kristy.books komentáře u knih

Minulý rok vyšlo vo vydavateľstve Baronet niekoľko kníh od českých autoriek, Zakázané doteky boli jednou z nich. Musím povedať, že táto kniha ma milo prekvapila, bol to vydarený debut. Áno, k wow efektu mi tu niečo chýbalo, ale inak som si čítanie užila, autorka má príjemný a vycibrený štýl, vďaka ktorému sa mi kniha čítala ľahko a rýchlo.

Willow sa mi páčila - prešla si už síce niekoľkými náročnými obdobiami, ktoré na nej zanechali stopy, no napriek tomu mala celkom podrezaný jazyk a vedela vás rýchlo ,,upratať". Oceňujem, že sme tu mali hrdinku, ktorá mala nejaké to kilo navyše. Obľúbila som si aj jej rodinu a kamarátov, predovšetkým Lucy. To bola jedna neriadená strela a ja už sa nesmierne teším na jej vlastný príbeh.

Podľa anotácie som očakávala, že Henry bude taký typický hajzlík, čo nič neberie vážne a namiesto povinností si radšej užíva život, ale nebolo to tak. Nehovorím, že to bolo úplne neviniatko, to teda nie, občas som mala chuť mu dať jednu výchovnú, ale pod touto tvrdou maskou sa skrývala citlivá duša, ktorá od života už utŕžila nejednu ranu.

Medzi nimi dvomi to od začiatku veľmi dobre fungovalo - od určitej počiatočnej nevraživosti cez doberanie po postupné spoznávanie a zbližovanie. Títo dvaja ma jednoducho bavili a s romantickou linkou som bola spokojná.

Teší ma, že po dočítaní môžem konštatovať, že moje prvé stretnutie s autorkou dopadlo dobre a v budúcnosti dám rada šancu aj jej ďalším knihám.

1 06.01.2025

Ďalšia vianočná kniha z domácej tvorby, ktorú som si nemohla nechať ujsť. Som rada, že tento rok sme sa ich dočkali toľko a dúfam, že v ďalších rokoch budú len pribúdať.

Všetky naše Vianoce nie je úplne typický vianočný príbeh, ako by sa podľa názvu a obálky mohlo zdať, aj keď Vianoce tu zohrali svoju úlohu. Išlo o moje prvé stretnutie s autorkou a po dočítaní môžem povedať, že dopadlo dosť dobre, aj keď pár výhrad by sa našlo.

Alica zbožňovala Vianoce, čo dávala otvorené najavo. Bola to priateľská mladá žena, ktorá okolo seba šírila pozitívnu energiu a naozaj nebolo ťažké si ju obľúbiť. Je pravda, že v niektorých veciach bola trochu naivná, najmä čo sa týka lásky a vzťahov, ale inak to bola sympaťáčka. Ešte k tomu vypekala samé dobroty, škoda, že ku knihe sa nedávajú aj ochutnávky, lebo miestami mi tiekli slinky a dostala som veľkú chuť na sladké. Za srdce ma chytil i (ľúbostný) príbeh jej starého otca, aj keď mi z neho bolo celkom smutno.

Z Maxa som mala trochu zmiešané pocity. Raz na mňa pôsobil ako veľký sympaťák, potom povedal/urobil niečo, z čoho som nebola úplne nadšená a moje sympatie k nemu začali kolísať. Našťastie, nakoniec ma presvedčil, že je to dobrý chlap a zaslúži si Alicu. Obľúbila som si aj jeho rodinu, predovšetkým malého synovca, ktorý príbehu dodal dávku rozkošnosti a humoru.

Romantická linka bola tiež fajn, títo dvaja okolo seba krúžili už od detstva, aj keď si to jeden z nich až tak neuvedomoval. Už veľakrát hrozilo, že sa ich cesty konečne pretnú, no vždy im to toho niečo vliezlo, preto sa aj príbeh v podstate odohrával v priebehu 10 rokov.

Najväčšiu výhradu mám k chybám ako nesprávne skloňovanie, zlý slovosled a podobne. Bolo tu toho dosť a miestami ma to celkom rušilo pri čítaní, najmä zo začiatku. V budúcnosti si na to treba dať väčší pozor, pretože je škoda, ak taký pekný príbeh rušia podobné detaily.

1 03.01.2025

Dievča z obrazu by som zaradila k autorkiným TOP príbehom. Vytvorila príbeh plný umenia, ktoré mu dodalo nevšednú, originálnu atmosféru. Nechýbala tu ani láska, vášeň, cestovanie, priateľstvo, spomienky na minulosť, rodinné tajomstvá, komplikované vzťahy či množstvo emócií.

Chválim aj grafické spracovanie, od kreslenej obálky po jemnú oriezku, za mňa najkrajšia autorkina kniha.

Scarlet bola sympatická hlavná hrdinka. Páčilo sa mi na nej, že mala vlastnú hlavu a nenechala sa prevalcovať svojou mamou, ktorá by jej rada hovorila do života. Zaujala ma predovšetkým jej práca. Som rada, že vďaka nej sme mali možnosť nahliadnuť do reštaurovania starých kníh, bolo to veľmi zaujímavé a poučné. Autorka to opísala naozaj detailne, od rôznych nástrojov po jednotlivé postupy, bolo vidieť, že to mala naštudované.

Alan mal v sebe niečo, čomu sa len ťažko odolávalo. Občas sa správal ako hulvát a najradšej by som ho niečím ovalila po hlave, no mal aj druhú, starostlivú stránku a pre svojich blízkych by urobil čokoľvek. Viac zaňho hovorili činy než slová. Žil umením a keď o ňom rozprával, vyžarovala z neho veľká vášeň a dokázal by zaujať i ľudí, ktorí sa o umenie až tak nezaujímajú. Príbeh jeho a jeho sestry ma chytil za srdce, mali medzi sebou blízky a krásny vzťah.

Medzi týmito dvoma to od začiatku nesmierne iskrilo, ich vzájomná príťažlivosť bola hmatateľná a nebola núdza ani o pikantné momenty. Bavilo ma ich doberanie a spoznávanie. Ich vzťah však vôbec nebol jednoduchý, museli čeliť nejednej prekážke.

03.01.2025

Miška patrí k autorkám, do ktorých kníh sa vždy púšťam s veľkými očakávaniami. Som rada, že opäť raz môžem konštatovať, že ani tentokrát ma nesklamala a dopriala nám ďalší skvelý príbeh, ktorý som zhltla za pár hodín. Jej štýl mi sedí a jej knihy sa mi čítajú ľahko s rýchlo. Taktiež chválim, ako v svojich príbehoch dokáže dokonale nakombinovať humor s emóciami a ťažkými témami, ako to ukázala aj v jej novinke.

Lesia bola super, svojou povahou si ma hneď získala. Bola drzá, sarkastická, vtipná, mala podrezaný jazyk, neraz ma svojimi hláškami pobavila. Zbožňujem ženské hrdinky, ktoré si nenechajú skákať po hlave a vedia sa postarať samy o seba. Jej najlepší kamarát bol tiež riadne číslo, títo dvaja sa fakt hľadali a tvorili komické duo, s ktorým nikdy nebola nuda. Vybudovali si medzi sebou veľmi pekné priateľstvo a vždy si kryli chrbát. Musím spomenúť aj jej mamu, bolo vidieť, na koho sa Lesia podala.

Erich bol tiež sympaťák, hoci musím povedať, že jeho ,,záväzky" mi v danej situácii bránili si ho obľúbiť na 100%.

Od začiatku medzi nimi fungovala obrovská chémia a len tak to iskrilo. Užívala som si, ako Lesia Erichovi nič nedarovala zadarmo a on sa musel poriadne snažiť. Bavila som sa na jej naschváloch a naťahovaní, neraz som sa musela nahlas smiať. Ich dohoda a celá situácia, v ktorej sa ocitli, zároveň dodala príbehu poriadnu dávku emócií, predovšetkým v druhej polovici. Romantická linka bola jednoducho top.

Po všetkých recenziách som vedela, že na mňa čaká otvorený koniec, kvôli čomu som sa aj trochu bála pustiť do knihy. Očakávala som všetky možné varianty, čo sa môže na konci stať, no vôbec mi nenapadlo, že na posledných stranách vybuchne takáto bomba. Príbeh skončil v tom najhoršom možnom momente a ja mám množstvo otázok. Dúfam, že na pokračovanie nebudeme musieť čakať dlho, lebo sa asi zbláznim od zvedavosti.

Nemám viac čo dodať, za mňa jedno veľké odporúčanie a šup sem s pokračovaním.

1 03.01.2025

Máme tu druhý diel série Edenovi a ja môžem opäť raz konštatovať, že autorka ma nesklamala. Juniper Hill - Na úpatí sa od jednotky trochu líši, tentokrát sa autorka viac zamerala na romantiku a chýbala nám tu detektívna zápletka, hoci úplne bez drámy to nebolo. Mám rada príbehy, kde vystupujú rodičia samoživitelia a deti, takže v tomto smere sa mi autorka trafila do chuti.

Memphis si práve prechádzala náročným obdobím, valilo sa to na ňu zo všetkých strán a pomaly jej dochádzali sily. Pre svojho synčeka by však zniesla i modré z neba a práve vďaka nemu sa nevzdávala a snažila sa mu zabezpečiť čo možno najlepší život. Miestami by som ju najradšej objala a na chvíľu odbremenila od všetkých starostí, aby si trochu oddýchla.

Je pravda, že Knox sa najskôr nesprával zrovna najlepšie, no neskôr nám ukázal, aký je to veľký dobráčisko. Aj jeho prenasledovali démoni z minulosti, ktorí mu ani po rokoch nedali pokoj a pripomínali mu najhoršie obdobie v jeho živote. Obľúbila som si aj jeho veľkú rodinu, všetci súrodenci majú medzi sebou blízky vzťah, bavilo ma ich doťahovanie. Aj Memphis a jej synčeka medzi sebou privítali s otvorenou náručou.

Začiatky Knoxa a Memphis neboli zrovna ideálne, o to viac som si užívala, ako sa postupne lepšie spoznávali a zbližovali. Memphis si zaslúžila, aby konečne našla niekoho, kto ju bude ľúbiť takú, aká je a bude jej oporou v ťažkých časoch.

Ja som si Juniper Hill maximálne užila a už teraz sa teším, keď sa budem môcť zoznámiť i s ostatnými súrodencami a prečítať si ich vlastné príbehy.

03.01.2025

Hockey Guys, novú sériu od Sariny Bowen som si nemohla ujsť. M/M romanca, hokejové prostredie, otec samoživiteľ... táto kombinácia jednoducho nemohla dopadnúť zle. Nový kluk naozaj nesklamal, dostala som od neho všetko, čo som očakávala a čítanie som si užila. Som rada, že svoj nový knižný rok som odštartovala práve s touto knihou. Už teraz sa nemôžem dočkať druhej časti, ktorá by mala vyjsť už čoskoro.

Gavin to v posledných rokoch nemal jednoduché, život mu zasadil ťažkú ranu, no kvôli svojej dcére sa musel vzchopiť a pokračovať ďalej. Bol to skvelý otec a pre svoju dcérku by urobil prvé i posledné, mali medzi sebou veľmi pekný vzťah. Mala bola zlatá a do príbehu vniesla dávku humoru a rozkošnosti. Gavin bol veľký sympaťák, človek si ho musel obľúbiť.

Hudson bol oproti Gavinovi skôr ustráchaný, ale po to všetkom, čím si prešiel, sa nemožno diviť. Jeho otec tomu tiež zrovna nepomáhal, tento človek mi neustále dvíhal tlak. Otázka jeho sexuality bola preňho citlivou záležitosťou. Držal sa skôr v úzadí, od ostatných si udržiaval určitý odstup a málokomu sa otvoril. Je pravda, že miestami som sa naňho trochu hnevala, no zároveň som mala chuť ho objať a ubezpečiť ho, že všetko bude dobré.

Chémia medzi nimi zaúradovala od prvého stretnutia, vzájomné iskrenie nemohol poprieť ani jeden z nich. Mali veľa spoločného a ja som si užívala, ako medzi sebou vtipkujú, lepšie sa spoznávajú a viac sa zbližujú. V niektorých momentoch som sa usmievala ako slniečko na hnoji. V ceste im však stalo mnoho prekážok, ktoré do príbehu vniesli i pomerne veľkú dávku emócií.

Keďže Hudson bol hokejista a Gavin zasa kondičný tréner, užili sme si aj dosť hokeja - mohli sme nahliadnuť do tréningov i do zápasov.

2 03.01.2025

Máme tu tretiu časť série Cloverleighská farma, v ktorej sme mali možnosť spoznať ďalšiu zo sestier Sawyerových. Nenasytná sa niesla v duchu ,,od priateľstva k láske" rovnako ako predchádzajúca časť Nezkrotná, no musím povedať, že táto časť mi sadla o dosť viac ako dvojka. Bola to romantická a miestami dosť pikantná oddychovka, ktorá sa dobre čítala.

Meg bola sympatická mladá žena s dobrým srdcom. V ľúbostnom živote sa jej však moc nedarilo, vždy si od svojich priateľov držala určitý odstup a do vzťahu nedávala všetko, čo bolo treba. Obľúbila som si aj jej rodinu, predovšetkým jej štyri sestry, ktoré si aj napriek tomu, že sa rozliezli po svete, zostali blízke. Som zvedavá na príbeh April a mám pocit, že ani Sylvia ešte nepovedala posledné slovo.

Noah bol tiež sympaťák, hoci musím povedať, že ma svojou tvrdohlavosťou i občas pekne štval. Pre svoju rodinu by urobil prvé aj posledné, neraz i na úkor seba samého. Páčil sa mi jeho vzťah s bratom i so sestrou, ktorá nemala problém robiť si z neho srandu a poriadne mu vyčistiť žalúdok, keď bolo treba. Jeho netere a synovci vniesli do príbehu dávku rozkošnosti.

Meg a Noah boli už od dospievania dobrými priateľmi a stále zostali v kontakte, hoci osobne sa až tak často nestretávali. Obaja k sebe v minulosti cítili viac než priateľské city, no nikdy si o tom nepovedali, aby svoje priateľstvo nepokazili. Keď už vzájomnej príťažlivosti nemohli odolať, dohodli sa, že si užijú pár vášnivých momentov, kým sa ich cesty na určitý čas opäť rozdelia. Všetci však vieme, ako takéto dohody končia...

1 03.01.2025

Táto kniha ma na prvý pohľad zaujala svojou zimnou obálkou, jednoducho som jej nemohla odolať. Od autorky som už pár kníh čítala, takže som vedela, že píše také príjemné príbehy s nádychom romantiky. Štěstí jiskří jako sníh bol milý, no zároveň aj dosť smutný príbeh. Autorka tu totiž riešila jednu citlivú tému, ktorá dodala príbehu na emotívnosti.

Madita si posledné tri roky prechádzala náročným obdobím. Jej život sa z minúty na minútu otočil hore na nohami a ona sa s tým stále nevyrovnala. Obdobie Vianoc bolo pre ňu zvlášť ťažkým, pripomínalo jej, čo stratila. Pracovala v rodinnom obchode a bolo vidieť, že práca ju baví, mala cit pre miešanie chutí a vytváranie nových čajov. K srdcu mi prirástla aj jej malá neterka a synovec, ktorí príbehu dodali dávku rozkošnosti.

Emil bol veľký sympaťák, vyžaroval z neho taký pokoj, vedel dobre načúvať, poradiť a bol empatický. Ako vychovávateľ bol tiež skvelý, s deťmi mu to išlo naozaj dobre a všetky ho zbožňovali.

Romantická linka bola milá, títo dvaja okolo seba opatrne našľapovali, pomaly sa viac spoznávali a zbližovali. Neraz mi ich spoločné chvíle vyčarovali úsmev na tvári.

Príbeh sa odohrával v období adventu, nechýbali tu vianočné trhy, sneh, Santa Claus, sánkovačka, guľovačka, listy pre Ježiška, vianočné čaje a rôzne dobroty... jednoducho všetko, čo bolo potrebné k vytvoreniu príjemnej vianočnej atmosféry.

1 28.12.2024

O tom, že Meghan Quinn píše naozaj vtipné príbehy, ma presvedčili už jej knihy vydané v češtine. Na jej vianočnú novinku som sa veľmi tešila a som rada, že ma opäť raz nesklamala. Konečne som dostala príbeh, z ktorého na mňa doslova dýchali Vianoce.

V Kringletowne to žilo Vianocami nielen v zime, ale počas celého roka. V tomto vianočnom mestečku ste našli všetko, čo Vám v súvislosti s týmito sviatkami napadne - výzdobu, trhy, soby, Santa Clausa, ulice s tematickými názvami, obchody s vianočnými jedlami a drinkami a mnoho ďalšieho. Dokonca tu každý rok poriadali vianočnú súťaž o kráľa alebo kráľovnú Vianoc, kde na súťažiach čakalo niekoľko náročných a kreatívnych úloh. V lete by som si túto knihu asi nedokázala až tak užiť, ale k tomuto obdobiu obdobiu sa perfektne hodila a vyčarovala mi vianočnú náladu.

Priznám sa, že Storee mi zo začiatku nebola až taká sympatická, no postupne som si k nej našla cestu a obľúbila som si ju.

Cole mi k srdcu prirástol hneď. Hoci sa viac-menej stránil ostatných ľudí, bol samotár, súkromie si strážil ako v hlave a občas bol celkom uhundraný, v jeho vnútri sa skrývala citlivá duša a obrovské srdce. Osud mu zasadil ťažkú ranu, ktoré ho dosť poznačila a stále sa s ňou nevyrovnal. Zamilovala som si aj jeho najlepšieho kamaráta Maxa, ktorý bol tiež skvelý a svojími hláškami ma neraz rozosmial. Mali medzi sebou vybudované silné puto a vždy si kryli chrbát, čo sa mi veľmi páčilo.

Romantická linka sa niesla v duchu od nenávisti k láske, čo som si nesmierne užívala. Storee a Cole si neustále robili naschvály, doberali sa a podpichovali, na čom som sa veľmi dobre bavila. Nebáli sa vytiahnuť ani ,,ťažké zbrane", keď sa jednalo o víťazstvo v súťaži. Fandila som im, aj keď od nenávisti prišli k láske. Nielen, že to medzi nimi iskrilo, ešte sa aj pekne dopĺňali. S radosťou som sledovala, ako Cole vďaka Storee čoraz viac vyliezal zo svojej ulity. Aj ona vďaka nemu rozkvitla.

Čo viac dodať, toto bol vianočný príbeh podľa môjho gusta, raz som plakala od smiechu, inokedy zasa od emócií. Za seba vám ho môžem len a len odporučiť.

1 28.12.2024

Vánoce v Shelter Inn by som prirovnala k vianočným filmom, ktoré dávajú na Hallmarku (u nás napr. na TV Doma). Návrat domov po rokoch, bratov najlepší kamarát, dve neposedné malé dievčatká, sympatickí seniori, rodinné problémy, vianočný čas, láska, emócie... jednoducho taký príjemný zimný/vianočný príbeh, ktorý sa pekne hodí k tomuto obdobiu a pohladí vás po duši.

Natalie bola svetobežníčka, dlho nevydržala na jednom mieste a nerada sa viazala. Na svoje rodné mestečko nemala zrovna najlepšie spomienky, pripomínalo jej všetko, o čo prišla, preto sa mu radšej vyhýbala. Teraz však nemala na výber, musela sa vrátiť a čeliť všetkému, pred čím roky utekala. Obľúbila som si aj jej rodinu, predovšetkým malé neterky, ktoré do príbehu vniesli dávku humoru a rozkošnosti. Boli to také neposedné opičky plné energie, ktoré si vás dokázali rýchlo omotať okolo prsta.

Griff, miestny lekár s hlavou i srdcom na správnom mieste, milujúci vnuk, ktorý sa vzorne staral o svoju babičku, muž, ktorého stále prenasledovali démoni z minulosti. Bol to veľký sympaťák, ktorého si proste nešlo neobľúbiť a pre ktorého mi miestami pukalo srdce.

Romantická linka bola príjemná. Medzi Natalie a Griffom boli nejaké city už počas dospievania a stretnutie po rokoch ich opätovne rozdúchalo. Svoju úlohu tu zohrala aj babka dohadzovačka, ktorá sa svojimi zámermi nejak netajila či malé dievčatká, ktoré si Griffa tiež zamilovala a radi s ním a s tetou trávili čas.

Páčilo sa mi aj prostredie hotela Shelter Inn, ktorý slúžil ako dom pre viacero seniorov. Žila tu sympatická skupinka ľudí, ktorá sa postarala o vytvorenie priateľskej atmosféry.

3 28.12.2024

Od autorky som už pár kníh čítala, takže som si nemohla nechať ujsť ani jej vianočnú novinku. Nadělení před Vánocemi bol na jednej strane vtipný príbeh, no zároveň to bola taká emotívna bomba, ktorá ma celkom emočne vyžmýkala.

Whitney to v poslednej dobe nemala zrovna jednoduché, nič jej nevychádzalo a kazilo sa všetko, čo sa dalo. Bola to sympaťáčka, ktorá milovala svoju rodinu a urobila by pre ňu prvé i posledné, často i na úkor samej seba.

Jej rodinu som si zamilovala, bola poriadne bláznivá a chaotická, občas človeku prerastala cez hlavu a liezla mu na nervy, mala svoje problémy, no bola z nej cítiť veľká láska. K srdcu mi prirástli predovšetkým jej malé netere a synovci, ktorí sa v príbehu postarali o dávku rozkošnosti.

Eli možno na prvý pohľad pôsobil ako arogantný chlap, ktorého nič nerozhádže, no opak bol pravdou. V jeho vnútri sa ukrývala citlivá duša, ktorá od života utrpela nejednu ranu. Neraz mi kvôli nemu pukalo srdce a najradšej by som ho objala. Kvôli všetkému, čím si prišiel, bol celkom uzavretý, málokoho si pustil bližšie k telu a všetko dusil hlboko v sebe. Mal však srdce zo zlata.

Romantická linka v štýle druhej šance dala mojim emóciám pekne zabrať. Whitney a Eli spolu kedysi chodili, no nerozišli sa zrovna v dobrom. Ich stretnutie po rokoch na svetlo vynieslo pekné i bolestivé spomienky. Každému bolo jasné, že to nemajú stále uzavreté a ich city neochladli, no stalo sa toho medzi nimi toľko, čo potrebovali doriešiť, aby mali vôbec možnosť dať si ďalšiu šancu. Niektoré scény mi dali fakt zabrať a čítala som ich so slzami v očiach.

2 28.12.2024

Láska mezi vločkami bol príjemný NA romantický príbeh s nádychom Vianoc. Priznám sa, že zo začiatku som z neho mala trochu rozpačité pocity (na určitých veciach by sa dalo ešte popracovať), ale keď sa dej viac rozbehol, začala som si ho užívať.

Febe študovala anglickú literatúru, zbožňovala najmä Shakespeara a jeho diela vedela citovať i o polnoci. Bola to skôr ,,šedá myška" so svojským štýlom, ale inak sympaťáčka, ktorá okolo seba šírila pozitívnu energiu a vedela piecť tie najlepšie keksíky. Spoločnosť jej robil len jej štvornohý parťák Hamlet.

Liam pochádzal z veľkej a pomerne bohatej rodiny. Obľúbila som si ju, jej členovia neustále vtipkovali, doberali sa, starali sa jeden o druhého a bolo cítiť, že sa veľmi ľúbia. Mojím obľúbencom bol Matt, ten bol skvelý, vniesol do príbehu dávku humoru, vedel uvoľniť napätú situáciu a k Febe sa od začiatku správal veľmi pekne. Ani táto rodina však nebola dokonalá a mala svoje problémy.

K Liamovi som si hľadala cestu trochu dlhšie, najskôr sa mi nepáčilo jeho správanie a občas mi pripadal úplne zaslepený svojou ex, ktorá s ním pekne manipulovala (neskutočne mi liezla na nervy a váhala som, kedy Liam konečne otvorí oči a konečne ju usadí na svoje miesto). Postupne však prehodnotil niektoré veci a už mi bol oveľa viac sympatický.

Romantická linka v štýle predstieraného vzťahu bola fajn, pri niektorých scénach som mala na tvári prihlúply úsmev, len by mi nevadilo, keby autorka dopriala Febe a Liamovi viac času na zbližovanie, keďže som mala pocit, že Febe sa doňho ,,buchla" v podstate hneď prvý deň. Na mňa to pôsobilo dosť rýchlo. S témou falošného vzťahu by sa dalo ešte viac vyhrať.

4 28.12.2024

Karen Schaler je kráľovnou vianočných romancí, stačí sa pozrieť len na obálky jej kníh a už ma chytá sviatočná nálada. Z tohto dôvodu som sa veľmi tešila aj na jej novinku. Vánoce každý den však bola odlišná od jej predchádzajúcich kníh. Ide o knižnú jednohubku inšpirovanú príbehom Vianočná koleda.

Alexis svoj život zasvätila práci, na nič iné jej v ňom nezostáva čas. Vianoce neznáša, pripomínajú jej tragické udalosti a najradšej by ich zrušila. Od všetkých ľudí si drží odstup a nikoho si nepúšťa bližšie k telu. Tieto Vianoce jej však ukážu, že takto to už ďalej nejde a musí niečo zmeniť, inak to s ňou môže dopadnúť veľmi zle...

Alexis nepatrila zrovna k sympatickým postavám. Zaujímali ju len peniaze a svojich zamestnancov by najradšej zodrala z kože. Áno, na jednej strane je pochopiteľné, že po tom všetkom, čím si prešla, sa uzavrela a svoje city pochovala hlboko vo svojom vnútri, to však jej správanie neospravedlňuje. Potrebovala konečne nastaviť zrkadlo, aby sa nad určitými vecami zamyslela a niečo so sebou urobila.

Ako som už spomínala, ide o také moderné spracovanie Vianočnej koledy, takže ak ste túto klasiku čítali, asi viete, čo môžete očakávať i od tohto príbehu. Samozrejme, že nechýbala ani štipka romantiky.

Priznám sa, že autorkine predchádzajúce knihy sa mi páčili o niečo viac, ale ani Vánoce každý den neboli zlé, to vôbec nie, k tomuto sviatočnému obdobiu sa pekne hodili.

2 28.12.2024

Klub vánočních sirotků je príbeh o sile priateľstva, o medziľudských vzťahoch, o životných vzostupoch a pádoch. Spoznávame tu štyroch priateľov, ktorých spojili komplikované rodinné vzťahy. Videla som, že niektorí ho prirovnávali k seriálu Priatelia a áno, určitá spojitosť a menšia podobnosť by tu bola.

Prelína sa nám tu prítomnosť s minulosťou, kde sa postupne dozvedáme, ako sa začalo a ďalej vyvíjalo priateľstvo medzi Hannah, Finnom, Priyou a Theom. Vytvorili si spoločnú tradíciu - každý rok spolu oslavujú Vianoce a zažívajú rôzne dobrodružstvá. Nebolo to však vždy medzi nimi len ružové a ich priateľstvo si prešlo nejednou skúškou. Teraz sa Finn chystá presťahovať a hrozí, že spolu nielen oslávia posledné Vianoce, ale i to, že zmeny v ich životoch nemusí ich priateľstvo vydržať...

Hannah stratila oboch rodičov a so staršou sestrou nikdy nemali blízky vzťah. Jej priatelia sú pre ňu náhradnou rodinou a nedokáže si predstaviť, čo by bez nich robila. Je natoľko odhodlaná udržať ich priateľstvo, až hrozí, že môže prísť o ďalšieho blízkeho človeka, ktorý by mohol byť jej budúcnosť.

Finn mal s rodičmi komplikovaný vzťah. Odmietali ho prijať takého, aký bol a neboli tu preňho vtedy, keď ich najviac potreboval. Bol to umelec s veľkým srdcom, nešlo si ho neobľúbiť.

Theo bol ten typ, ktorý si život užíva plnými dúškami a nemyslí na následky. O Priyi sme sa toho dozvedeli najmenej.

Samozrejme, nesmela tu chýbať ani romantika. Romantická linka bola dosť emotívna a dala mne i hlavným hrdinom pekne zabrať.

V príbehu sa síce často spomínajú Vianoce, no nemôžem povedať, že by to bol taký typický vianočný príbeh alebo žeby som tu nejak extra cítila sviatočnú atmosféru. Nebol to síce taký príbeh, aký som úplne očakávala, no nakoniec som si ho užila a hodnotím ho kladne.

1 28.12.2024

Vánoční tajnosti bol milý romantický YA príbeh s vianočnou atmosférou. Bola to taká jednohubka, čítala sa mi naozaj ľahko, ani som si neuvedomovala, ako rýchlo mi ubiehajú stránky pod prstami.

Lila bola knihomoľka, ktorá potrebovala mať vždy všetko naplánované do poslednej bodky a nerada porušovala pravidlá. Obľúbila som si aj jej veľkú a tak trochu bláznivú rodinu. Všetci si boli blízki, trávili spolu veľa času, podporovali sa, pomáhali si a vyžarovala z nich veľká láska. Lila bola najstaršia a rodičom sa snažila pomáhať, ako najviac mohla, na svoj vek bola dosť vyspelá.

Teddy bol jej opakom - pravidlá preňho neboli prekážkou, rád si robil veci podľa seba a dôležitá preňho bola hlavne sloboda. Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že nič neberie vážne, no keď ho človek spoznal zistil, že je to chalan s hlavou i srdcom na správnom mieste a skrýva sa v ňom oveľa viac, než dáva najavo.

Romantická linka bola rozkošná, ten typ, pri ktorom som sa musela často usmievať. Lila a Teddy síce nevykročili tou správnou nohou, no nakoniec našli spoločnú reč. Prekvapivo ich spojili práve tajomstvá, ktoré obaja skrývali pred svojimi blízkymi.

Príbeh sa odohrával v mestečku Holly, kde to žilo sviatkami, vďaka čomu sa sviatočná nálada preniesla aj do príbehu.

1 28.12.2024

Vánoce ve skotské vesničce bol príjemný romantický vianočný/zimný príbeh so všetkým, čo k tomu patrí - vianočný rezort, rôzne dobroty, nezbedný kocúr, vianočné aktivity, bohatá výzdoba, sneh, krásne prostredie, sympatické postavy, láska, vážnejšie témy... Za seba môžem povedať, že sa mi páčil o trochu viac ako autorkina predchádzajúca kniha Vianoce na škótskom hrade.

Holliday sa pred 2 rokmi prevrátil život hore nohami a s novou situáciou sa stále nevyrovnala. Zatvárala oči pred pravdou, čo jej bránilo sa posunúť vpred. Zbožňovala Vianoce a všetko s nimi spojené, bolo cítiť, že práca vo vianočnom rezorte ju naozaj napĺňa a našla si tu druhú rodinu.

Damon bol tvrdší oriešok, priznám sa, že miestami som nevedela, čo si mám o ňom myslieť. Rozumiem, že ho zradila blízka osoba a jemu to veľmi ublížilo, ale takýmto spôsobom sa to nerieši. Bol poriadne tvrdohlavý, ale verila som, že raz otvorí oči a konečne si uvedomí, že jeho konanie nebolo správne.

Romantická linka sa niesla v štýle od nepriateľstva k láske. Holliday tušila, že Damon neprišiel do ich rezortu s dobrými úmyslami a bola odhodlaná urobiť všetko, aby ho zachránila. Bavilo ma sledovať ich vzájomné naschvály i postupné spoznávanie a zbližovanie.

Rezort na škótskej vysočine dodal príbehu tú správnu sviatočnú atmosféru. Autorka ho veľmi pekne opísala, až som dostala chuť ho osobne navštíviť a vyskúšať rôzne koláčiky, ktoré tu neustále vypekali alebo sa zapojiť do ponúkaných aktivít. Jeho zamestnanci boli veľmi sympatickí, držali pri sebe, pomáhali si, mohli sa vždy jeden na druhého spoľahnúť a o hostí sa starali s veľkou láskou, vďaka čomu z rezortu vytvorili priateľské prostredie, kde sa všetci radi vracali.

1 28.12.2024

Priznám sa, že z autorkinho debutu Stratená v nenávisti som mala skôr zmiešané pocity, boli v ňom veci, ktoré mi až tak nesadli. Nie som však ten typ, ktorý by to s autorom/autorkou hneď vzdal a bola som rozhodnutá, že sa v budúcnosti určite pustím aj do jej ďalších kníh. Áno, nebudem sa tváriť, že som sa do Stratenej v klamstvách nepúšťala s určitými obavami, no už po pár kapitolách sa ukázalo, že boli zbytočné. Autorkina druhá kniha mi totiž sadla oveľa viac a ja som si jej čítanie nesmierne užila. Až na pár malých detailov som s ňou bola spokojná.

Stratená v klamstvách sa odohráva v rovnakom čase ako Stratená v nenávisti, len tentokrát sme sa mali možnosť pozrieť sa na určité veci z druhej strany, čo mi pomohlo vyplniť medzery, ktoré som mala pri čítaní jednotky. Vtedy som z toho bola dosť zmätená a nechápala som, prečo sa autorka púšťala do toľkých zvratov a tajomstiev, teraz som dostala svoje odpovede.

Lauren a Nate mi boli viac sympatickí než hrdinovia prvej knihy. Lauren si toho v živote preskákala už naozaj veľa a má môj obdiv, že to nevzdala a snažila sa napraviť, čo sa dalo. Ani si nechcem predstaviť, že by som sa ocitla v jej situácii a vôbec neviem, ako by som to všetko riešila. Pre svojich milovaných by urobila prvé i posledné, častokrát aj na úkor samej seba.

Nate ma v predchádzajúcej časti skôr hneval, preto som rada, že som ho mala možnosť lepšie spoznať a zistiť, že v skutočnosti vôbec nie je zlý, práve naopak. Nehovorím, že miestami ma neštval, no páčilo sa mi, ako sa o Lauren od začiatku staral a bol jej oporou, za to si u mňa získal plusové body. Súrodenci Maxwellovci sú kapitola sama o sebe. Máte pocit, že keď sú vo svojej blízkosti, nechýba veľa, aby sa pozabíjali, no keď ide do tuhého, sú tu jeden pre druhého.

Rada by som ešte spomenula postavu Vincenta. Toho som doteraz vnímala ako čisto negatívnu postavu, mal toho na rováši veľmi veľa, čo sa nedalo odpustiť. Ale... tentokrát sme mali možnosť nahliadnuť aj pod jeho chladnú masku a vo mne sa bili dva pocity. Musím sa priznať, že občas mi ho bolo ľúto, no potom som si spomenula na všetky zverstvá, čo porobil a najradšej by som sa prefackala, že ho ľutujem. Hlava mi hovorila jedno, srdce druhé a doteraz som pri tejto postave na vážkach.

Chválim aj romantickú linku. Brat najlepšej kamarátky/sestrina najlepšia kamarátka, od nenávisti k láske, zakázaná láska, táto kombinácia sa vydarila. Medzi týmito dvoma fungovala chémia a keď k tomu pridáme ešte príchuť niečoho zakázaného, dostaneme celkom emočnú bombu. Taktiež som rada, že Lauren a Nate si dokázali svoje nedorozumenia vyriešiť aj bez nejakých zbytočných veľkých drám.

24.11.2024

Od autorky som už prečítala niekoľko kníh (a stále tajne dúfam, že raz sa u nás dočkáme aj jej sérií o hokejistoch), takže som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku, najmä keď v nej hlavnú rolu hrali aj domáci miláčikovia. Kočkování bola príjemná romantická oddychovka, v ktorej sa však riešilo aj viacero závažných tém ako vyrovnávanie sa so stratou či komplikované rodinné vzťahy.

Kitty bola svojská, je mi jasné, že takáto postava nesadne každému, no ja som si ju obľúbila. Bolo to také slniečko, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu a dobrá duša, čo vždy viac myslela na ostatných ako na seba. Venovala sa starostlivosti o mačky a bolo cítiť, že práca so zvieratami ju napĺňala. Občas by sa mi doma tiež hodila takáto cvičiteľka mačiek, ktorá by vedela skrotiť tých mojich troch nezbedníkov.

Miles si práve prechádzal náročnejším obdobím a nejak nevedel, kam skôr skočiť. Snažil sa, no občas sa mu to všetko tak nejak vymklo spod kontroly a narobil ešte viac chaosu. Bol to však dobrý muž a čím viac som ho spoznávala, tým viac mi preňho pukalo srdce. V živote si toho už preskákal naozaj dosť.

Napriek tomu, že ich zoznámenie a prvé stretnutia nedopadli zrovna najlepšie (keďže ona bola milovníčka mačiek a on ich moc nemusel, radšej mal psov), postupne sa ukázalo, že majú toho vlastne veľa spoločného. Bola to trochu komická dvojica a občas som nevedela, či sa smiať alebo hanbiť, no napriek tomu ma bavilo sledovať, ako sa lepšie spoznávali, zbližovali, boli jeden pre druhého oporou.

Samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na zvieratá, ktoré do príbehu vniesli dávku humoru a rozkošnosti. Bez nich by to jednoducho nebolo ono.

1 23.10.2024

Po dočítaní Divokej Afriky som mala niekoľko otázok, no autorka nám sľúbila, že v dvojke sa všetko vysvetlí a dočkáme sa aj tej pravej romantiky, preto som na pokračovanie bola veľmi zvedavá.

Návrat z divoké Afriky začína v podstate tam, kde skončila jednotka, čo mi pomohlo sa opäť rýchlo dostať do deja. Zo začiatku to vyzeralo tak, že sa ma snaží autorka ešte viac zmiasť. Nasadila mi do hlavy chrobáka a ja som už naozaj nevedela, komu mám a nemám veriť. Pravda sa nám odhaľovala postupne, po malých kúskoch.

Priznám sa, že Michelle ma miestami hnevala. Mala som pocit, že si ,,stojí na kábli" a len som neveriacky krútila hlavou nad jej správaním. Občas by som na ňu najradšej zakričala, nech sa najskôr zamyslí, až potom niečo povie/urobí.

Áno, aj tu nám pokračoval ,,ľúbostný" trojuholník (aj keď som si neni úplne istá, či je to vhodný výraz). Niekedy sa mi zdalo, že sama Michelle nevie, čo vlastne chce. Aby som bola úprimná, najskôr som nemala favorita, no postupne si predsa len jeden z nich získal moje sympatie.

Už od prvej časti som mala v hlave určitú predstavu, akým smerom by sa mohol príbeh ďalej uberať... musím však povedať, že v tomto ma autorka prekvapila a chválim, ako to všetko vymyslela. Zápletka sa mi páčila, len by ešte chceli vyladiť nejaké detaily. Bolo tam jednoducho cítiť, že to bol jeden z jej prvých príbehov.

Ku koncu sme sa dočkali aj určitej ,,akčnej" zápletky, no musím povedať, že tá bola veľmi rýchlo ukončená, čo je podľa mňa veľká škoda. Privítala by som, keby ju autorka viac rozpísala a nechala ju, nech v príbehu vo väčšej miere zamieša kartami.

Predtým sa mi veľmi páčilo prostredie Afriky, tentokrát musím vyzdvihnúť, že sme mali možnosť nahliadnuť do výcvikového centra pre psov a vidieť, ako sa trénujú (nielen) policajné psy. Bolo to také spestrenie celého príbehu.

O Preppym sme sa v predchádzajúcich častiach série King napočúvali naozaj veľa, preto som na jeho príbeh bola veľmi zvedavá. Chcela som spoznať toho zaujímavého človeka, na ktorého všetci toľko spomínali a ktorý zastával v ich životoch takú dôležitú úlohu. Autorka mu venovala až tri knihy a ja už rozumiem prečo.

Preppy je... Preppy. Tento človek v sebe ukrýva toľko rozdielnych stránok - chvíľu som mala pocit, že je to psychopat a nemá to v hlave v poriadku, chvíľu z neho išiel strach a rozhodne by som mu nechcela skrížiť cestu, chvíľu sa mi zdalo, že nič neberie vážne, chvíľu zasa pôsobil vyzreto a mal triezvy pohľad na svet a chvíľu to bol taký macko a najradšej by som ho objala... jednoducho ma neustále prekvapoval a nedá sa opísať pár slovami.

Dre si prechádzala ťažkým obdobím. Nadvládu nad jej životom prebrali drogy a ona sa z toho bahna, do ktorého sa dostala za posledné roky a mesiace, nevedela vyhrabať. Bolo cítiť, že by so sebou chcela niečo urobiť, ale závislosť jej to poriadne komplikovala a častokrát bola silnejšia. Okrem toho jej život udelil ešte nejednu ranu, čo celej situácii tiež nepomohlo.

Vzťah týchto dvoch bol ako na horskej dráhe. Už ich zoznámenie prebehlo za netradičných podmienok, čo následne ovplyvnilo ich celú dynamiku. Hoci vzájomnú príťažlivosť nemohol poprieť ani jeden z nich, v ceste im stálo mnoho prekážok. V jednej chvíli sa zblížili a v druhej už urobili krok vzad. Ublížili si. Zradili svoju dôveru. Utekali od seba...

Ako sa dalo očakávať, koniec zostal otvorený. V prvej časti Preppyho príbehu sme sa poväčšinou premiestnili do udalostí spred troch rokov, kedy sa cesty Dre a Preppyho po prvýkrát pretli. V závere sme sa dostali do súčasnosti (o ktorej sme sa dozvedeli už v minulej časti série), a tak som zvedavá, čo si autorka pre týchto dvoch ešte pripravila.