minusha97 komentáře u knih

Milujem, milujem, milujem Ricka Riordana a milujem Percyho Jacksona. Pirsahám, že nikdy som pri knihe nevyronila také potoky sĺz ako práve pri tejto. Skvele napísaná séria pre deti aj starších čitateľov, podľa mňa je ťažké sa s touto knihou u niekoho netrafiť. A hoci ma časť knihy mierne nudila, myslím si, že sa jedná o skvelé zakončenie skvelej série. Ďakujem.

1 20.04.2017

Toto je jedna z kníh, ktoré ležali v mojej knižnici už dlhé roky. Ako malú, keď som knihu na Vianoce dostala, ma tento literárny počin neoslovil a tak som ju nechala ležať. Teraz som si ju prečítala znovu, dúfajúc, že sa dokážem natoľko odosobniť, že nájdem na tejto knihe niečo dobré. A našla som? Ani nie.
Príbeh i postavy sú veľmi priemerné, hoci sa trochu točia okolo sľubovanej dejovej línie, konflikt sa nekoná a nič sa nerozrieši. Rozdielne pohľady na tú istú udalosť sú zaujímavým nápadom, ale nedobre rozvinutým a tak ostáva všetko na mŕtvom bode. Škoda pre mňa, ale mladším ročníkom, povedzme okolo 9 rokov, by táto kniha mohla niečo dať.
Čo ale zaujímavé som na tejto knihe zbadala sú nádherné ilustrácie, nad ktorými sa ilustrátor s osobitým štýlom skutočne vyhral a je radosť sa na tieto čiernobielo skvosty pozerať.

1 13.03.2017

Priznám sa, že táto knižka ma až nadmieru nudila. Vedela som síce, že niečo, čo som dostala na cirkevnej škole asi nebude čítanie, čo vo mne vyprovokuje nejaké emócie, ale bože, toto bolo neskutočne nudné. Autor sa pokúša moralizovať a byť humorný naraz, odsudzuje všetko čo nepozná a v niektorých momentoch si (s prepáčením) sere do huby. Už nikdy viac.

06.03.2017

Doma máme nehorázne veľa Čajok ešte z čias mojej matky a vzhľadom k jej náhlemu rozhodnutiu rozpredať ich, som si povedala, že tak si ich reku prečítam. Keď som bola mladšia bolo mi ich pár nanútených, lebo že vraj to bola vhodnejšia literatúra pre mladé dievča ako to, čo som v tej dobe čítala a vtedy som tieto knihy neznášala.

Dnes sa na to pozerám inak, ale stále si myslím, že tento skvost nie je nič moc. Hlavná hrdinka je nehorázne patetická, nič ju nebaví, nič sa jej nechce a nie a nie sa naučiť troche životnej pokory. Je skoro dospelá, ale je vidno, že je najmladším rozmaznávaným dieťaťom, ktoré sa neustále musí na niekoho alebo niečo, akokoľvek absurdné upínať. Príbeh je len kulisou pre jej neustále nariekanie.

Priznám sa, že ma veľmi prekvapilo, že práve táto kniha sa dočkala v roku 2007 druhého vydania, lebo v tejto edícii vyšlo aj pár dobrých knižiek, ktoré neboli tak nudné a nehorázne datované ako je práve táto.

06.03.2017

Môj vzťah s touto knihou bol skutočne dlhý, ale postupne viedol až k môjmu definitívnemu dospetiu. Nechcem byť ku knihe nefér, ale má veľmi obmedzenú cieľovú skupinu. Sú knihy ako Denníky odvážneho bojka, ktoré som si aj v svojom súčasnom veku a po nespočetných prečítaniach vždy užila, ale potom sú tu knihy, ktoré po sitom čase stratia svoje čaro. Možno som už moc stará, možno som ju prečítala moc veľa krát, ale postavy sú plytké a príbeh sa prehnane snaží byť čo i len trochu zaujímavý, čo spôsobuje, že čitateľ sa s ním ťažko stotožní.

1 06.03.2017

Musím povedať, že som príjemne prekvapená. Voči tomuto druhu literatúry mám síce isté predsudky, ale som rada, že ma to neodradilo. Príbeh sa číta ľahko, neustále sa meniace dejové línie udržiavajú čitateľa v neustálom napäté, podobne ako silné emócie z tejto knihy. Určite stojí za prečítanie.

1 05.03.2017

"Dvaja nemí vedno kráčajú,
ulička je úzka pre ich gestá,
ramenami neroztlačia ju,
na rozhovor majú málo miesta."

04.03.2017

Ako malej mi pelendrečky prirástli k srdcu, keď už nie prvá kniha, tak aspoň tak druhá, lebo skrátka s Majou som sa vedela stotožniť viac a bola mi proste sympatickejšia. Tiež som ale bola osemročná a hrdinky týchto kníh mi boli oveľa bližšie. Keď som bola malá, dala by som tejto knihe päť. Z detskej nostalgie by som jej dala štyri, ale keď sa na to pozriem objektívne, táto kniha nie je nič moc. A preto jej dávam tri. Priemerné písanie, priemerný príbeh, priemerné postavy. Priemerné hodnotenie.

K povinnému čítaniu je si ťažko vytvoriť pozitívny vzťah, keď sme neúprosne, pod hrozbou zlej známky čítať niečo o čo by sme nezavadili. Na druhú stranu je ale povinné čítanie nástroj, ktorý ukazuje žiakovi mnoho z vývoja spoločnosti a najmä vývoja národa.
Ja som rada, že som si Smrť Jánošíkovu prečítala. Mne sa táto báseň nesmierne páčila a je krásnym zachytením toho, čím je romantizmus v slovenskej literatúre. Zatiaľ moje asi najobľúbenejšie povinné čítanie.

Dievčenské romány a všeobecne knihy orientované na mladé príslušníčky ženského pohlavia, sú ťažkým žánrom, lebo hoci text, ktorý si získa mladých čitateľov sa dá napísať pomerne ľahko, lebo nezvyknú mať také očakávania od kníh a patria skôr k sentimentálnym čitateľom, napísať niečo, čo má aj skutočnú hodnotu a nestratí sa to s pribúdajúcimi rokmi je beh na dlhé trate.

Nuž a táto kniha to rozhodne nespĺňa. Ako malej sa mi pelendrekové baby páčili, veď prečo nie. Príjemné hrdinky, bežné dievčatá s okolia a ich malomestské dobrodružstvo doplnené farebnými ilustráciami a ponaučením a priateľstve, ktoré dokáže prenášať hory, bla, bla, bla...
Ale narozdiel od iných dievčenských a detských kníh, ktoré si dokážu žiť čitatelia každého veku sa táto kniha po prekročení určitej vekovej hranice stáva nudnou a priehľadnou. Nie, že by bola zlá, ale málokto starší ako deväť rokou sa nad touto knihou nejako zabaví.

25.02.2017

Túto knižku som mala ako dieťa celkom rada a keď som po nej opätovne siahla z nostalgie a potreby rýchleho odreagovania, príjemne ma opäť prekvapila. Kniha v svojom krátkom obsahu prináša pútavý príbeh s príjemným hlavným hrdinom s ktorým sa čitateľ ľahko stotožní a obľúbi si jeho postoj k životu, úprimnosť a skromnosť s akou k veciam pristupuje i jeho svojrázny humor ako humor celého príbehu.

Autorkin štýl je svižný a ľahko sa číta, mladým začínajúcim čitateľom, pre ktorých je kniha určená, umožňuje ľahko vkĺznuť do príbehu a vyvoláva ilúziu veľkého diania na malom priestore, ktoré vytvára pre tento typ čitateľov tú správnu atmosféru, ale myslím si, že ani starší čitateľ nebude mať s týmto problém, lebo práve vďaka tomu je príbeh na mizerných sto stranách správne plný a ucelený.
Spolu so skvelým preklad Oľgy Kralovičovej má kniha skutočne mnoho spoločné so slávnym a nezabudnuteľným Harrym Potterom.

23.02.2017

Kdesi som čítala, že zombie tématika na slovenskom trhu nikdy nebola populárna a tak sa to neoplatí znovu skúšať. Preto sa tieto knihy k nám nedostávajú. Iba sem tam sa objaví nejaká výnimka a v tomto prípade je to Les kostí.
A čo na to povedať? Možno som v duši rýdzo slovenská a skrátka ja a zombie sa nemáme radi, alebo táto kniha bola skutočne taká zlá. Maximálne nesympatická hlavná hrdinka s maximálne nudným a zle napísaným príbehom. Možno za to mohol preklad, že ma štýl písania nechytil, ale príbeh rozhodne nevychádzal z priemeru.
Ale, nápad to bol dobrý a som zvedavá, či sa autorka s tým nejako popasuje v druhej časti, alebo sa mám knihy radšej vzdať.

1 23.02.2017

Táto kniha by sa mala rozhodnúť na akú cieľovú skupinu vlastne útočí. Tento žáner literatúry je pomerne špecifický pre dievčatá vo veku 9 až 11 rokov, lebo staršie čitateľky takouto knihou ako príliš detinskou pohŕdnu. V tom prípade by sa ale ma obsah nejakým spôsobom približovať k cieľovke, kde hovoríme o prvej láske a nie neustále o sexe. som klamaná a znechutená. V živote by som toto dieťaťu do rúk nedala. Čo takto naučiť dievčatá, že majú byť samé sebou a postaviť sa za seba, než ich učiť ako zbaliť chalana, ale keď príde do tuhého, tak treba povedať nie a odkráčať ako taká primadona?

Musím priznať, že som milo prekvapená. Kniha, hoci je o téme, ktorá mi je pomerne dosť vzdialené, lepšie povedané, aj Slnko mi je bližšie ako slovenská opera v päťdesiatych rokoch, tak ma nadmerne zaujala. Text sa čítal pomerne ľahko a rýchlo, bol okorenený zaujímavými príspevkami a kvantom fotografií či článkov z novín.

Jediné, čo by som tejto knihe vytkla je jej vzhľad, pričom textu chýba akékoľvek členenie, ktoré by čitateľovi uľahčilo čítanie a prečistilo tak zážitok z knihy, ale aký podiel na tom má autorka, to už nie je dôležité. Určite by som knihu odporučila všetkým milovníkom kultúry a najmä opery.

23.02.2017

Musím povedať, že som príjemne prekvapená. Slovenská literatúra nie je zrovna moja šálka kávy, zvlášť tá venujúca sa ľudovej strane Slovenska. A táto kniha sa týmto smerom, smerom dedinského života vydala jasne a isto so všetkým čo k tomu patrí, datovaným jazykom i settingom a vydala zo seba to najlepšie v podobe niekoľkých humorných príbehov, ktoré vďaka svojej láskavosti a odľahčenosti v kombinácii so správnou dĺžkou sprostredkovávajú skvelý čitateľský zážitok.

Určite to nie je kniha na jedno posedenie, hoci jej dĺžka hovorí o inom, ale oplatí sa každý deň si na chvíľočku sadnúť, zastaviť sa a pobaviť sa na týchto milých príbehoch plných lásky a humoru.

23.02.2017

Dovolím si poprosiť len o jednu jedinú vec. Prosím, už nikdy viac. Táto kniha bola pre mňa utrpením a hoci ja nemám problém preletieť šesťsto stranovými knihami bez mihnutia oka, tu som cítila každú jednu stránku. Príbeh, hoci by mal byť novým je až bolestivo podobný tomu starému, rovnako patetické postavy, rovnako patetický milostný trojuholník, rovnaké problémy vo vzťahoch. Nuž, ako sa hovorí, jablko nepadá od stromu ďaleko.

A och môj bože, ešte je tu autorkin štýl, ktorý nemôžem opomenúť. V prvom diele som to ešte zvaľovala na preklad, lebo som dúfala, že sa tam skrýva niečo viac, ale teraz som stratila nádej. Nepríjemný štýl, neustále opakujúci tie isté dejové línie, motívy a pasáže, mala som dojem, že niektoré vety boli niekoľkokrát nakopírované a hodené do textu. Sorry, ale mám dosť.

23.02.2017

Táto kniha ma veľmi sklamala. Od tak známej a obdivovanej spisovateľky som čakala rozhodne viac ako toto. Kniha ma veľmi dlhú dobu, respektíve takmer celú dobu nebavila, nudilo ma ju čítať, nudilo ma všímať si postavy, alebo skrátka čokoľvek, čo sa v knihe dialo a prechádzala som stránky iba očami, aloe mysľou som bola často niekde inde.

Ani štýl ma príliš nezaujal, bol pomerne nudný, nezáživný, knihu som čítala neuveriteľné dva týždne a posledných sto strán som už rýchlo ťahala len preto, aby som to už mala za sebou.
Našťastie mám rada historické romány a páčilo sa mi obdobie vojny, okupácia a podobné veci v knihe, z neznámeho dôvodu som v knihe cítila niečo z Rebeky.

Inak teda nič moc. A prečo dopekla neustále rodila také veľké deti?!

16.03.2016

Krásna kniha napísaná s citom a láskou, sála z nej leto, prázdniny a krása škótskych kopcov, kam na autorkin pútavý štýl na chvíľku zobral aj uprostred zimy. Román ponúka zaujímavé postavy, veselú a príjemnú hlavnú hrdinku, s ktorou je ľahko sa stotožniť a ktorá príjemne počas knihy napreduje, pričom autorka nenásilne podsúva čitateľovi hodnoty, ktoré považuje oprávnene dôležité, ale pritom zachováva aj mladícke bláznovstvá, ktoré patria k životu.

11.03.2016

Už od začiatku som išla do knihy s tým, že to bude blbosť, lebo tento typ duchovna skrátka neuznávam, ale knihu som si chcela prečítať skôr, ako ju predám.

A nakoniec, nebolo to až také zlé. Iste, kniha je skôr kniha na poznanie pre ľudí, ktorých to zaujíma, ako kniha na čítanie, ale aj pre mňa, ako nefanúšika bola čitateľná. Prečítala som ju za jediný deň. Autor sa pohral s myšlienkou zasadiť duchovné poznanie do príbehu, namiesto príručky, ktorých sú na svete milióny a myslím si, že tento zámer sa mu aj vydaril, i keď svetoborný príbeh to nebol. V tomto smere by som knihu trocha stučnila, pridala a vinula trochu akcie, čo by vytvorilo ešte lepší dojem.

Ale, cením si zámeru, cením si nápadu a cením si štýlu, ktorý som považovala za náramne čtivý, hoci niekedy som nudné duchovné pasáže púšťala "jedným uchom dnu a druhým von."

1 11.03.2016

Pri tejto knihe som si opäť potvrdila, že John Green nie je spisovateľ pre mňa. Spočiatku som tejto knihe dávala nádej, lebo ma zaujal príbeh outsidera, ktorý miluje iba Katheriny a vyráža na roadtrip, pričom na svoje bývalé spomína.
Bohužiaľ ma to sklamalo. Spočiatku sa to ešte dalo čítať, ale po prvých 100 stranách (možno aj skôr) som sa v knihe sklamala. Táto kniha nebola také klišé ako Hviezdy, ale tu zas stratilo veľa prevedenie, štýl, akým bol príbeh napísaný, čo bol vlastne jediný dôvod, prečo som dala Hviezda 1* a nie odpad. Tu som ju dala povedzme, za nápad. Alebo za to, že som knihu zvládla dočítať dokonca.

11.03.2016