoré mi vyrazili dych a nútili ma premýšľať. Sú tu však aj také, ktoré ma nechali chladným. Asi som však už príliš zhýčkaný Keretovými fenomenálnymi predchádzajúcimi dielami. Každopádne aj táto kniha napriek pár výhradám je veľmi dobrá.