Michal___
komentáře u knih
Marie Stuartovna
Stefan Zweig
Prial by som dnešným žiakom učiteľa histórie formátu Stefana Zweiga. Má dar prostredníctvom svojich slov a viet vytvárať k historickým okamihom a osobám blízky, až emocionálny vzťah.
Kniha je pre mňa hodnotná pre dve príčiny: 1, opätovne u mňa prebudila záujem o anglické dejiny a najmä úsek rokov označovaný ako alžbetínska renesancia. 2, odhalila pred mojimi očami naozaj fascinujúci a bizardný príbeh dvoch žien/kráľovien, ktorých činy a pohnútky ťažko súdiť. Obe si prežili svoje.
Ako zákusok po Zweigovom rozbore osobností Márie a Alžbety odporúčam aj Máriu Sturatovu od Friedricha Schillera.
Devadesát tři
Victor Hugo
"Velké věci nastávají. Co v tomto okamžiku revoluce dělá, je záhadou. Za viditelným dílem je dílo neviditelné. Jedno zakrývá druhé. Dílo viditelné je hrubé, dílo neviditelné vznešené. Rozeznávam teď všecho velmi jasně. Je to zvláštní a krásné. Použití látek minulosti bylo nutné. Z toho vznikl ten neobyčejný rok devadesát tři. Pod divošským lešením buduje se chrám civilizace. "
Hrozné ako báj zo starých dôb, ale pre mňa to najlepšie od Huga. Všetko ostatné vynikajúco zhrnul vo svojom komentári užívateľ PeterRainhard.
A nad to všetko som si vďaka poslednému románu Viktora Huga zamiloval Bretónsko.
Miláček
Guy de Maupassant
Ľuďom ako Duroy patrí svet. Ten ich "drive" po príležitostiach a schopnosť vybŕdnuť z každej nepríjemnosti je niečo, čo sa asi nedá naučiť.
Maupassant veľmi pútavo zachytil proces premeny nesmelého mládenca, potulujúceho sa bulvárom a rátajúceho každú mincu, na sebavedomého novinára, ktorý nepociťuje žiadne škrupule vo vzťahu k druhým.
Dej napreduje rýchlo, keďže sa veľmi málo zaťažuje opismi okolia a našťastie nepadá do lacnej zmyselnosti.
Miláčik parížskych salónov nakoniec dosahuje, čo si zaumienil a nik mu po prstoch neklepne. Spravodlivosť opäť ostáva bezzubá, tak to chodí v našom svete.
Sám som ho vo svojom srdci nedokázal odsúdiť. Ľutoval som ho. Ochutnal z kalicha moci a slávy a neustál to.
Po odložení knihy mi napadlo, čo z Miláčika je vo mne. Nešliapem aj ja po nejakej ľudskej bytosti, keď ide o moju prestíž?
Nepřátelé lidstva
Mika Waltari
Waltariho historické romány nie sú žiadne jednohubky. Jedná sa o plnotučnú stravu na niekoľko dní až týždňov. A ak má človek chuť a apetít, určite aj tanier vylíže. To platí i pre Nepriateľov ľudstva.
Staroveký svet od Británie až po Jeruzalem som brázdil spolu s Minutusom. Jeho rozprávanie je veľmi pútavé, a teda nehrozilo, že by som pri ňom zaspal nudou ako sa to poniektorým podarilo, keď Nero recitoval.
Minutus popisuje vládu a časy za siedmych rímskych cisárov, z ktorých piati sú zavraždení alebo prinútení spáchať samovraždu. Je svedkom toho, že mať čo len minimálny nárok na trón môže byť životu nebezpečné. O princípe slobodnej politickej súťaže sotva možno hovoriť. A práve do tohto času začne klíčiť v meste na siedmych pahorkoch nové náboženstvo/povera – kresťanstvo, s ktorým sa nevyhnutne stretáva i rozprávač príbehu...
Minutus bohato vykladá aj o ženách vo svojom živote, pričom najmä jeho stretnutie s Claudiou mi utkvelo v srdci.
Odnášam si z tejto knihy mnoho poznatkov o dobe od Claudia po Domitiána a o postavách, ktoré ňou kráčali a utvárali ju. Štúdium histórie Waltari premieňa na veľmi príjemnú až vzrušujúcu záležitosť!
A nielen to! Osobám, ktoré sa do histórie zapísali len slovkom-dvomi, necháva Waltari vo svojej fantázii bohatý priestor. A tak z jeho pera vznikol krásny príbeh o Damaris, ktorá sa iba jednou vetou spomína v Skutkoch apoštolov (17,34). Alebo bizardné rozprávanie o čarodejníkovi Šimonovi o ktorom je tiež zmienka v Skutkoch apoštolov v kapitole 8.
Kniha Nepriatelia ľudstva bude patriť do mojej knižnice.
"Ještě v poslední chvíli se rozpoutal mezi křesťany spor, jak posloužit křtem. Podle jedněch bylo třeba člověka ponořit do vody, zatímco druzí byli přesvědčeni, že stačí, když se smočí pouze hlava... Manilianus rozhodl spor, když prohlásil, že co se jeho týka, stačí, když otrok, který uděluje dar milosti, mu plivne za krk. Tato potupa všechny umlčela..."
Piknik u cesty
Arkadij Strugackij
Ťažko uveriť, že toto bolo napísané ešte pred mojím narodením... Útla kniha plná tajomna, šťavnatého jazyka stalkerov, túžby po "skořepinách" a predovšetkým Pásma. Pásma, ktoré sa objavilo na Zemi, má svoje vlastné pravidlá a zákony a neodpúšťa chybný krok. Vystúpi len pár postáv, ich charaktery sú iba načrtnuté, no o to intenzívnejšie sa rieši ich vzťah k tomu záhadnému kúsku zeme. Príbeh je ako skica, ktorú si čitateľ musí domaľovať sám. Nie veľmi sa mi to podarilo, ale celkový dojem - dobrý.
Nenavštevujem často v knižniciach oddelenia sci-fi. Už však viem, že sa tam pomotám častejšie. Po Pikniku pri ceste si snáď vyrazím na Dunu, a potom si s Enderom zahrám jeho hru. Knižničný personál možno spozoruje, že si domov požičiavam knihy iného žánru ako dosiaľ. Ale nech! Vyhovorím sa na Strugackých. Veď koniec-koncov, oni za to môžu...
Věčně zpívají lesy / Vane vítr z hor / Není jiné cesty
Trygve Gulbranssen
Večne spievať bude vo mne príbeh, ktorý namaľoval Gulbranssen! V obsiahlej knihe pozostávajúcej z troch častí je len za hrsť dialógov. Zvláštne tiež je, že niekedy sa dej z ničoho nič posunie o dva roky a inokedy sleduje denné udalosti. Môže to byť rušivé, ale je to druhotné.
Myslím, že cieľom je upriamiť čitateľovú pozornosť najmä na duchovnú líniu. A tá je nádherná a obohacujúca!
Sú tam silné momenty. Niekedy až biblické podobenstvá...
Svadba, udalosti po výstupe na Smrtnú horu, du Barre a dcéra, starý a mladý Dag a ich komplikovaný vzťah, prerod starého Daga, konečné rozhodnutie mladého Daga,... to sú obrazy, ktoré mi snáď nikdy neuniknú zo srdca.
Veľa tragického, smutného a melancholického, ale po prečítaní poslednej stránky ostala vo mne nádej.
Príde čas, keď sa k nej opäť vrátim.
Od hlavy až po paty
Eric Carle
Ilustrácie nie sú sladké, uhladené a také ňu-ňu-ňu ako zväčša bývajú v detských knihách. Ale dcére to očividne neprekáža. Dokonca mám dojem, že ich oceňuje, lebo čítanie knihy sprevádza jej hlasité híkanie :)
Nenásytná húsenička
Eric Carle
Prvá knižka, ktorú sme našej malej kúpili.
Získala si jej priazeň. Čítali sme ju niekoľkokrát denne (alebo aj niekoľkokrát za hodinu).
Nadobudol som teda schopnosť zarecitovať Nenásytnú húsenička aj keď ma "zobudia o polnoci".
Můj strýček Oswald
Roald Dahl
O Oswaldovi som sa čo-to dozvedel z poviedok Suka a Návštevník. Tešil som sa preto na jeho životný príbeh. Predsa, človek, ktorý toľko precestoval, zažil a spoznal, ma určite v mnohom obohatí.
Deň nášho stretnutia nastal. Mal som trému i radosť zároveň.
Obracal som stranu za stranou a čakal, kedy sa niečo zmení, ale... nič sa nezmenilo.
Po prečítaní knihy (vyžadovalo to naozaj mnoho síl) mi ostalo len znechutenie.
Oswald zbohom! Naše cesty sa už neskrížia. Veľa úspechov v podnikaní!
Neuveriteľné príbehy
Roald Dahl
Naj: Pomstu prenechajte mne, spolok s.r.o; Úžasný príbeh Henryho Sugara, Návštevník, Prešmyčka
Cesta do neba
Roald Dahl
Niekedy nastanú obdobia, keď práca, únava, či povinnosti,... výrazne obmedzia čas, ktorý by bol inak venovaný čítaniu.
Práve na tieto chvíle sú poviedky od Dahla ako ušité. Majú primeranú dĺžku (poviedku je možné prečítať skôr, než oťažejú viečka), sú napínavé (sestrička v ambulancii musí opakovane volať čitateľa tejto knihy :)) a sú podmanivé (podmanivé v najširšom možnom význame tohto slova).
Naj: Cesta do neba, Farárova zábavka, Pani Bixbyová a kožuch od plukovníka, Majster sveta.
Aj jahňa môže zabiť
Roald Dahl
V knižnici ma zarazil názov tejto útlej knižky. Keďže som s Dahlom ešte tú česť nemal, pani pri centrálnom pulte musela zaznačiť, že tento titul im bude istý čas chýbať.
Neľutoval som. Trinásť veľmi sugestívne vyrozprávanych poviedok rozosmeje, zamrazí...
S Dahlom sa rád opäť stretnem.
Naj: Istá výhra, Jed, Zvukový prístroj, Nunc dimittis
