kristy.books komentáře u knih

Príbeh inšpirovaný Levím kráľom? To som si nemohla nechať ujsť! Navyše, prvý diel tejto série sa mi dosť páčil, a to ma tiež navnadilo na prečítanie dvojky. Kniha Zjizveni nie je žiadna rozprávka, je to drsný príbeh o zrade, pomste, intrigách, strate blízkeho človeka, no i druhej šanci a láske. Opäť som si čítanie užila, aj keď musím povedať, že jednotka mi sadla o niečo viac.

Sara nebola žiadna krehká kvetinka, a to sa mi na nej páčilo. Navonok mohla pôsobiť nevinne, ale keď bolo treba, vedela vytiahnuť pazúriky a mnohých poriadne prekvapiť. Je však pravda, že v prítomnosti Tristana sa z nej skôr stávala taká krotká mačička, ktorá sa nechala opantať jeho vplyvom.

Tristan bol pekný hajzlík, miestami by sa dalo povedať až psychopat a rozhodne by ste ho nechceli naštvať. Nemal problém zabiť človeka a mnohé vraždy si aj dosť užíval. Taktiež na to využíval dosť drsné praktiky, pri opise niektorých som sa necítila zrovna najlepšie. Ale, zároveň mal v sebe niečo, čo ma k nemu priťahovalo... nebezpečný, tajomný, krutý, no i zlomený a milujúca... jednoducho kombinácia, ktorej sa ťažko odvoláva. Zároveň rozumiem tomu, že táto postava nemusí každému sadnúť.

Medzi týmito dvoma to od začiatku iskrilo a ja som si užívala, ako sa postupne zbližovali a ako sa Sara dostávala Tristanovi pod kožu a nechcene ho prinútila zmeniť pohľad na niektoré veci. Ona v ňom zasa našla ochrancu, na ktorého sa vždy mohla spoľahnúť.

Samozrejme, nechýba tu ani, nazvime to, akčná zápletka. Boj o kráľovstvo, vzbura, snaha o zlepšenie podmienok na život, túžba po pomste, démoni z minulosti, intrigy na kráľovskom dvore, zbavovanie sa nepriateľov a ľudí, ktorí stáli v ceste plánom... miestami to bolo fakt drsné, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Mám rada takúto kombináciu s romantikou.

14.03.2024

Vianočné a zimné príbehy väčšinou čítam len v (pred)vianočnom období, kedy to má pre mňa tú správnu atmosféru, no k tejto jednohubke s rozkošnou obálkou som sa, bohužiaľ, minulý rok už nedostala, preto som po nej siahla aj teraz (nechcelo sa mi čakať do ďalších Vianoc).

Každopádně láska bola taká nenáročná romantická MM jednohubka, ktorú prečítate v priebehu pár hodín.Wow efekt sa u mňa síce nekonal, ale ako oddychovka to bolo fajn.

Nebol to taký klasický vianočný príbeh, ako by sa podľa obálky dalo čakať, Vianoce boli skôr v pozadí a dotvárali celkovú atmosféru.

Priznám sa, že k Derekovi som si hľadala cestu dlhšie. Nepáčilo sa mi jeho správanie v niektorých situáciách, ako keby bol niečo viac než ostatní. Keď sme ho však lepšie spoznali a dozvedeli sa, čím všetkých si prešiel a ako sa to na ňom podpísalo, vedela som mu už lepšie porozumieť. Niekedy stačí vedieť len lepšie komunikovať a zistíme, že to, čo sa nám predtým zdalo ako obrovský problém, sa dá vyriešiť za pár minút.

Luke bol veľký sympaťák, toho som si obľúbila hneď. Bol to proste chlap s hlavou i srdcom na správnom mieste. Bolo mi ľúto, čo sa mu stalo a že už nemohol vykonávať prácu, ktorú tak miloval. Páčila sa mi aj jeho rodina, mal v nej veľkú oporu a on by tiež pre svojich blízkych urobil prvé i posledné.

Tému predstieraného vzťahu (ktorý časom prerastie do niečoho viac) mám rada, takže toto mi sadlo. Knižka je naozaj útla, takže som dopredu vedela, že tu nebude veľa miesta na nejaké veľké zvraty a drámy, no aj tak musím povedať, že som od príbehu mala trošku väčšie očakávania. Všetko sa dialo v takom rýchlejšom tempe. Osobne by mi vôbec nevadilo, keby mal príbeh o niečo viac strán.

Pri výbere prvej tohtoročnej knihy z domácej tvorby som stavila na "overenú" sériu Rod von Barevanson (dúfam, že som jej názov napísala správne). Na tejto sérii sa mi najviac páči jej originalita, je to niečo nové, netradičné (v porovnaní s inými knihami, ktoré u nás, ale i v zahraničí vychádzajú). Myslím, že by si stačilo prečítať krátku ukážku a hneď by ste vedeli, o akú sériu ide.

Líščí zámok je už piatou časťou tejto série. Jednotlivé príbehy majú mnoho spoločného (netradičné mená postáv, tajomnú, miestami až strašidelnú atmosféru, zámok plný tajomstiev, temné sily, určité zviera, ktoré tu zohráva dôležitú úlohu a podobne), no pri tom je každý iný, osobitý. Autorka dokáže vždy niečím prekvapiť. Je vidieť, že si musí najskôr naštudovať mnoho vecí, aby ich dokázala v príbehu autenticky priblížiť, za čo má u mňa plusové body.

Tentokrát sa stretávame s dvojičkami Apolinárom a Hypolitom. Kým jeden je skôr tichý, utiahnutý, samotársky, druhý bol zasa taká neriadená strela. Napriek odlišným povahám a mnohým nezhodám mali medzi sebou veľmi blízky vzťah a urobili by jeden pre druhého aj nemožné. Dvojičky v tomto rode totiž trápilo prekliatie - nikdy neprežijú obe.

Pomôcť im má mladá čarodejnica Justína, ktorá najskôr váhala, pretože s touto rodinou už nechcela mať nikdy nič spoločné. Napokon súhlasila, ale podarí sa jej však v čas zrušiť kliatbu? Má na to dostatočné schopnosti? A akú úlohu v tom všetkom zohráva líška? Odpovede na tieto otázky ma veľmi zaujímali, čo ma nútilo otáčať jednu stránku za druhou.

Samozrejme, nemôže chýbať ani dávka romantiky. Romantická linka sa mi páčila, užívala som si najmä to, ako sa Justína postupne dostávala grófovi pod kožu, "prinútila" ho vyjsť z jeho ulity a vniesla mu do jeho temného života trochu svetla.

Priznám sa, že tento diel síce nepatrí k mojim naj zo série, na tomto mieste stále zostávajú iné časti, pretože k úplnému wow efektu mi tu niečo chýbalo, ale pokiaľ ste čítali predchádzajúce časti, rozhodne si nemôžete nechať ujsť ani túto novinku. Som zvedavá, s čím príde autorka nabudúce.

08.01.2024

Väčšinou sa mi pri sériách stáva, že prvý diel sa mi páči najviac a každý ďalší mi príde o niečo slabší. Pri sérii K odvahe ma nútil strach to bolo presne naopak. Dostali sme záver, ako sa patrí a som rada, že som sa konečne dozvedela odpovede na všetky otázky, ktoré vo mne vyvolali predchádzajúce časti.

Milujem Sergeja, za mňa to bola najlepšia postava z celej série a kľudne by som privítala, keby dostal svoj samostatný príbeh. Tento človek mal toľko podôb a vždy ma dokázal niečím prekvapiť. Niekedy sa správal ako taký šašo a ja som sa nad jeho hláškami buď nesmierne bavila, alebo pretáčala očami (ale vôbec nie v zlom). Inokedy vedel byť celkom strašidelný a nebezpečný, žeby som mu nechcela skrížiť cestu. Bol nesmierne inteligentný, nič mu neušlo a vždy bol minimálne tri kroky pred vami. Vo svojom živote si vytvoril vlastné pravidlá a teórie, podľa ktorých žil a väčšina z nich mala hlbší príbeh. Vyžarovala z neho taká zvláštna energia, ani neviem nájsť vhodné slovo, akým by som ju opísala, ale jednoducho si ho nešlo neobľúbiť. Už celkom dlho sa mi žiadna postava nedostala takto pod kožu.

S Derekom tvorili skvelú dvojicu a postupne si medzi sebou vytvorili silné priateľstvo. Nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby jeden druhého podpichli, no keď išlo do tuhého, kryli si chrbát. Bolo cítiť, že si fakt sadli (čo na začiatku nečakal asi ani jeden z nich) a majú sa radi. V tretej časti dostali oveľa viac priestoru ako Alex, Hal a ich partička, ale ani trochu mi to nevadilo, práve naopak.

Ian a Brad, ďalšie vtipné duo, ktoré ma bavilo. Zbožňujem to ich neustále doberanie, predovšetkým o upratovaní. Opäť sa ukázalo, že sú to skvelí kamaráti a pre Alex a Hala boli veľkou oporou. Udalosti z konca dvojky ich vzťah dosť naštrbili a bolo už len na nich, či sa im podarí všetko zachrániť, alebo sa ich cesty rozdelia. Niektoré momenty boli poriadne emotívne.

Čo viac dodať, táto séria bola pre mňa milým prekvapením a som rada, že som sa do nej pustila. Dúfam, že si od autorky budeme môcť ešte niečo prečítať.

08.01.2024

Posledný dar je smutno-krásny príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnávaní sa so stratou, hľadaní seba samého, druhých šanciach, rodine, priateľstve a láske. Priznám sa, že pri niektorých scénach som si aj poplakala, no príbeh ma zahrial pri srdci a čítanie som si užila.

Cassie v detstve prišla o oboch rodičov a v podstate ju vychoval brat, s ktorým mali veľmi blízky vzťah. Vytvoril pre ňu špeciálnu vianočnú tradíciu - honbu za pokladom podľa indícií. Bolo vidieť, že Tom bol skvelý brat, kamarát a človek, ktorý si rýchlo dokázal získať sympatie ľudí okolo seba a každý ho mal rád. Keď prišlo k tej zlomovej udalosti, všetko som prežívala s jeho milovanými a tak trochu mi pukalo srdce.

Cassie bola šikovná mladá žena so srdcom na dlani, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku. Bolo mi jej veľmi ľúto, život ju teda rozhodne nešetril a ani si nechcem predstaviť, žeby sa mi stalo niečo podobné. Našťastie mala okolo seba ľudí, ktorí ju ľúbili a boli jej v týchto časoch oporou.

Zo Sama som mala od začiatku také zmiešané pocity, nepáčilo sa mi jeho správanie v niektorých situáciách a nejak som si k nemu nevedela nájsť cestu. Nakoniec sa mi to síce podarilo, ale až niekedy v trištvrťke knihy. Prehodnotil určité veci vo svojom živote, mali sme možnosť ho lepšie spoznať a ja som mu dokázala viac porozumieť.

Romantické linka bola v tomto prípade trochu jemnejšia a nehrala prím, skôr sa nachádzala v úzadí a na tú pravú romantiku sme si museli dlhšie počkať, ale nejak mi to nevadilo.

13.12.2023

Kolega z pekla je už štvrtým dielom série Edícia Z(et). Za seba môžem povedať, že Kolega sa mi z celej série páčil úplne najviac, dokonca to pre mňa bola najlepšia kniha, ktorú autorka doposiaľ napísala a jedna z top slovenských kníh, ktoré som tento rok čítala. Bol to jednoducho skvelý príbeh, zhltla som ho v podstate na jedno posedenie a môžem vám ho len a len odporučiť.

Na Milici sa mi páčilo hneď niekoľko vecí. Prvou z nich bolo jej zamestnanie v IT sfére, bola to veľká odborníčka a "dobrá" hackerka, ktorá svoje zručnosti využívala na odhaľovanie zločincov a pomoc tým, ktorí to potrebovali. Vďaka jej povolaniu autorka upozornila na jeden z aktuálnych problémov - nástrahy internetu, ochrana osobných údajov, umelá inteligencia a podobne. Bolo cítiť, že autorka si tieto veci poriadne naštudovala, aspoň na mňa to pôsobilo autenticky.

Páčila sa mi aj jej svojská povaha, hoci mala problém s vyjadrovaním emócií a občas sa správala trochu neobratne, bolo to niečo, čím sa odlišovala od ostatných dievčat. Mala podrezaný jazyk a nenechala so sebou zametať. Čím viac sme ju spoznávali, tým viac nám odhaľovala aj svoju druhú, ľudskejšiu stránku, čo nám pomáhalo pochopiť, prečo je taká aká je. V živote si prešla mnohými náročnými obdobiami, no našťastie, mala dve najlepšie kamarátky, na ktoré sa vždy mohla spoľahnúť a ktoré tvorili jej rodinu.

Leon bol absolútne zlatíčko a ja som si ho hneď zamilovala. Kde nájdem takéhoto chlapa? Pridávam si ho do zoznamu svojich obľúbených knižných frajerov. Model a influencer s hlavou a srdcom na správnom mieste, jazykom, ktorý sa mu ani na chvíľu nezastavil a nesmiernym pozitívnym vyžarovaním. Jeho si ani nešlo neobľúbiť.

Romantická linka v sebe kombinovala hneď niekoľko vecí, ktoré mám rada - romantiku v štýle od nepriateľstva k láske, grumpy & sunshine, kde tým slniečkom bol muž a menší vekový rozdiel v rovnakom duchu, takže toto mi naozaj sadlo. Nesmierne som si užívala, ako sa Leon postupne dostával Mile pod kožu. Nenechal sa odbiť, mal s ňou veľkú trpezlivosť a ja som sa pri čítaní ich spoločných chvíľ len prihlúplo usmievala.

Samozrejme, aj tentokrát v príbehu zohralo dôležitú úlohu cestovanie a spoznávanie nových miest, tentokrát konkrétne Viedne a Záhrebu.

10.11.2023

Keď Miška oznámila, že jej nová kniha bude práve táto, bola som jednak celkom prekvapená (absolútne som to nečakala), no zároveň i trochu sklamaná (dúfala som v iný príbeh, nejakú typickú "riesovku"). Seriál Iveta som videla, no nebola som z neho taká nadšená ako iní, ani mi neprišiel vtipný. Priznám sa, že keby túto knihu nenapísala práve Miška, nesiahla by som po nej, ale keďže jej príbehy zbožňujem, nemohla som si nechať ujsť ani Ivetu.

Snažila som sa do knihy pustiť s ,,čistým štítom" a na chvíľu zabudnúť, čo som videla v telke, no môj mozog so mnou odmietol spolupracovať a neustále mi počas čítania seriál pripomínal, takže som sa porovnávaniu nevyhla (a bude ho celkom dosť aj v mojej recenzii). Čím sa líši kniha od seriálu? Hlavná dejová linka je v podstate rovnaká, navyše sa mi zdali predovšetkým niektoré scény z pohľadu Števa a Diany.

Knižná Iveta mi sadla oveľa viac než tá seriálová (vlastne to môžem povedať o väčšine postáv). V telke mi nebola moc sympatická, teraz, keď sme mali možnosť "nazrieť jej do hlavy", som jej dokázala lepšie porozumieť a dokonca som si ju obľúbila. Iveta bola svojská, nemala žiadny filter, povedala všetko, čo mala na jazyku a neraz vyviedla nejakú koninu, no mala srdce na správnom mieste. Veľmi sa mi páčil jej vzťah s Adriánom, bola to zaujímavá dvojica, na prvý pohľad by nemohli byť viac odlišní, no dopre sa dopĺňali a na ich neustálom podpichovaní som sa neraz nasmiala, niektoré hlášky fakt stáli za to.

Seriálový Števo mi prišiel ako taký ťuťko, ten typ človeka ,,kde ma postavíš, tam zostanem". Jednoducho chalan, čo takmer nič nedokáže sám urobiť. V knihe však bol úplné zlatíčko a ja som si ho úplne zamilovala, asi to bola aj moja najobľúbenejšia postava. Bol to dobrosrdečný, citlivý a láskavý chalan, na ktorého sa jeho blízki mohli vždy spoľahnúť. Páčil sa mi jeho vzťah so zamestnankyňami ich rodinného striptízového klubu, pekne sa o ne staral a ony o neho tiež.

Diana bola pre mňa postavou, z ktorej som mala zmiešané postavy. Boli chvíle, kedy mi jej bolo celkom ľúto a hovorila som si, že vôbec nie je zlá, ale o chvíľu niečo trepla alebo urobila, čím sa mi trochu sprotivila. Toto sa striedali ako na bežiacom páse a na doteraz neviem, čo si mám o nej vlastne myslieť.

Najväčšie plus knihy je za mňa romantická linka. V seriáli som medzi Ivetou a Števom necítila absolútne žiadnu príťažlivosť a chémiu. Kamarátstvo? Áno! Láska? Ani trochu! V knihe však bola romantika spracovaná veľmi dobre a ja som medzi nimi konečne niečo cítila a verila som im, že sa majú radi. Títo dvaja okolo seba krúžili poriadne dlho, neraz som pri nich mala na tvári prihlúply úsmev.

Priznávam, že začiatok knihy mi prišiel taký ,,nemastný-neslaný", ale keď sa príbeh viac rozbehol, už sa mi do neho podarilo viac začítať a začala som si ho užívať. Po dočítaní môžem povedať, že som s ním bola spokojnejšia, ako som na začiatku dúfala. Pre mňa bola kniha oveľa lepšia než seriál.

06.11.2023

Pokračovanie príbehu Bolo raz jedno zlomené srdce v podstate začína tam, kde skončila jednotka. Za seba môžem povedať, že Balada o láske až za hrob mi sadla viac, aj čítanie ma viac bavilo. V príbehu sa neustále niečo dialo, takže som sa ani chvíľu nenudila.

Z Evangeline mám zmiešané pocity. Na jednej strane mi jej je ľúto, neustále ju niekto využíva a klame, nemá vo svojom živote človeka, ktorému by mohla stopercentne veriť a je odkázaná viac-menej sama na seba. Je to dobré dievča a po tom všetkom, čím si prešla, by si zaslúžila konečne aspoň kúsok šťastia. Niekedy mi však pripadá dosť naivná a mám nad jej správaním chuť prevracať očami.

Jacks si ma získal. Miestami je to pekný hajzlík a neraz ma poriadne naštval, no má v sebe niečo, vďaka čomu si ho človek proste nedokáže neobľúbiť. Pod maskou arogantného a nebezpečného Princa sŕdc sa toho skrýva oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Som rada, že v tejto časti sme sa o ňom dozvedeli viac, no aj napriek tomu je okolo neho ešte veľa nevypovedaného a ja dúfam, že v ďalšej časti sa konečne dozvieme celú pravdu.

Romantickú linku som si užívala, medzi Evangeline a Jacksom to iskrilo, vzájomnú príťažlivosť nemohol poprieť ani jeden z nich. Keď si vezmeme všetky prekážky, čo im stoja v ceste, dodáva to ich vzťahu ešte viac na "príťažlivosti". Oproti prvej časti dostala romantika viac priestoru, čo ma potešilo.

Samozrejme, že príbeh opäť musel skončiť v tom najhoršom možnom momente. Čakanie na pokračovanie bude náročné.

05.11.2023

Z prvého dielu série Nad oblaky som mala trochu zmiešané pocity, preto som bola zvedavá, aká bude dvojka. Po dočítaní môžem povedať, že moje pocity sú podobné ako pri jednotke. 

Hlavným kameňom úrazu je autorkin štýl. Je taký zvláštny, miestami až taký filozofujúci (veľa vnútorných myšlienok, opakovanie tých istých slov niekoľkokrát za sebou a podobne), ani neviem nájsť vhodné slovo, akým by som ho opísala. Naozaj dlho mi trvalo, kým som si naň zvykla a dokázala sa do príbehu začítať. Samotný príbeh bol dosť emotívny, rozoberali sa tu témy ako smrť blízkeho, vyrovnávanie sa so stratou, nešťastná láska...

Delilah dosť zasiahla smrť jej najlepšieho kamaráta, s ktorou sa ani po niekoľkých rokoch stále nevyrovnala, najmä kvôli tomu, že v tom čase boli na nože a zostalo medzi nimi veľa nedoriešeného. Odvtedy je dosť uzavretá a žiadneho muža si nemieni priblížiť k telu. Navonok sa síce tvárila ako bezstarostná mladá žena, ktorá si rada užíva život, no vo vnútri bojovala s mnohými démonmi. Nebolo to zlé dievča, len potrebovala niekoho, kto by jej pomohol s jej problémami.

Jonah, talentovaný hudobník, ktorému sa práve rozbiehal sen o speváckej kariére, si tiež prechádzal náročným obdobím. Zranil ho človek, ktorého mal veľmi rád. Bol to fajn chalan, preto mi miestami bolo ľúto, ako sa k nemu Delilah správala, nezaslúžil si to. Páčilo sa mi na ňom, že okolo ľudí videl farby, bolo to také nezvyčajné a robilo ho to zaujímavým.

Romantická linka bola taká horkosladká. Medzi Delilah a Jonahom preskočila iskra už pri prvom stretnutí, mali toho celkom dosť spoločného, nemali problém nájsť spoločnú reč, no obaja mali dosť vlastných problémov, ktoré si potrebovali najskôr vyriešiť, inak by ich vzťah nemal žiadnu šancu.

Obchůdek s knihami bola príjemná oddychovka, v ktorej hlavnú úlohu zohrávali knihy. Trochu mi je ľúto, že sme sa najskôr nedočkali prekladu prvého príbehu o hlavnej hrdinke Sarah (osobne som mala na začiatku trochu pocit, že mi chýbajú niektoré informácie). Nehovorím, že príbehy sa nedajú čítať samostatne, ale rozhodne by bolo fajn, keby sme mali k dispozícii obe časti (najmä, čo sa týka romantickej linky).

Sarah bola dobrosrdečná, no trochu stiahnutá mladá žena. Bola to veľká knihomoľka a ešte k tomu mala vlastné kníhkupectvo, čo by určite bral nejeden z nás vášnivých čitateľov. Často snívala s otvorenými očami, dalo by sa povedať, že sa na svet dívala s ružovými okuliarmi a zbožňovala happyendy. Bohužiaľ, niektorí jej dobrosrdečnosť zneužívali a doslova jej skákali po hlave, napríklad zamestnanci parížskeho kníhkupectva. Priznám sa, že miestami mi na nej vadilo, že je až moc "uplakaná". Celý čas som čakala na moment, kedy konečne naberie odvahu, postaví sa sama za seba a nenechá ostatných, aby s ňou zametali.

Veľkým plusom tejto knihy je prostredie Paríža, ktoré autorka veľmi pekne opísala, doslova som cítila jeho atmosféru. Páčilo sa mi, že sa ani tak nezamerala na veľké, známe pamiatky, skôr sa nám rozhodla priblížiť menšie podniky, ktoré mali svoje osobité čaro. Spoznali sme nové mestá, dozvedeli sa niečo z kultúry, ochutnali domáce špeciality... až som mala chuť ísť sama navštíviť dané miesta.

Kníhkupectvo v Paríži bolo krásne, no musím povedať, že veľkú časť príbehu mi ho trochu znechucovali jeho zamestnanci. Až na pár výnimiek tam pracovali ľudia, ktorí nedodržiavali pravidlá, správali sa arogantne, robili si, čo chceli. Mala som z nich pocit, že ich práca s knihami ani nebaví. Často som Sarah ľutovala, že s nimi musí pracovať. Našťastie, neskôr sa to zlepšilo.

Na novú sériu od Pauliny som sa veľmi tešila a som rada, že jej prvý diel naplnil moje očakávania. Pokiaľ sa vám páčila jej séria Prokurátor, myslím, že si užijete aj Přehradu. Spojenie romantiky a kriminálnej zápletky autorke naozaj ide, obe zložky dokáže do príbehu veľmi pekne skombinovať. Jej štýl mi sedí, knihu som prečítala na jeden záťah.

Zośka je neriadená strela obrovských rozmerov - nikomu nedovolí, aby jej skákal po hlave, nemá žiadny filter, povie všetko, čo má na jazyku a rozpráva ako nejaký ožran z krčmy. Občas by sa mohla trochu krotiť, miestami sa mi zdalo, že už moc tlačí na pílu, ale inak si ma úplne získala. Mám rada takéto typy ženských postáv, čo sa vedia postarať samy o seba a nemajú v hlave prázdno.

Krzysztof bol na prvý pohľad jej presný opak - rád dodržiaval pravidlá a vždy si potreboval všetko dôkladne premyslieť, kým niečo urobil. Čoskoro sa však ukázalo, že toho majú celkom dosť spoločného a aj tento slušňák sa vie "odviazať". Bol to naozaj dobrý policajt, kiežby takých bolo viac.

Iskrilo to medzi nimi od prvého stretnutia a ich "vzťah" začal v podstate zo dňa na deň, ale v tomto prípade mi to ani nevadilo. Títo dvaja sa výborne dopĺňali, užívala som si najmä to ich neustále doberanie. Ako je u autorky zvykom, nebola núdza ani o poriadne pikantné momenty. 

I kriminálna zápletka bola veľmi dobrá, je vidieť, že autorka sa v tomto prostredí pohybuje a dokáže ho autenticky popísať. Vyzerá to tak, že táto zápletka sa bude riešiť naprieč celou sériou. Už teraz sa veľmi teším na pokračovanie, som zvedavá, čo si pre nás Paulina ešte prichystala.

14.09.2023

Nájomná vrahyňa na materskej bol poriadne bláznivý príbeh, a hoci som z neho nebola až taká nadšená ako ostatní, pokračovanie som si nemohla nechať ujsť. Koniec jednotky zostal otvorený, obe časti na seba nadväzujú a ja som bola zvedavá, čo si autorka pri Finlay ešte pripravila. Za seba môžem povedať, že mi dvojka sadla viac, vlastne som s ňou bola maximálne spokojná, o čom svedčí fakt, že takmer 400-stranovú knihu som zhltla za nedeľu. Ide o kombináciu komédie, detektívky a romantiky, čo ja môžem.

Najväčším plusom dvojky pre mňa bolo to, že autorka trochu stiahla tú šialenosť z jednotky, a hoci tu nechýbali vtipné a bláznivé momenty, príbeh sa tentokrát niesol v takej umiernenejšej, vážnejšej atmosfére, vďaka čomu na mňa celá detektívna zápletka pôsobila serióznejšie. Celá záhada o tom, kto chce zabiť bývalého manžela Finlay bola poriadne zamotaná a neustále do toho pribúdali nové a nové informácie a ja som vôbec netušila, kto v tom všetkom má prsty (a na konci som zostala pekne prekvapená).

Finlay je Finlay, jej život nikdy nebude normálny a každú chvíľu sa do niečoho namočí, no mám pocit, že oproti jednotke trochu dozrela, postavila sa na vlastné nohy a mala veci viac pod kontrolou (teda, v rámci jej možností). Teraz mi aj bola oveľa viac sympatickejšia. Páčilo sa mi na nej, že aj napriek tomu, čo jej jej bývalý urobil, sa s ním kvôli deťom snažila vychádzať. Pre nich dvoch by naozaj urobila prvé i posledné. S Vero tvoria úžasnú dvojicu, výborne sa dopĺňajú (niekedy ani neviem povedať, ktorá z nich dvoch je väčšia neriadená strela) a sú jedna pre druhú oporou. Obľúbila som si aj jej rodinu, sestru a rodičov, tí zohrávajú v jej živote tiež dôležitú úlohu. Sem-tam ju podpichujú, niekedy si do nej rypnú, ale vždy vie, že sa na nich môže spoľahnúť.

Hoci romantická linka nie je v knihe až taká výrazná, rysuje sa nám tu určitý ľúbostný trojuholník. A aj keď musím povedať, že obaja nápadníci Finlay sú mi sympatickí, jeden z nich u mňa predsa len o niečo vedie. Dúfam, že v ďalšej časti sa v tejto sfére posunieme vpred.

Samozrejme, že na konci epilógu musela autorka zasa odpáliť takú maličkú bombičku, aby nás nalákala na ďalší diel. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.

12.09.2023

Bláznivá jízda je príbeh o zlomených srdciach, životných zmenách, druhých šanciach, láske, rodine, priateľstve, cestovaní, dobrodružstvách a skúšaní nových vecí, ktorý vás pobaví i rozosmutní. 

Pred pár mesiacmi pristihla Ruthie svojho priateľa pri nevere a odvtedy sa umára v smútku a bolesti. Nedokáže sa pohnúť ďalej a svoje problémy rieši alkoholom. Musím sa priznať, že mi nejaký čas trvalo, kým sa mi podarilo nájsť si k nej cestu. Hnevalo ma jej správanie i to, ako sa správala k ľuďom, ktorí sa jej snažili pomôcť. Našťastie, postupne sa trochu pozbierala, prehodnotila niektoré veci a bola mi viac sympatickejšia. Človek občas potrebuje spadnúť "na hubu", aby videl, čo má rovno pod nosom. 

Kay si ma, naopak, získala hneď. Chcela by som byť taká samostatná, energická a plná života, keď budem v jej veku. Mnohí by sme sa od nej mohli učiť, ako si užívať život. Neraz ma svojimi bláznivými nápadmi a hláškami rozosmiala. Samozrejme, v jej živote nebolo všetko len ružové, aj ona mala svojich démonov. Páčilo sa mi na nej, že sa nenechala odradiť výhovorkami Ruthie, snažila sa ju vytiahnuť z jej ulity, do ktorej sa v posledných mesiacoch utiahla, primäla ju prestať sa utápať v sebaľútosti a tešiť sa z vecí, ktoré nám život prináša. 

Keďže dievčatá cestovali z jedného konca Kanady na druhý, navštívili sme s nimi mnoho pekných a zaujímavých miest. Počas ich cesty toho zažili naozaj veľa, najmä pri plnení zoznamu, ktorý si zostavila Kay, som sa dobre bavila. 

Samozrejme, že nechýba ani romantika. Síce nebola až tak výrazná, no našla si obe ženy. Škoda, že sme tu nemali epilóg, rada by som vedela, ako sa obom darilo aj po nejakom časovom odstupe.

09.09.2023

Farby života je rozkošno-vtipno-smutno-krásny príbeh o láske, sile priateľstva, rodine, vzájomnom rešpekte, životných vzostupoch i pádoch či hľadaní seba samého. Riešilo sa tu viacero závažných tém ako šikana, depresia, sebapoškodzovanie, strata blízkeho človeka, sexuálna orientácia a podobne. Bola to taká menšia emotívna bomba, ktorú som si však maximálne užila. Rozhodne ju môžem zaradiť do zoznamu naj slovenských kníh, ktoré som tento rok prečítala.

Na Eliasa sa to valilo zo všetkých strán, bojoval s mnohými démonmi a mne preňho pukalo srdce. Bol tichý, plachý, bojazlivý, samotársky, nikoho si nepripúšťal bližšie k telu. Miestami by som ho najradšej objala a povedala mu, že všetko bude dobré. Prístup jeho rodičov bol hrozný, asi nikdy nepochopím, ako sa môžu rodičia takto správať k vlastnému dieťaťu. Mnohí cudzí ľudia mu to tiež zrovna neuľahčovali, vždy mi je ľúto, keď vidím, akí vieme byť jeden k druhému krutí. Niektoré pasáže sa mi čítali fakt ťažko.

Kým okolo Eliasa vláda skôr taká temnejšia aura, Oliver bol zasa úplné slniečko a všade okolo seba šíril pozitívnu energiu. Bol to chalan so srdcom na správnom mieste, pre ľudí, ktorých mal rád, by urobil prvé i posledné. Mal síce trochu výbušnú povahu a občas potreboval trochu krotiť, ale inak to bolo zlatíčko. Jeho mama bola úplne skvelú, vo všetkom ho podporovala, mohol sa jej so všetkým zdôveriť, veľmi sa mi páčil ich blízky vzťah. Prekvapili ma aj jeho kamaráti, zo začiatku som z nich mala trochu zmiešané pocity a myslela som si, že v príbehu ešte narobia nejaké problémy, ale zle som ich odhadla.

Už od prvého stretnutia si Oliver zobral Eliasa pod svoje ochranné krídla, snažil sa ho viac spoznať, začleniť ho medzi svojich kamarátov, pomôcť mu s jeho problémami a dostať sa pod hradby, ktoré si okolo seba vystaval. Mal s ním naozaj veľkú trpezlivosť, no časom sa mu to vyplatilo. Romantická linka bola rozkošná, neraz som sa usmievala ako slniečko na hnoji.

Čo sa týka samotného textu, našlo by sa tu pár výhrad, napríklad používanie čechizmov, nesprávny slovosled a podobne. V budúcnosti by bolo tiež dobré dávať si pozor na menšie chybičky krásy ako zbytočne veľké medzery, úvodzovky tam, kam nepatria, prípadne ich absencia tam, kde by mali byť atď. Nemôžem povedať, že by ma to nejak extra rušilo pri čítaní, ale treba sa takýmto chybičkám vyvarovať. Musím pochváliť obálku i ilustrácie vo vnútri knihy, tie boli veľmi pekné.

29.08.2023

Nepatrím zrovna k veľkým fanúšikom tejto autorky (jej prvý príbeh bol pre mňa celkom sklamaním, druhý sa mi už páčil viac), ale keďže som čítala už jej predchádzajúce knihy, bola som zvedavá aj na túto. Musím sa priznať, že Pobozkali sme Sharu Wheelerovú sa mi hodnotí trochu ťažšie, pretože pri čítaní som sa cítila ako na horskej dráhe.

Z prvých kapitol som mala celkom zmiešané pocity a chvíľu mi trvalo, kým som sa dokázala začítať. Potom sa dej viac rozbehol, objavila sa záhada, ktorú bolo treba rozlúštiť a príbeh ma konečne začal baviť. Neskôr zasa prišla určitá časť príbehu, kedy som absolútne nevedela povedať, či sa mi príbeh páči, alebo nie. Záver som si opäť užila a zvýšil moje celkové hodnotenie. Keď sa na celý príbeh pozriem po dočítaní, niektoré veci mi dávajú väčší zmysel ako predtým a môžem povedať, že príbeh bol celkom fajn.

Chloe bola taká menšia rebelka, ktorá si od ostatných nenechala skákať po hlave. Aj keď občas provokovala svojím zjavom či podrezaným jazykom, patrila k najlepším žiakom na celej škole. Páčili sa mi jej mamy, bolo to pohoďáčky, ktorú svoju dcéru do ničoho nenútili a otvorene s ňou diskutovali o rôznych témach. Musím však tiež povedať, že miestami ma svojím správaním celkom štvala. Chovala sa ako posadnutá (čo sa týkalo záležitosti so Sharou) a popritom zabúdala na svojich blízkych, ktorí tu doposiaľ pre ňu stále bolí.

Shara bola pre mňa veľkú časť príbehu záhadou. Navonok pôsobila ako dokonalé dievča, ktoré všetci obdivujú, no jej činy hovorili niečo iné. Každá minca má však dve strany a čím viac sme sa o jej pohnútkach dozvedali, tým viac som jej dokázala rozumieť a na konci mi už bola celkom sympatická.

Prostredie katolíckej školy mi (rovnako ako jej študentom) dalo miestami pekne zabrať, niektorí jej členovia by potrebovali preplesknúť, aby otvorili oči, zbavili sa určitých stereotypných názorov a konečne sa dokázali na niektoré veci pozrieť aj z iného uhla pohľadu. Každý človek má byť právo sám sebou (pokiaľ svojím správaním nikomu neubližuje).

Opäť sa tu potvrdilo, že prvý dojem môže byť klamlivý a páčilo sa mi, ako ma niektoré postavy dokázali milo prekvapiť. Taktiež sa mi páčilo, ako sa tu postupne začali formovať rôzne priateľstvá i vzájomný rešpekt medzi ľuďmi, ktorí doposiaľ patrili do iných "svetov". Mnohé z týchto postáv som si obľúbila.

Komorník, ktorý ma miloval je tretím dielom série Klub lokajov, ale každý príbeh sa dá čítať samostatne (ani ja som prvé dve časti nečítala). Bola to príjemná historická romanca, taká jednohubka, ktorú prečítate v priebehu pár hodín.

Romantika bola obohatená o zápletku ohľadom práce v tajných službách (mám pocit, že každá historická romanca, ktorú som v poslednej dobe prečítala, sa niesla v podobnom duchu; tým nechcem povedať, že by mi to nevadilo, to vôbec nie, mám rada, keď je romantika obohatená o kúsok "akcie").

Marianne bola šikovná, inteligentná a nebojácna mladá žena. Mám rada podobné typy ženských postáv, ktoré sa vedia postarať samy o seba, nenechajú si úplne skákať po hlave a nemajú problém prekročiť hranice, ktorými boli v danej dobe ženy obmedzené. Navonok možno pôsobila ako "obyčajná" slúžka, ale netreba ju podceňovať, neraz dokázala prekvapiť.

Beau bol tiež sympaťák. Nestriedal jednu ženu za druhou, nepil alkohol, bol bystrý, pracovitý a hoci mal vysoké postavenie, nezneužíval ho. Páčilo sa mi jeho priateľstvo s jeho najlepšími kamarátmi, najmä to ich neustále podpichovanie. Keď bol jeden z nich v úzkych, ostatní vždy stáli pri ňom.

Romantická linka bola fajn, no úplný wow efekt sa u mňa nedostavil. K tomu mi tu niečo jednoducho chýbalo. Začiatok ich vzťahu bol trochu hŕŕŕ, v strede prišiel taký nejaký útlm a koniec bol zasa celkom rýchly. Keby to autorka rovnomernejšie prerozdelila, pôsobilo by to na mňa lepšie.

Dievča s vrkočmi je YA príbeh odohrávajúci v období druhej svetovej vojny, založený na skutočných udalostiach. Je v ňom vyrozprávaný príbeh najmladšej holandskej odbojárky Freddie, ktorá so sestrou a ďalšími členmi odbojovej skupiny bojovala proti nacistom. Prečítala som už viacero vojnových príbehov a toto bol zasa úplne iný pohľad na všetky tieto tragické udalosti. Môžem povedať, že s príbehom som spokojná, no teraz si dám zasa na nejaký čas s podobnými príbehmi pokoj, pretože ma vždy dosť emočne vyčerpávajú.

Freddie bola odvážne mladé dievča, za čo má môj obdiv, ja by som asi nemala odvahu pustiť sa do podobných náročných a nebezpečných úloh. Páčilo sa mi, že nechcela len tak sedieť doma na zadku a snažila sa pomáhať, kdekoľvek to bolo možné. Neraz sa púšťala do vecí, ktoré by mali problém zvládnuť i dospelí muži. Zároveň však bola i trochu naivná, neskúsená, čo ju mohlo neraz dostať do poriadnych ťažkostí.

V príbehu sme mali možnosť sledovať, ako sa na nej vojna podpísala, psychicky i fyzicky. O tom, čo robila, nesmela nikomu povedať, čo naštrbilo vzťahy s jej blízkymi, napríklad s mamou a jej milým. So sestrou boli svedkami mnohých krutostí, ktoré i medzi nimi dvoma navzájom spôsobili trhliny. Neskôr si už takmer vôbec nebola istá, komu môže veriť...

Keď ide človek urobiť niečo "zlé", hovorí si, že to robí s dobrým úmyslom, ale každá minca má dve strany. Niektorým ľuďom životy zachráni, iných, naopak, dostane do ohrozenia. Človek už potom ani nevie, čo je dobré, a čo zlé. Páčilo sa mi, ako to autorka v príbehu vykreslila.

Niektoré scény sa mi čítali dosť ťažko, napríklad udalosť ohľadom jedného malého chlapca. To bol pre mňa jeden z najemotívnejších momentov celej knihy a zlomil mi srdce. Bolo tu však aj pár príjemnejších, odľahčenejších momentov, napríklad prvá láska Freddie či jej vzťah s jednou staršou Židovkou, ktorá sa stala jej bútľavou vŕbou.

Oceňujem, že súčasťou knihy sú i dobové fotografie či slovník vysvetľujúci niektoré pojmy. Celkovo bola kniha pekne spracovaná.

Čo viac dodať, ak máte radi históriu a chceli by ste sa pozrieť na udalosti druhej svetovej vojny z trochu iného pohľadu, mohla by vás táto kniha zaujať.

26.08.2023

Poznej & důvěřuj je druhým dielom série Láska ze Soho. Opäť to bol pomerne príjemný romantický príbeh, v ktorom sa rozoberali aj závažnejšie témy (napríklad rozpad rodiny), no za seba musím povedať, že jednotka sa mi páčila o niečo viac.

Matylda mi zo začiatku nebola absolútne sympatická. Je pekné, že sa snažila pomôcť svojej najlepšej kamarátke, no podľa mňa to svojim správaním až moc prehráňala. Niektoré jej činy mi pripadali už cez čiaru. Postupne, keď sme ju viac spoznali a dozvedeli sa, čo stojí za jej správaním, som jej už dokázala lepšie porozumieť a postupne som si k nej našla cestu. Dúfala som, že sa rozhodne vyhľadať pomoc, aby si svojím správaním (opijaním, náhodným sexom a podobne) už viac neubližovala.

Anthony mi rozhodne sadol viac. Bol to šikovný mladý chalan, ktorý to vo svojom živote nemal jednoduché a musel tvrdo pracovať, aby sa dokázal postarať sám o seba. Jeho vášňou bolo umenie, bolo zaujímavé, ako vo všetkom dokázal vidieť rôzne farby. Už v jednotke sa mi páčilo jeho priateľstvo s Noahom, čo platilo aj v tejto časti (hoci občas tlačil Noah až moc na pílu a robil veci bez toho, aby sa najskôr poradil so svojím kamarátom).

Vzťah Matyldy a Anthonyho bol poriadne komplikovaný, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým bola skutočnosť, že sa do Anthonyho zahľadela Matyldina najlepšia kamarátka. Druhým postoj Matyldy k mužom a vzťahom vo všeobecnosti. Matylda si okolo seba vystavala hradbu a bolo veľmi ťažké dostať sa jej pod kožu. Vždy, keď sa trochu zblížili, sa stalo niečo, vďaka čomu sa Matylda opäť uzavrela a začala od seba Anthonyho odháňať. Mal s ňou naozaj veľkú trpezlivosť, i keď mu neraz ublížila. Občas to bola poriadna emočná jazda.

Je mi ľúto, že sme tu nemali žiadny epilóg, rada by som videla, ako sa našej dvojici darilo po určitom časovom odstupe. Takto na mňa záver pôsobil ako príliš unáhlený.

Od autorky som čítala už jej predchádzajúce knihy, ktoré vyšli v češtine, a keďže sa mi celkom páčili, nemohla som si nechať ujsť ani jej novinku. Musím povedať, že Vždycky Jane bola o niečo slabšia ako Kudy ke hvězdám a Cesta za štěstím (čo sú zatiaľ moje topky od autorky), ale inak to bola celkom fajn YA romantická oddychovka.

Priznávam, že zo začiatku som s knihou trochu bojovala, mala som nejak problém začítať sa (čo bola podľa môjho názoru aj sčasti chyba prekladu, keďže tu bolo použitých zopár netradičných slov, ktoré mi tam jednoducho nesedeli). Druhú polovicu príbehu som si však už naplno užívala, i vďaka tomu, že sa viac rozbehla romantická linka aj dej ako taký.

Jane bola sympatické mladé dievča s hlavou a srdcom na správnom mieste. Pred pár rokmi sa nešťastne zranila a odvtedy mala miestami problém s vyjadrovaním, respektíve s hľadaním vhodných výrazov. Šance, že bude po nehode opäť normálne rozprávať, boli nízke, no ona na sebe tvrdo pracovala a nevzdávala sa. Páčil sa mi jej vzťah s otcom, ktorý bol fakt skvelý a tiež som si ho obľúbila.

Pri Fenovi som najskôr nevedela, čo si mám o ňom myslieť. Hľadala som si k nemu cestu o niečo dlhšie, ale nakoniec si získal moje sympatie. Mal úžasnú mamu a mladších súrodencov, čo sa však nedá povedať o jeho otcovi a staršom bratovi. Tieto dve postavy mi neustále dvíhali tlak, bolo mi veľmi ľúto, ako otrasne sa správali k Fenovi, vôbec si to nezaslúžil. Bol to čestný, talentovaný, pracovitý, inteligentný chalan, ktorý sa dokázal postarať sám o seba.

Jane a Fen toho mali dosť spoločného, najmä svoju lásku k hudbe a čím viac času spolu trávili, tým viac sa zbližovali. Ich vzťahu sa v ceste stálo mnoho prekážok, ktoré by mohli ublížiť nielen im, ale aj im blízkym. V jednu chvíľu som mala na tvári prihlúply úsmev, v druhú už dostávali moje emócie celkom zabrať.

V príbehu zohrávala dôležitú úlohu hudba, čo ma bavilo, keďže hudba je neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Prostredie okolo Janinho šéfa a Fenovho otca (ktorí pracovali v hudobnom priemysle) mi však miestami prišlo nepríjemné, najmä v prvej polovici príbehu som z neho mala zmiešané pocity.

Na túto knihu som sa celkom tešila, najmä po tom, čo v závere dvojky odhalila Miriam svoje veľké tajomstvo. Bola som zvedavá na jej životný príbeh. Musím však povedať, že nakoniec som zostala viac-menej sklamaná. Pre mňa to bol najslabší diel z celej série.

Pri postave Miriam sa autorka rozhodla riešiť pomerne citlivú tému pre každú ženu. Čakala som, že bude podaná trochu z inej stránky, no aj tento pohľad bol zaujímavý. Priznám sa, že som z toho bola trochu rozpačitá, no každá žena má právo rozhodnúť, čo chce urobiť s vlastným telom, a to rešpektujem. Miriam bola celkom sympaťáčka, hoci som nebola stotožnená so všetkými jej rozhodnutiami. Bolo mi ľúto, ako sa k nej najskôr zachovala jej rodina, ale dúfala som, že si to postupne medzi sebou vyriešia.

Eliasa som si obľúbila už v predchádzajúcich častiach, bol to skvelý brat, ktorý vždy stál pri svojich súrodencoch a podporoval ich. V poslednej dobe sa to naňho valilo zo všetkých strán, takýto tlak by nezvládol asi nikto. Musel sa rozhodnúť medzi tým, čo má rád a tým, čo považoval za svoju povinnosť. V niektorých veciach bol dosť tvrdohlavý.

Najväčším kameňom úrazu bola pre mňa romantická linka. Bohužiaľ, medzi Miriam a Eliasom som necítila takmer žiadnu chémiu, skôr mi pripadali ako najlepší kamaráti. Tiež som mala pocit, že romantika bola skôr v úzadí a viac sa riešili rôzne závažné témy. Potrebovala by som, aby autorka túto časť príbehu viac rozpísala a dopriala týmto dvom viac spoločne stráveného času, lebo takto som im ich lásku nejak nedokázala uveriť.