Moly komentáře u knih
Umberto, drahý Umberto. Pre túto knihu som sa rozhodla, lebo pár známych sa vyjadrilo, že toto je najlepšia kniha akú kedy čítali. S týmto však s nimi nesúhlasím. ALE!!! Bolo to famózne čítanie a keď pre niektorých sú zdĺhavé opisy zbytočné a nudné, tak v tom prípade obivujem ich fantáziu, keď si to celé prostredie vedeli predstaviť bez nich! Ani jedna kapitola a ani jedna časť mi neprišla zbytočná a zdĺhavá. Eco je fenomenálny rozprávač a tie zdĺhavé opisy (či už v odbornej literatúre alebo beletrii) sú jednoducho potrebné pre priblíženie tých zaujímavých častí. Myslím, že je jedno či niekto prečíta o 100 strán viac alebo menej.
No takže obstaróžný deprimovaný Bruce si ma získal rovnako ako mladý playboy Bruce. Stále vie, čo povedať a stále vie ako pomôcť zločincom s krvavým klistírom zhora aj zdola. Je to vyvrcholenie celej mojej batmanovskej lásky a supermanovským pohŕdaním. Ak by niekomu stret Batmana a Supermana prišiel v tomto prípade príliš iracionálny na komixový svet, tak verte, že to je oveľa famóznejšie ako si kde kto mohol myslieť. Superman môže po tomto definitívne kiss my ass.
Je to taký zhluk trojokienkových minikomixov, ktorých poslaním je... hm... trápnosť, dvihnúť obočie (možno aj tlak), hlboký nechápavý povzdych, mikať ramenami atď. Každý ten "vtip" sám o sebe je hrozná blbosť, ktorá teda až tak zábavná nie je, ale po dočítaní celej knihy človek zistí, že tých posledných 15 minút nakoniec bolo celkom vtipných a príjemne strávených.
Na moje počudovanie sa podarilo Maxíkovi spraviť lepšiu a ZÁBAVNEJŠIU knižku svojich bránicu-trhajúcich minikomixov. V tomto prípade, to skutočne neboli len vtipy typu "zdvihnuté obočie" (aj keď teda väčšina takých bola), ale fakt sa mu podarilo rozosmiať ma, a to od srdca.