kristy.books komentáře u knih

Priznám sa, že z autorkinho debutu Stratená v nenávisti som mala skôr zmiešané pocity, boli v ňom veci, ktoré mi až tak nesadli. Nie som však ten typ, ktorý by to s autorom/autorkou hneď vzdal a bola som rozhodnutá, že sa v budúcnosti určite pustím aj do jej ďalších kníh. Áno, nebudem sa tváriť, že som sa do Stratenej v klamstvách nepúšťala s určitými obavami, no už po pár kapitolách sa ukázalo, že boli zbytočné. Autorkina druhá kniha mi totiž sadla oveľa viac a ja som si jej čítanie nesmierne užila. Až na pár malých detailov som s ňou bola spokojná.

Stratená v klamstvách sa odohráva v rovnakom čase ako Stratená v nenávisti, len tentokrát sme sa mali možnosť pozrieť sa na určité veci z druhej strany, čo mi pomohlo vyplniť medzery, ktoré som mala pri čítaní jednotky. Vtedy som z toho bola dosť zmätená a nechápala som, prečo sa autorka púšťala do toľkých zvratov a tajomstiev, teraz som dostala svoje odpovede.

Lauren a Nate mi boli viac sympatickí než hrdinovia prvej knihy. Lauren si toho v živote preskákala už naozaj veľa a má môj obdiv, že to nevzdala a snažila sa napraviť, čo sa dalo. Ani si nechcem predstaviť, že by som sa ocitla v jej situácii a vôbec neviem, ako by som to všetko riešila. Pre svojich milovaných by urobila prvé i posledné, častokrát aj na úkor samej seba.

Nate ma v predchádzajúcej časti skôr hneval, preto som rada, že som ho mala možnosť lepšie spoznať a zistiť, že v skutočnosti vôbec nie je zlý, práve naopak. Nehovorím, že miestami ma neštval, no páčilo sa mi, ako sa o Lauren od začiatku staral a bol jej oporou, za to si u mňa získal plusové body. Súrodenci Maxwellovci sú kapitola sama o sebe. Máte pocit, že keď sú vo svojej blízkosti, nechýba veľa, aby sa pozabíjali, no keď ide do tuhého, sú tu jeden pre druhého.

Rada by som ešte spomenula postavu Vincenta. Toho som doteraz vnímala ako čisto negatívnu postavu, mal toho na rováši veľmi veľa, čo sa nedalo odpustiť. Ale... tentokrát sme mali možnosť nahliadnuť aj pod jeho chladnú masku a vo mne sa bili dva pocity. Musím sa priznať, že občas mi ho bolo ľúto, no potom som si spomenula na všetky zverstvá, čo porobil a najradšej by som sa prefackala, že ho ľutujem. Hlava mi hovorila jedno, srdce druhé a doteraz som pri tejto postave na vážkach.

Chválim aj romantickú linku. Brat najlepšej kamarátky/sestrina najlepšia kamarátka, od nenávisti k láske, zakázaná láska, táto kombinácia sa vydarila. Medzi týmito dvoma fungovala chémia a keď k tomu pridáme ešte príchuť niečoho zakázaného, dostaneme celkom emočnú bombu. Taktiež som rada, že Lauren a Nate si dokázali svoje nedorozumenia vyriešiť aj bez nejakých zbytočných veľkých drám.

24.11.2024

Od autorky som už prečítala niekoľko kníh (a stále tajne dúfam, že raz sa u nás dočkáme aj jej sérií o hokejistoch), takže som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku, najmä keď v nej hlavnú rolu hrali aj domáci miláčikovia. Kočkování bola príjemná romantická oddychovka, v ktorej sa však riešilo aj viacero závažných tém ako vyrovnávanie sa so stratou či komplikované rodinné vzťahy.

Kitty bola svojská, je mi jasné, že takáto postava nesadne každému, no ja som si ju obľúbila. Bolo to také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu a dobrá duša, čo vždy viac myslela na ostatných ako na seba. Venovala sa starostlivosti o mačky a bolo cítiť, že práca so zvieratami ju napĺňala. Občas by sa mi doma tiež hodila takáto cvičiteľka mačiek, ktorá by vedela skrotiť tých mojich troch nezbedníkov.

Miles si práve prechádzal náročnejším obdobím a nejak nevedel, kam skôr skočiť. Snažil sa, no občas sa mu to všetko tak nejak vymklo spod kontroly a narobil ešte viac chaosu. Bol to však dobrý muž a čím viac som ho spoznávala, tým viac mi preňho pukalo srdce. V živote si toho už preskákal naozaj dosť.

Napriek tomu, že ich zoznámenie a prvé stretnutia nedopadli zrovna najlepšie (keďže ona bola milovníčka mačiek a on ich moc nemusel, radšej mal psov), postupne sa ukázalo, že majú toho vlastne veľa spoločného. Bola to trochu komická dvojica a občas som nevedela, či sa smiať alebo hanbiť, no napriek tomu ma bavilo sledovať, ako sa lepšie spoznávali, zbližovali, boli jeden pre druhého oporou.

Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na zvieratá, ktoré do príbehu vniesli dávku humoru a rozkošnosti. Bez nich by to jednoducho nebolo ono.

1 23.10.2024

Po dočítaní Divokej Afriky som mala niekoľko otázok, no autorka nám sľúbila, že v dvojke sa všetko vysvetlí a dočkáme sa aj tej pravej romantiky, preto som na pokračovanie bola veľmi zvedavá.

Návrat z divoké Afriky začína v podstate tam, kde skončila jednotka, čo mi pomohlo sa opäť rýchlo dostať do deja. Zo začiatku to vyzeralo tak, že sa ma snaží autorka ešte viac zmiasť. Nasadila mi do hlavy chrobáka a ja som už naozaj nevedela, komu mám a nemám veriť. Pravda sa nám odhaľovala postupne, po malých kúskoch.

Priznám sa, že Michelle ma miestami hnevala. Mala som pocit, že si ,,stojí na kábli" a len som neveriacky krútila hlavou nad jej správaním. Občas by som na ňu najradšej zakričala, nech sa najskôr zamyslí, až potom niečo povie/urobí.

Áno, aj tu nám pokračoval ,,ľúbostný" trojuholník (aj keď som si neni úplne istá, či je to vhodný výraz). Niekedy sa mi zdalo, že sama Michelle nevie, čo vlastne chce. Aby som bola úprimná, najskôr som nemala favorita, no postupne si predsa len jeden z nich získal moje sympatie.

Už od prvej časti som mala v hlave určitú predstavu, akým smerom by sa mohol príbeh ďalej uberať... musím však povedať, že v tomto ma autorka prekvapila a chválim, ako to všetko vymyslela. Zápletka sa mi páčila, len by ešte chceli vyladiť nejaké detaily. Bolo tam jednoducho cítiť, že to bol jeden z jej prvých príbehov.

Ku koncu sme sa dočkali aj určitej ,,akčnej" zápletky, no musím povedať, že tá bola veľmi rýchlo ukončená, čo je podľa mňa veľká škoda. Privítala by som, keby ju autorka viac rozpísala a nechala ju, nech v príbehu vo väčšej miere zamieša kartami.

Predtým sa mi veľmi páčilo prostredie Afriky, tentokrát musím vyzdvihnúť, že sme mali možnosť nahliadnuť do výcvikového centra pre psov a vidieť, ako sa trénujú (nielen) policajné psy. Bolo to také spestrenie celého príbehu.

O Preppym sme sa v predchádzajúcich častiach série King napočúvali naozaj veľa, preto som na jeho príbeh bola veľmi zvedavá. Chcela som spoznať toho zaujímavého človeka, na ktorého všetci toľko spomínali a ktorý zastával v ich životoch takú dôležitú úlohu. Autorka mu venovala až tri knihy a ja už rozumiem prečo.

Preppy je... Preppy. Tento človek v sebe ukrýva toľko rozdielnych stránok - chvíľu som mala pocit, že je to psychopat a nemá to v hlave v poriadku, chvíľu z neho išiel strach a rozhodne by som mu nechcela skrížiť cestu, chvíľu sa mi zdalo, že nič neberie vážne, chvíľu zasa pôsobil vyzreto a mal triezvy pohľad na svet a chvíľu to bol taký macko a najradšej by som ho objala... jednoducho ma neustále prekvapoval a nedá sa opísať pár slovami.

Dre si prechádzala ťažkým obdobím. Nadvládu nad jej životom prebrali drogy a ona sa z toho bahna, do ktorého sa dostala za posledné roky a mesiace, nevedela vyhrabať. Bolo cítiť, že by so sebou chcela niečo urobiť, ale závislosť jej to poriadne komplikovala a častokrát bola silnejšia. Okrem toho jej život udelil ešte nejednu ranu, čo celej situácii tiež nepomohlo.

Vzťah týchto dvoch bol ako na horskej dráhe. Už ich zoznámenie prebehlo za netradičných podmienok, čo následne ovplyvnilo ich celú dynamiku. Hoci vzájomnú príťažlivosť nemohol poprieť ani jeden z nich, v ceste im stálo mnoho prekážok. V jednej chvíli sa zblížili a v druhej už urobili krok vzad. Ublížili si. Zradili svoju dôveru. Utekali od seba...

Ako sa dalo očakávať, koniec zostal otvorený. V prvej časti Preppyho príbehu sme sa poväčšinou premiestnili do udalostí spred troch rokov, kedy sa cesty Dre a Preppyho po prvýkrát pretli. V závere sme sa dostali do súčasnosti (o ktorej sme sa dozvedeli už v minulej časti série), a tak som zvedavá, čo si autorka pre týchto dvoch ešte pripravila.

Priznám sa, že z Red, White & Royal Blue som nebola taká nadšená ako ostatní čitatelia, preto som k tejto knihe pristupovala s určitou opatrnosťou. @ivka_s_knihou ju však toľko vychvaľovala, že som si povedala, že jej teda dám šancu aj ja... a dobre som urobila. Překvapivý následník bol omnoho lepší ako Red, White & Royal Blue. Ich téma je síce celkom podobná, ale tu sa mi jej spracovanie páčilo rozhodne viac.

Následník trónu a premiér, vekový rozdiel, od priateľstva k láske, zakázaný vzťah, rozkošné a vtipné momenty, postupne sa vyvíjajúci vzťah, závažnejšie témy... to bola kombinácia, ktorá mi sadla. Áno, ani tu nechýbala politika, ale v tomto prípade mi nevadila. Obe témy (romantika i politika) boli dobre vyvážené a vzájomne sa dopĺňali.

Callum bol svojský, rozumiem, že takýto človek nesadne každému, no mne prirástol k srdcu. Bol tak trochu nemotorný, každú chvíľu nechtiac niečo vyviedol, rád sa učil nové fakty a potom ich rozprával ľuďom vo svojom okolí, v stresových situáciách mu ústa predbiehali hlavu, no nič by som na ňom nezmenila. Bolo to také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu a neraz by som ho najradšej objala. Zo dňa na deň sa mu život prevrátil hore nohami a oceňujem, že sa nevzdal a snažil sa zo všetkých síl, aby pomohol svojej rodine a nesklamal ľudí, ktorí sa naňho spoliehali.

Oliver bol z trochu iného cesta. Keďže sa pomaly blížil k štyridsiatke, mal už za sebou mnoho skúseností a nenechal sa len tak niečím zastrašiť. Vedel, čo chce a tvrdo si za tým išiel. Bol vážny a málokedy dával najavo svoje pocity. Jeho detstvo a dospievanie ho inšpirovali k tomu, aby sa snažil vo svojej krajine niečo zmeniť a zabezpečiť všetkým ľuďom čo najlepšie podmienky na život. Bol to muž s hlavou i srdcom na správnom mieste a tiež som si ho obľúbila.

Romantická linka bola veľmi milá, neraz mi vyčarovala úsmev na tvári. Bavilo ma sledovať, ako sa títo dvaja tak nesmelo oťukávali, lepšie spoznávali, pomaly zbližovali. Zistili, že majú veľa spoločného a dokázali jeden druhého pochopiť. Callum mal v živote konečne niekoho, kto ho bral takého, aký bol a nesnažil sa ho zmeniť a Oliver zasa niekoho, kto rozumel jeho práci a bol mu oporou. Veľmi pekne sa dopĺňali. Ako je vám však asi jasné, ich láske bránilo viacero prekážok a museli o ňu poriadne zabojovať.

Čo viac dodať, bol to skvelý príbeh a môžem vám ho len a len odporučiť. Rada si od autorky ešte niečo prečítam.

3 23.10.2024

Autorke u nás vyšlo už viacero kníh, no musím sa priznať, že doteraz som čítala len Kráľovstvo hriešnych. Pokiaľ ste však túto sériu nečítali, nevadí, Trůn padlých si môžete prečítať aj bez toho. Je to pekná bichla, má niečo cez 570 strán, no autorka si tu pre nás nachystala množstvo hádaniek, tajomstiev, intríg, romantiky, že sa čitateľ nemá kedy nudiť. Kniha nezaujme len zaujímavým príbehom, ale aj krásnou obálkou a oriezkou.

Princ Invido bol pekný kvietok. Vedel mi zdvihnúť tlak a niekedy by som mu najradšej vymazala ten jeho arogantný úškrn z tváre. Zároveň však z neho vyžarovalo niečo, čomu sa ťažko odolávalo, že som si ho proste nemohla neobľúbiť. Navonok sa hral na veľkého drsňáka, ktorému na ničom nezáleží a je ochotný ísť aj cez mŕtvoly, no skrývalo sa v ňom oveľa viac. Bavili ma aj jeho bratia, najviac Lussuro, ktorý Invida stále podpichoval, na čom som sa dobre bavila.

Ani Camilla nebola žiadne neviniatko. Čoraz viac som mala pocit, že to nebude len taká ,,obyčajná" žena a niečo pred nami tají. Páčilo sa mi, že sa nenechala Invidom obalamutiť a bola mu rovnocennou partnerkou. Občas ma pekne prekvapila a zamiešala kartami. Obaja sa stali súčasťou hry, v ktorej im išlo o veľa. Čakali na ne neľahké výzvy plne nebezpečenstva, krviprelievania, záhad a zvratov.

Romantickú linku som si užila od začiatku do konca. Invido nebol zvyknutý na odmietnutie a Camilla mu nič nedarovala. Nebála sa ho a nemala problém sa mu postaviť tvárou v tvár. Títo dvaja sa jednoducho veľmi dobre dopĺňali a ja som sa nad ich vzájomným doberaním len uškŕňala. Rozhodne tu nebola núdza o poriadne pikantné momenty.

Celkovo môžem povedať, že som s príbehom spokojná. Stiahla som mu jednu hviezdičku, pretože k wow efektu mi ešte niečo chýbalo a trochu som z tých všetkých mien a celého sveta mala v hlave guláš. K príbehu však nemám žiadne väčšie výhrady a v budúcnosti si rada prečítam aj príbehy ďalších bratov.

1 23.10.2024

S knihami od Rebeccy Yarros sa u nás v poslednej dobe roztrhlo vrece, na čo sa vôbec nesťažujem. Som rada, že si od nej konečne môžme prečítať viac kníh, cez fantasy po romantiku. Ani pri knihe Možno ťa znovu stretnem ma nesklamala a dopriala mi ďalší skvelý romantický príbeh nabitý emóciami.

Prelínajú sa tu dve časové linky - jedna z minulosti, kde sledujeme, ako sa postupne vyvíjal vzťah našej dvojice a druhá z prítomnosti, v ktorej sme sa preniesli do krajiny, kde práve prebiehal vojnový konflikt. Priznám sa, že pri kapitolách zo súčasnosti mi neraz prebehol mráz po chrbte, najmä pri udalostiach na konci. Pri tom všetkom, čo sa aktuálne vo svete deje, sa mi časti z vojnovej zóny nečítali úplne jednoducho. Avšak oceňujem, že autorka nás zobrala aj do takéhoto prostredia, v romantických knihách nie je až časté, a tak to pre mňa bolo niečo nevšedné, neokukané.

Izzy pochádzala z bohatej rodiny a hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že má všetko, čo chce, nebolo to tak. Jej rodičia boli hrozní, neustále jej chceli riadiť život, nedali jej priestor na vyjadrenie vlastného názoru a dostávali ju pod veľký tlak. Chvalabohu, že mala staršiu sestru, na ktorú sa mohla spoľahnúť za všetkých okolností. Mali medzi sebou naozaj pekný vzťah. Bola to sympaťáčka a držala som jej palce, aby konečne nabrala odvahu postaviť sa rodičom a nenechala sa nimi toľko ovplyvňovať a citovo vydierať.

Nate vyrastal v úplne iných podmienkach, no ani jeho detstvo a dospievanie neboli ideálne. Všetko sa to na ňom dosť podpísalo a o svojej rodine nerád hovoril. Pre svojich milovaných bol však ochotný aj položiť život. Vďaka nemu sme mali možnosť nahliadnuť do života vojaka, vidieť, čo všetko toto povolanie obnáša a ako zasahuje do súkromia i psychiky. Obdivujem ho, že si vybral zrovna takúto prácu, bol v nej naozaj dobrý. Aj jeho som si obľúbila, to sa inak ani nedalo.

Títo dvaja sa zoznámili za dosť nevšedných udalostí (ďalší moment, kedy som mala zimomriavky) a ich cesty sa počas nasledujúcich 10 rokov neustále pretínali. Bolo cítiť, že sa veľmi ľúbia, no život im pod nohy hádzal jednu prekážku za druhou, o svoju lásku museli poriadne zabojovať. Do karát im nehral čas, vzdialenosť, práca, rodina a milión ďalších faktorov, no ich city to neoslabilo, práve naopak. Moje emócie opäť raz dostali pekne zabrať.

1 03.10.2024

Tentoraz je to skutočné bola nenáročná romantická YA oddychovka nielen o falošnom vzťahu, sláve, prvej láske, ale i o rodine, priateľstve a domove. Nemôžem povedať, že by som si po dočítaní úplne povedala wow, ale bol to fajn príbeh.

Eliza sa kvôli práci svojej mamy musela často sťahovať, čo spôsobilo, že sa cítila stratená a nevedela povedať, kde je vlastne jej domov. Počas týchto rokov si našla mnoho priateľov, no ako to už býva, kvôli vzdialenosti sa postupne odcudzili, takže už si nechcela veľa ľudí pustiť bližšie k telu, keďže sa bála toho, že aj o nich by neskôr prišla a zasa si len ublížila. Priznám sa, že mi trochu vadilo to jej zahmlievanie a vymýšľanie. Áno, v niektorých situáciách sa to dá pochopiť, no potom toho už bolo veľa.

Caz mi sadol viac, aj keď sme tu nemali žiadnu kapitolu z jeho pohľadu. Bol to sympaťák a svojou pohodovou povahou si rýchlo dokázal získať ľudí vo svojom okolí... a mňa vlastne tiež. Už v pomerne mladom veku sa stal slávnym, no nezmenilo ho to. K Elize sa správal veľmi pekne, postupne sa jej otváral a dovolil jej nazrieť mu do jeho vnútra, čo mi u nej chýbalo.

Romantická linka bola milá, príbehy s témou falošného vzťahu mám rada. Bolo tu viacero rozkošných momentov, ktoré mi vyčarovali úsmev na tvári. Caz sa netajil svojími citmi a dával Elize mnoho náznakov, čo by naozaj chcel (za čo má u mňa palec hore), no jej trochu trvalo, kým sa odhodlala vysloviť pravdu.

Páčilo sa mi i prostredie Pekingu a možnosť trochou nahliadnuť do miestnej kultúry. Príbehy z tohto prostredia až tak často nečítam, takže to pre mňa bolo určitým spestrením.

Keď si chcem prečítať nejaký príjemný príbeh plný pekných myšlienok, ktorý ma zahreje pri srdci, tento autor je stávkou na istotu... a nesklamal ma ani tentokrát. Mojou topkou síce naďalej ostáva Dom na azúrovom pobreží, ale aj Zo života bábok rozhodne stojí za prečítanie. Autor tu pekne nakombinoval humor i vážnejšie témy. Bol to príbeh o rodine, priateľoch, druhých šanciach, nových začiatkoch, hľadaní samého seba a áno, aj o láske.

Tentokrát sme mali možnosť nazrieť do sveta robotov, ktorý bol podľa mňa vymyslený dobre. Nechýbali tu tajomstvá ani nebezpečenstvo, spoznali sme zaujímavé postavy, navštívili zaujímavé miesta, takže som sa počas čítania nenudila. Autorov štýl sa mi páči, kniha sa mi čítala naozaj ľahko.

Všetky postavy mi prirástli k srdcu, mali medzi sebou vybudovaný krásny vzťah a jeden pre druhého by urobili i nemožné. Gio bol taká studnica múdrosti a vždy mal prichystanú nejakú radu či životné múdro. Victor bol dobrák od kosti. Otec a syn si boli veľmi blízki a bola z nich cítiť veľká láska.

Sestra Ratched si ma získala svojim ironickým, miestami by som povedala až čiernym humorom. Zbožňovala som jej hlášky a neraz som sa na nich musela nahlas smiať. Bavilo ma, ako si z ostatných neustále robila srandu. Rambo bol zasa ako také zvedavé, no zároveň trochu ustráchané dieťa, ktoré si nešlo neobľúbiť. Vniesol do príbehu dávku rozkošnosti. A nový prírastok do tejto skupiny tiež pekne zapadol.

Samozrejme, že nesmela chýbať ani romantika, hoci nebola nejak výrazná, to mi však vôbec nevadilo. Išlo skôr o nesmelé dotyky a nenápadné pohľady, pri ktorých som sa musela len prihlúplo usmievať.

Čo viac dodať, knihy tohto autora si jednoducho musíte prečítať, verím, že si vás získajú rovnako ako mňa. Môžem vám ich len a len odporučiť. Už teraz sa teším na jeho ďalší príbeh.

1 03.10.2024

Séria Kouzelná Paříž ma na prvý pohľad zaujala svojimi krásnymi obálkami. Obchůdek s poklady bol príjemný romantický príbeh, ktorý mi sadol rozhodne viac ako Obchůdek s knihami.

Veľmi sa mi páčila téma starožitností, okolo ktorých sa točila značná časť príbehu. Hlavná hrdinka milovala staré veci, čo bolo aj cítiť. Pri mnohých pokladoch sme sa dozvedeli aj o ich zaujímavých príbehoch, čo spoločne s prostredím Paríža dodalo príbehu takú čarovnú atmosféru.

Anouk žila pre svoju prácu a pre svojich zákazníkov dokázala zakaždým ,,vyčmuchať" to pravé orechové. V osobnom živote sa jej až tak nedarilo, pretože muž, ktorého milovala, jej nielen zlomil srdce, ale aj zničil dôveru v ľudí okolo seba. Vždy, keď sa objavil na scéne, mi len zvýšil tlak. Jej mladšia sestra ma tiež miestami pekne hnevala, keďže nič nebrala vážne.

Tristan bol pre mňa záhadou a niekoľkokrát som naňho zmenila názor. Dosť zahmlieval, veľa o sebe neprezradil, kvôli čomu som ho začala podozrievať. Naozaj som sa nevedela rozhodnúť, či je to kladná alebo záporná postava.

Mali sme tu aj určitú ,,detektívnu zápletku", keďže niekto začal vo viacerých mestách kradnúť vzácne diela. Amatérske vyšetrovanie bolo miestami celkom komické, až som nevedela, či sa smiať, alebo chytať za hlavu. Samozrejme, že tu nesmela chýbať ani dávka romantiky.

03.10.2024

U autorky som zvyknutá na romantické oddychovky, v ktorých nechýba humor, pikantné scény i vážnejšie témy. Překročiť hranici sa viac nieslo v emotívnej rovine, keďže Penelope sem zaradila viacero závažných tém (napríklad komplikované rodinné vzťahy, vyrovnávanie sa so stratou, túžba po dieťati) a i samotný ľúbostný príbeh dal mojím emóciám celkom zabrať.

Nemôžem povedať, že by to bola moja topka od autorky, k úplnej spokojnosti mi tu niečo chýbalo (niečo, čo by ma prekvapilo alebo niečo, vďaka čomu by som si povedala wow) a na niektorých veciach by sa ešte dalo popracovať, ale inak to bol pekný príbeh.

Noelle aj Archie boli sympatické postavy. Zo začiatku to mohlo vyzerať, že Archie bude namyslený a arogantný synáčik z bohatej rodiny, ale veľmi rýchlo sa ukázalo, že taký vôbec nie je. Bolo mi smutno z toho, ako sa k nemu správal otec, tlačil ho do vecí, ktoré sám nechcel, nikdy s ním nebol spokojný a často mu niečo vyčítal, pričom on sám mal maslo na hlave. Tento vzťah sa nad Archiem dosť podpísal a neustále o sebe pochyboval.

Príbeh sa odohráva v priebehu 12 rokov a striedajú sa nám tam kapitoly z minulosti, v ktorých sme mohli vidieť, ako sa začalo ,,priateľstvo" hlavných hrdinov a kapitoly z prítomnosti, kde bol ich vzťah naďalej dosť zamotaný. Bolo cítiť, že jeden druhého ľúbia, o tom sa nedalo pochybovať, no život ich lásku vystavil nejednej skúške. Taktiež som mala pocit, že situáciu si ešte viac zamotali aj oni sami, keďže si nikdy otvorene nepovedali o svojich citoch a všetko v sebe dusili. Možno, že keby spolu lepšie komunikovali, nepremárnili by toľko rokov a ušetrili by si trápenie.

Slunce nad zátokou bol príjemný romantický príbeh z prostredia malého mestečka. V Cornwalle to žilo rybárstvom a plavbami na lodi, a tak sme veľa času strávili na vode. V tomto mestečku sa stále niečo dialo, miestni organizovali rôzne akcie, súťaže a všetko to dosť prežívali, takže človek sa tu ani chvíľu nenudil.

Rose bola sympatická mladá žena, ktorá zbožňovala históriu a bolo cítiť, že ju práca archeologičky naozaj napĺňa. Vďaka jej práci sme sa dozvedeli o miestnych legendách viažucich sa najmä ku kráľovi Artušovi, bolo to také spestrenie celého príbehu. Pred pár rokmi pretrpela závažné ochorenie, preto si teraz vážila každý deň, ktorý jej život doprial. Rada by našla darcu kostnej drene a osobne sa mu poďakovala za záchranu života. Najväčšou oporou pre ňu bola babička, ktorá ju vychovala, no bohužiaľ, pred pár mesiacmi o ňu prišla a stále sa s jej stratou vyrovnávala. Z Roseiných spomienok sme mohli vidieť, že si boli veľmi blízke.

Bratia Joey a Finn mali medzi sebou komplikovaný vzťah. Mali sa radi a zaujímali sa, starali sa jeden o druhého, no zároveň to medzi nimi škrípalo a niekedy nedokázali nájsť spoločnú reč, aj keď sa obaja snažili. Joey pôsobil bezstarostne, ako keby bral všetko na ľahkú váhu, no to všetko bola len maska, za ktorú skrýval zlomené srdce. Finn bol ten zodpovedný, na ktorého pleciach ležali všetky povinnosti.

Ako už zrejme tušíte, vytvoril sa nám tu akýsi ľúbostný trojuholník, keďže o Rose prejavili záujem obaja bratia. Obľúbila som si Joeya i Finna, obaja mi boli sympatickí, no napriek tomu u mňa jeden od začiatku viedol a dúfala som, že práve on bude tým pravým pre Rose.

03.10.2024

Podľa obálky som očakávala letný príbeh, čo sa mi viac menej splnilo, keďže šestica najlepších kamarátov sa vybrala na (svoju typickú) dovolenku do letného domu, čo príbehu dodalo letný/dovolenkový nádych. Čo som nečakala bolo, že dostanem takúto emotívnu bombu, ktorá dá mojím emóciám poriadne zabrať. Autorka sem zaradila viacero závažných tém.

Priznám sa, že zo začiatku som mala skôr zmiešané pocity, ale keď sa príbeh viac rozbehol, bola som maximálne spokojná. Od autorky som už zopár kníh čítala a môžem povedať, že Kde je mi dobře zatiaľ patrí k mojím naj.

Harriet i Wyn mali svojich démonov, ktorí sa podpísali na ich sebavedomí. Obaja sa cítili pod veľkým tlakom (každý z iných dôvodov) a neustále o sebe pochybovali. Báli sa, že nebudú tomu druhému stačiť a že nie sú preňho dosť dobrí. Kým Harry som si obľúbila takmer hneď a všetko som s ňou prežívala, k Wynovi som si hľadala cestu dlhšie. Najskôr som naňho kvôli jeho správaniu k Harry bola nahnevaná, ale čím viac som ho spoznávala, tým lepšie som mu dokázala porozumieť.

V príbehu sa striedajú kapitoly z prítomnosti a minulosti, vďaka čomu sme mali možnosť sledovať, ako sa postupne vyvíjal ich vzťah. Celý čas som sa pýtala sama seba - čo sa pred 5 mesiacmi vlastne stalo, keď sa ich cesty rozišli? To bol aj jeden z dôvodov, ktorý ma nútil otáčať jednu stránku za druhou. Predtým mali naozaj krásny vzťah (neraz som sa pri čítaní len prihlúplo usmievala) a bolelo ma srdce, keď som videla, aké to je teraz medzi nimi komplikované. Bolo cítiť, že ich vzájomné city stále neochladli, no v ceste im stálo viacero prekážok. Niektoré momenty boli doslova nabité najrôznejšími emóciami a poriadne ma emočne vyžmýkali. Opäť raz sa ukázalo, aká je vo vzťahoch dôležitá vzájomná komunikácia. Miestami som už mala chuť od frustrácie na nich zakričať, nech sa konečne otvorene porozprávajú a nič pred sebou netaja.

Tento príbeh nebol len o partnerských vzťahoch, ale vo veľkej miere aj o priateľstve. Obľúbila som si aj zvyšných štyroch kamarátov, hoci je pravda, že Sabrina miestami až moc tlačila na pílu. Táto partička mala za sebou naozaj pestrú históriu a mne sa ich silné, niekoľkoročné priateľstvo veľmi páčilo. Spomienky na ich vylomeniny trochu odľahčili napätú atmosféru a vniesli do príbehu dávku humoru. Bolo však jasné, že tajomstvo nemajú len Harry a Wyn...

2 03.10.2024

V prvej časti sme spoznali Liama Blacka, teraz nastal čas zoznámiť sa s Killianom Blackom. Autorka ma ani tentokrát nesklamala a dopriala nám ďalší veľmi dobrý príbeh plný nielen romantiky a nebezpečenstva, ale aj humoru.

Killian dokázal človeku pekne pomotať hlavu. Vo svete mal povesť nebezpečného muža, ktorému nechcete skrížiť cestu. Bol opradený rúškom tajomstva a dlho som si nebola istá, čo je vlastne zač. Keď ho však lepšie spoznáte zistíte, že je to vlastne taký pohoďák, ktorý síce šteká, ale nehryzie (teda v tom prípade, že nepatríte k tej zlej strane sveta). Bavila som sa na jeho doberaní s bratom a ochrankárom, nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby Killiana trošku podpichli.

Juliet bola celkom číslo, no páčilo sa mi na nej, že mala podrezaný jazyk a nenechala si skákať po hlave. Jej kamarátky boli tiež poriadne bláznivé, keď sa tieto tri stretli na jednom mieste, o zábavu bolo postarané. Neraz som sa pri čítaní dobre bavila. Celkovo som mala pocit, že väčšina postáv bola tak trochu švihnutá (v dobrom). Juliet dosť ovplyvnila práca jej otca, preto s ním prerušila akýkoľvek kontakt a nechcela s ním mať nič spoločné. Rozumela som jej obávam, no musím povedať, že miestami ma trochu štvala.

Romantická linka sa niesla v štýle ,,ako prvý sa zamiluje muž". Bolo milé sledovať, ako tohto tvrďáka prevalcovali city, ako nevedel, čo so sebou a ako sa snažil získať ženu svojich snov. Pri niektorých jeho výrokoch som mala srdiečka v očiach. Juliet mu to absolútne neuľahčila a musel poriadne zabojovať, aby im vôbec dala šancu.

03.10.2024

Zbožňujem príbeh Sage a Lucu, predovšetkým jednotku Nedotýkej se mě, preto ma veľmi potešilo, keď som sa dozvedela, že autorka sa rozhodla v sérii pokračovať. Priznám sa, že anotáciu Nezapomeň na nás som ani poriadne nečítala, hneď som vedela, že si knihu budem chcieť prečítať. Autorka ma ani tentokrát nesklamala, aj keď musím povedať, že prvé dve časti boli o kúsok lepšie.

April som si obľúbila už v predchádzajúcich dieloch, keď podala Sage pomocnú ruku a bola pre ňu oporou v ťažkých časoch. Bolo to mladé dievča so srdcom na správnom mieste, čo sa ukázalo aj teraz. Prišla so zaujímavým projektom, pomocou ktorého sa snažila pomôcť študentom, ktorí na tom neboli finančne dobre. O to viac mi bolo ľúto, ako sa k nej správala vlastná mama, vždy, keď sa objavila na scéne, som mala chuť knihu zahodiť niekam poriadne ďaleko.

Pre Gavina mi pukalo srdce, no zároveň by som ho miestami najradšej prefackala, aby sa konečne spamätal a dovolil ostatným, aby mu pomohli a boli tu preňho. Bolo jasné, že ho niečo veľmi trápilo, ale odmietal prezradiť dôvod a zdôveriť sa. Uzatváral sa do seba a pred kamarátmi sa snažil tváriť, že sa nič nedeje. Mala som určitú predstavu, no celú pravdu sme sa dozvedeli až v posledných kapitolách.

Romantická linka sa vyvíjala dosť pomaly, ale nevadilo mi to, vzhľadom na to, aké to medzi April a Gavinom bolo, to je pochopiteľné. Veľmi som bola zvedavá, čo sa medzi nimi v minulosti stalo, keď sa zrazu takto odcudzili. Držala som im palce, aby si k sebe opätovne dokázali nájsť cestu.

Záverečná dráma ma neprekvapila, tak nejak som to od začiatku očakávala. Čo ma však prekvapilo bol samotný koniec. Celý čas som si myslela, že príbeh April a Gavina má len jednu knihu, no zrejme som si to pred čítaním mala lepšie pozrieť, keďže znovu ide o dvojdielne prekračovanie. Z tohto dôvodu som na konci zostala stáť s otvorenými ústami, pretože opäť sa všetko skončilo v tom najhoršom možnom momente. Dúfam, že pokračovanie vyjde čo najskôr.

1 25.08.2024

T.L. Swan sa zaradila medzi autorky, pri ktorých už ,,idem na istotu" a som veľmi rada, že ani tentokrát ma nesklamala, práve naopak, dopriala mi ďalší skvelý príbeh, ktorý som si užila od prvej po poslednú stranu. Single otecko, deti, vekový rozdiel, humor, emócie, rodina, priateľstvo... to je jednoducho kombinácia, ktorú mám rada. Kniha sa čítala v podstate sama a ja vám ju môžem len a len odporučiť.

Brielle bola také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu a nebolo ťažké si ju obľúbiť. Je pravda, že zo začiatku sa jej v práci až tak nedarilo, no postupne sa ukázalo, že to s deťmi naozaj vie. Páčilo sa mi, aký vzťah si s nimi vytvorila a bolo cítiť, že ich má rada (a oni ju tiež), úprimne sa o nich zaujíma, chráni ich, snaží sa im pomôcť. Bila sa za nich ako levica.

Julian bol tvrdší oriešok. Minulý vzťah sa na ňom dosť podpísal, bol uzavretý, málokoho si pustil bližšie k telu, nedával najavo svoje emócie a odmietal vážnejšie vzťahy. Svoje deti ľúbil, len im to nevedel dať najavo, takže to medzi nimi bolo trochu naštrbené, predovšetkým s dospievajúcou dcérou. Je pravda, že občas ma pekne štval a najradšej by som ho prefackala, aby sa konečne spamätal, no inak si ma získal aj on.

Ich zoznámenie neprebehlo zrovna ideálne, no ani jeden z nich nemohol poprieť vzájomné iskrenie. Autorka to mohla trochu viac ponaťahovať, ale v tomto prípade mi tento rýchlejší spád udalostí až tak nevadil. Užívala som si ich flirtovanie a podpichovanie, miestami som sa musela len prihlúplo uškŕňať. Nebola tu núdza ani o poriadne horúce scény, autorka nimi naozaj nešetrila. Avšak, nebolo vždy všetko len zaliate slnkom a títo dvaja museli zdolať viacero prekážok.

Obľúbila som si aj vedľajšie postavy - Julianove deti (jeho syn bol úplné zlatíčko a vniesol do príbehu dávku rozkošnosti), jeho rodičov a dvoch najlepších kamarátov, ktorí sa zasa postarali o zábavu. Ďalšie časti by mali byť venované práve im a ja už sa teraz nemôžem dočkať, kedy si ich prečítam.

5 09.08.2024

Ďalšia romanca o rodičovi samoživiteľovi? To som si nemohla nechať ujsť! Od tejto autorky som ešte k tomu doposiaľ nič nečítala, takže som bola zvedavá, ako si sadneme. Naše prvé stretnutie, našťastie, dopadlo podľa mojich očakávania a ja som knihu Láska zrozená ve lži zhltla za pár hodín.

Nic bola mladá žena s veľkým srdcom, ktorá veľmi túžila po vlastnej rodine. Šírila okolo seba pozitívnu energiu a naozaj nebolo ťažké si ju obľúbiť. Neraz by sa pre ostatných rozdala a vždy bola ochotná podať pomocnú ruku. Bohužiaľ, mnohí jej dobrotu zneužívali, čo si absolútne nezaslúžila. V niektorých momentoch by som ju najradšej objala.

Ethan zostal na výchovu svojej dcérky sám a jeho predchádzajúci vzťah sa na ňom dosť podpísal. Uzavrel sa, odmietol si niekoho pustiť bližšie k telu, o nejakom vážnejšom vzťahu nechcel ani počuť. Bol to skvelý otec, s dcérkou mali krásny vzťah a bolo cítiť, ako veľmi sa ľúbia. Malá bola také slniečko a vniesla do príbehu dávku rozkošnosti. Zamilovala som si aj jeho veľkú rodinu, veľmi ma bavila ich dynamika - neustále podpichovanie, no aj veľká súdržnosť, podpora a láska. Už teraz sa teším na príbehy jeho súrodencov.

Už od prvého stretnutia týchto dvoch k sebe niečo priťahovalo, čo nemohol poprieť ani jeden z nich. Bavilo ma ich flirtovanie a oťukávanie, neraz som sa pri čítaní prihlúplo usmievala. Život si pre nich však pripravil niekoľko prekážok a skúšok, ktoré by mohli všetko pekné zničiť. O emócie tu teda nebola núdza.

Páčilo sa mi aj prostredie Jackson Harbor, zbožňujem tieto malé mestečká, kde každý každého pozná a o všetkom vie, majú svoje vlastné čaro. Aj vďaka jeho obyvateľom vládla v príbehu taká priateľská atmosféra.

4 09.08.2024

Táto kniha ma už na prvý pohľad zaujala svojou krásnou obálkou. Taktiež ma veľmi lákalo prečítať si príbeh odohrávajúci sa v prostredí Afriky. V neposlednom rade, autorka sa mi už osvedčila pri jej predchádzajúcich knihách, takže tu nebolo žiadne váhanie a knihu som si jednoducho nemohla nechať ujsť.

Bolo to niečo iné, než ako sme u nej už zvyknutí. Romantika bola v úzadí a hlavnú úlohu tu zohrávalo niečo iné. Čítala sa mi ľahko a rýchlo, stránky mi len tak rýchlo ubiehali pod prstami, no bolo cítiť, že je to autorkina úplne prvá napísaná kniha.

Prostredie Afriky sa mi veľmi páčilo, bola to pre mňa jedna z naj vecí na celom príbehu. S hlavnou hrdinkou Michelle sme sa vybrali na viaceré výlety, stretli rôzne exotické zvieratá a zažili nejedno dobrodružstvo. Miestami som jej celkom závidela, že dostala takú príležitosť. Bola to fajn baba a bolo cítiť, že miluje svoju prácu. Priala by som jej, aby konečne dostala poriadnu šancu ukázať svoj talent, zaslúžila by si to.

S @v.knihach sme sa zhodli na tom, že Ethan a jeho kamarát Dean boli divní a prišli sme s viacerými teóriami, čo by sa za ich správaním mohlo skrývať. Toto bol jeden z dôvodov, ktoré ma nútili otáčať jednu stránku za druhou, pretože som nutne potrebovala vedieť pravdu. Taktiež boli hrozne náladoví, chvíľu to boli úplné zlatíčka a zrazu bum, niečo im sadlo na nos a zostali ofrčaní, často bez nejakého vysvetlenia. Doteraz úplne neviem, čo si mám o nich myslieť, uvidíme, čo bude v pokračovaní.

Tentokrát v príbehu nechýbala ani ,,akčná zápletka". Bola vymyslená dobre, hodila sa mi do príbehu, no musím povedať, že v týchto kapitolách som často musela nad Michelle len nechápavo krútiť hlavou. V niektorých momentoch mi prišla až moc naivná, najradšej by som na ňu zakričala, nech neverí všetkému, čo jej kto povie a radšej si všetko poriadne premyslí.

Som nesmierne zvedavá, čo si pre nás autorka pripravila v druhej časti. Verím, že tu sa už dočkáme tej pravej romantiky, ktorá mi tu trochu chýbala.

Po knihe Psí štěstí som si nemohla nechať ujsť ďalšiu romantickú oddychovku z prostredia malebného mestečka Lichterhaven, ešte k tomu, keď v nej hrá hlavnú úlohu nezbedný štvornohý kamarát. Môžem povedať, že tento príbeh sa mi páčil ešte viac ako jednotka a užila som si ho od začiatku do konca.

Christinu som si obľúbila už v predchádzajúcej časti. Viedla vlastnú školu pre psov a bolo vidieť, že táto práca ju baví a zvieratá naozaj miluje. Bola to sympaťáčka, mala srdce i hlavu na správnom mieste a vždy bola ochotná podať pomocnú ruku. Zamilovala som si aj jej rodinu, v ktorej vládla láska, vzájomná podpora, blízkosť, porozumenie a i časté doberanie a vtipkovanie.

Ben si tiež získal moje sympatie, hoci je pravda, že keď ho ovládla jeho múza, vedel byť aj pekne neznesiteľný. Bol to však talentovaný umelec, takže rešpektujem, že občas zabudol na skutočný svet a venoval sa len svojmu umeniu.

Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na Bossa, našu hlavnú hviezdu. Jeho meno ho presne vystrihovalo, bol to taký malý šéf a často museli byť veci podľa neho, inak si postavil hlavu. Bol to mladý psík a so svojím bývalým majiteľom si zažil veľa zlého, preto teraz ľudom nedôveroval a radšej si držal odstup. Bavilo ma sledovať, ako si s Benom k sebe postupne hľadali cestu. Nesmierne som si užívala aj kapitoly z jeho pohľadu, neraz som sa na nich pobavila.

Nechýbala ani romantika. Prvé stretnutie Christiny a Bena nedopadlo úplne podľa predstáv, ale potom už preskočila iskra a ja som sa pri čítaní ich spoločných chvíľ musela len prihlúplo usmievať.

Obyvatelia Lichterhavenu opäť dodali príbehu priateľskú atmosféru. Už som to spomínala viackrát, ale zbožňujem prostredie malých mestečiek, kde sa všetci navzájom poznajú, každý vie o každom všetko, pomáhajú si a podporujú sa.

Autorka tu už tak trochu naznačila, komu sa bude venovať ďalšia časť a musím povedať, že na túto dvojicu sa už veľmi teším. Hlavne som však zvedavá na nového štvornohého kamaráta.

09.08.2024

Leto porušených pravidiel bolo skvelé, preto som sa tešila aj na autorkinu druhú knihu. Co že stane po půlnoci bola romantická YA oddychovka z prostredia strednej školy, no musím povedať, že Leto ma zaujalo viac. Pri tejto novinke mi chýbalo niečo, vďaka čomu by som si povedala wow.

Lily bola šikovné mladé dievča, ktoré mali ľudia v okolí radi. Bola inteligentná, priateľská a dobrosrdečná. Veľmi sa mi páčil jej otvorený vzťah s mamou, boli kamarátky, mali veľa spoločných záľub, o všetkom si hovorili, nemali pred sebou klamstvá, no jednoducho nejedno dieťa by chcelo mať takýto vzťah s rodičmi.

Obľúbila som si aj ostatné postavy. Tag bol úplné zlatíčko a neraz som pri ňom mala srdiečka v očiach. Alex bol ,,vtipálek", neustále niečo vymýšľal a svojou pohodovou povahou vedel odľahčiť situáciu. S Tagom boli ako bratia a mňa ich priateľstvo hrialo pri srdci. Priateľ Lilinej mamy bol tiež veľký sympaťák a s jej mamou sa veľmi dobre dopĺňali.

Veľká časť príbehu sa odohrávala počas jednej noci, kedy sa pripravoval každoročný predmaturitný ,,prank". Počas týchto príprav si Lily a jej kamaráti zažili množstvo dobrodružstiev.

Samozrejme, nesmela chýbať ani romantika, tentokrát sa niesla v duchu druhej šance. Od začiatku bolo cítiť, že city Lily a jej ex ani po roku neochladli a stále sa majú veľmi radi. Bolo medzi nimi však viacero nevysvetlených vecí, takže nebola núdza ani o dávku emócií. Títo dvaja tvorili rozkošný pár, neraz som sa pri spomienkach na ich vzťah usmievala ako slniečko na hnoji a celý čas som im držala palce, aby k sebe opäť dokázali nájsť cestu.