Oplak komentáře u knih
Všetko podstatné už tu napísali ostatní.
Takže za mňa o knihe iba: viac trpaslíkov. Viac trolobijcov. A drak Skjalandir.
Rovnako dobré a zábavné ako predchádzajúce diely.
- ,,Dejte tomu chlapovi metál!" zaječel Malakai. ,,To ja vím taky, že sme v Horách na konci světa. Sem trpaslík, ne? Poznám horský pásmo, když do něho narazím..." -
- ,,Co to bylo?" zeptal se Felix, když uslyšel vzdálený řev, ktorý mu byl až příliš známý. Ozýval se na pozadí vysokého bolestivého pištění.
,,Připadá mi to jako jedna z těch obrovských krysích potvor," řekl Gotrek. ,,Ať je to cokoliv, je to moje."
,,Dostane se i na Snorriho?" zeptal se druhý trpaslík žalostně.
,,Můžeš si vzít mého," řekl Felix, když se zastavil na nejnižší plošině a připravil se k boji.
,,Díky, mladý Felixi," řekl Snorri. Znělo to vděčně. -
Začať druhým dielom, aké typické pre mňa...
Neobyčajný príbeh rodáka z Mojtína.
Kto čaká akciou nabitú knihu, niečo v štýle Ďura Červenáka, ten bude sklamaný. Táto kniha totiž paradoxne nie je o vojne. Dokonca by som povedal, že nie je ani o Ladislavovi Gabrišovi (ktorého je tu po hriechu málo). Je o ľuďoch, ich životoch a ich osudoch.
Gabriš bol fajn. Ale priznám sa, že pre mňa bol zaujímavejší Draženović.
- "Kto je to?"
,,Husársky podporučík Draženović."
,,Čo robil v civile?"
,,Študoval teológiu."
,,Prečo nie je kňazom?"
,,Tvrdí, že ho vábia diaľky a zločin..." -
Cítiť, že za knihou je veľa práce. A predsa mi niečo chýbalo, niečo, čo by ju posunulo na päťhviezdičkové hodnotenie. Každopádne, podnetné.
A ktorým štyrom cisárom Gabriš slúžil? Boli to Mária Terézia, Jozef II., Leopold II. a František II.
Hokej bol v ZSSR národným športom.
Samozrejme, rátali sa iba víťazstvá. Byť druhý bol neúspech.
Zbornaja komanda získala 22 titulov majstra sveta (prvýkrát štartovala na MS 1954). Získala 7 olympijských triumfov (nevyhrala turnaj na OH 1960 v Squaw Valley a OH 1980 v Lake Placid).
Autori sa tu venujú známemu sporu medzi trénerom V. Tichonovom a hráčmi, ktorých viedol v CSKA i v reprezentácií. No nielen to, snažia sa o širší pohľad na vec. A tak nám dajú nahliadnuť do zákulisia tohto krásneho športu v Sovietskom zväze, do jeho histórie, venujú sa medziľudským vzťahom a vzájomným súvislostiam.
Poctivá a zaujímavá kniha.
Pre českých hokejových nadšencov by mohlo byť zaujímavé toto:
- Len čo odohrali premiérový ročník ligy a odštartovali druhý, už pocítili potrebu zmerať si sily aspoň v priateľských zápasoch. Pod hlavičkou výberu Moskvy (pochopiteľne, skladal sa z najlepších sovietskych hráčov), zohrali tri zápasy s najsilnejším klubovým tímom Európy, a tým bol pražský LTC. Pripomeňme si, bolo to vo februári 1948 a v tých rokoch sa neprepačovali prehry s nijakým zahraničným súperom. Séria Moskva – LTC Praha sa napokon skončila výsledkami 6:3, 3:5 a 2:2. -
Určite odporúčam pozrieť si aj film Rudá mašina (Red Army, r. Gabe Polsky, 2014).
Kto by to bol povedal pred pár rokmi, že ma budú baviť historické detektívky?
A stalo sa. Sudca Ti si ma získal. Jeho prípady sa nesnažím riešiť, len si vychutnávam rozprávanie a prostredie cisárskej Číny.
Červený pavilón je veľmi dobrý príbeh, rovnocenný súrodenec ostatných z rodiny kníh o sudcovi Ti.
* - ,,Zatiaľ nie! V každom prípade vám ďakujem za tip. Zdá sa, že vy dvaja o ženy veľmi nestojíte."
,,Nestojíme," prisvedčil Rak. ,,Či pekár jedáva pečivo, ktoré napečie?"
,,Nuž, pravdepodobne, nie každý deň," pripustil Ma Žung. ,,Ale kedy - tedy doň hádam zahryzne, aby sa presvedčil, či mu zásoby neobschli. Povedal by som, že bez sukní by bol život smutný."
,,Ešte sú tu dyne," poznamenal vážne Krab. -
* - Niet cti bez mieru. -
Pre mňa príjemné prekvapenie!
Je to krásny príbeh. Asi je chyba, že minimálne čítam ženy, autorky...
Kniha má všetko. Zaujímavý dej, prostredie a postavy. Ponúka poetické opisy, plynulé a pokojné rozprávanie. Veľmi mi vyhovovalo rozprávačské tempo. S veľkým citom sú podané ľudské osudy a zobrazené medziľudské vzťahy. Neprekážalo mi ani moralizovanie, hoci ho bolo dosť. A súhlasím, že láska je nesmierne mocná, v každom veku (v tom ľudskom, i vo veku národov).
Môžem iba doporučiť.
* - Moja mať mala kedysi amulet. Bol to kus celkom priezračného jantáru. Uprostred neho bolo malé zvieratko v nerozlučnom spojení s jantárom, tvorili jednotu a spolu predstavovali silu, v ktorej sa skrývala svätá, božská moc. Rovnako ako zvieratko v jantári, aj ty si našla príbytok v mojom srdci, zrástli sme spolu a patríme k sebe. Preto ťa odtiaľ nik nevytlačí. -
Moničina napísala, že nuda...
Nie je to ozaj nič výnimočné, taká oddychovka na daždivé popoludnie.
Najzaujímavejšie je za mňa prostredie, odohráva sa to v našich, československých, reáliách. Režimy sa môžu meniť, ľudia ostávajú nezmenení.
Kniha z edície Zenit, ktorá ponúka viacero zaujímavých titulov.
Priznám sa, nevedel som, čo od nej podľa názvu čakať. No a ona ma príjemne prekvapila.
S Aztékmi to nemá až na názov nič spoločné.
Je to klasický dobrodružný príbeh. Hlavný hrdina gróf Raousset-Boulbon je sympatický, jeho životný príbeh silný. Musí opustiť Francúzsko, ale šťastie mu praje a vďaka zlatokopovi Ojo d'Oro má plán k veľkému pokladu. A tým všetko začína...
Super sa to číta, nemá to hluché pasáže. Dej nie je priamočiary, všelijako sa kľukatí. Postavy sú zaujímavé, každá je jedinečná a osobitá. Niektorým fandím (grófov sluha Bonifác, Krížikár, barón von Kleist, Bras-de-fer), iné by som najradšej videl visieť (Američan Jonathan Brown, pirát Nils Hawthorn).
Som zvedavý na pokračovanie.
Ako niekto, kto vyrástol na Winnetouovi, som si nevedel zvyknúť na jednu vec. Že Komančovia sú tí dobrí a Apačovia tí zlí. :)
Prečítané na oddelení úrazovej chirurgie Kysuckej nemocnice v Čadci.
Každý sa dopúšťame omylov. Niekto väčších, iný menších. A vraj len hlupák svoje chyby opakuje...
Takmer som v robote prišiel o ruku (chválabohu všetko vyzerá byť nateraz v poriadku), takže bolo fajn prečítať si o omyloch iných. Tie ich mali častokrát ďalekosiahle následky.
Poučné a zaujímavé čítanie pre každého. Len mi nesadol štýl, akým je kniha napísaná.
- Posledné slová patria sarkastickému Lukianovi zo Samosaty, ktorý vo svojej dráme dokonale vystihol márnosť telesnej túžby:
MENIPPUS: Ukáž mi Helenu, ja ju nedokážem nájsť.
HERMES: Táto lebka patrila Helene.
MENIPPUS: Tak pre toto z Grécka vyplávala flotila tisícich lodí, pre toto zomrelo toľko Grékov aj barbarov a ľahlo popolom toľko miest?
HERMES: Ale ty si ju nikdy nevidel živú! Inak by si takisto tvrdil, že kvôli takej žene sa oplatí trpieť! Keď vidíš vyschnuté, vyblednuté kvety, môžu sa ti zdať škaredé, ale keď sú v plnom kvete, ich kráse sa nič nevyrovná.
MENIPPUS: Vieš, Hermes, jedna vec má prekvapuje: ako je možné, že si Achájci neuvedomili, za akú nestálu vec bojujú, a ako rýchlo tá krása pominie...
HERMES: Prepáč, Menippus, nemám čas tu s tebou moralizovať. Nájdi si miesto na ležanie, kdekoľvek chceš, ja musím priviesť ďalších mŕtvych. -
* - ,,Filozofia futbalu je v podstate stále rovnaká - má ľudí zabávať." -
(Bohumil Musil)
Pekná kniha naplnená zaujímavosťami pre nadšencov hry hier.
Záber je široký, od vývoja futbalu, jeho históriu, cez najlepších hráčov, gólové hody, série bez prehry, aféry a tresty, divácke rekordy, fanúšikovské extrémy, futbalové chrámy až po budúcnosť futbalu (ako si predstavovali futbal roku 2000 pôsobí dnes úsmevne).
* - Viedenský rozhodca Lowe raz rozhodoval v Budapešti. Keď po zápase odchádzal z ihriska, zastavili ho dve elegantne oblečené dámy a s výkrikmi ,,Bravo!" ho potľapkali po pleciach. Tento moment si všimol jeden z funkcionárov klubu a hneď rozhodcovi vysvetľoval:
,,Tie dámy, ktoré vás vyznamenali svojou pochvalou, sedeli počas zápasu predo mnou, a tak chtiac - nechtiac som vypočul ich rozhovor. Rozprávali sa o vašej záhadnej funkcii. Uvažovali takto: Ten muž behá po ihrisku, ustavične píska a dohovára hráčom, čo sprevádza smiech publika. Berie do rúk loptu a umiestni ju, kam chce, dáva právo kopnúť do nej hráčovi, ktorý sa mu páči. Keď letí lopta k nemu, či na neho, opatrne sa uhne, akoby sa bál úderu lopty. A konečne: prerušuje hru, keď sú hráči v najlepšom. Po dlhšej debate prišli k úsudku, že ten muž je klaun a je zaradený do hry pre pobavenie publika. No a kedže svoju úlohu ste zohrali výborne, neminula vás pochvala." -
(Z kapitoly Muži s píšťalkou)
Rozprávanie o tom, ako vykvitli oranžové tulipány.
Oceňujem inovatívny autorov prístup, turnaj očami každého z ôsmich účastníkov bol super nápad.
EURO 88 bol krásny šampionát. V Západnom Nemecku sa hral vynikajúci futbal.
Jediné, čo ma mrzí, je neúčasť ČSSR na záverečnom turnaji .
Naši nepostúpili z kvalifikácie, v skupine s Dánskom, Walesom a Fínskom skončili druhí. Osudným pre hráčov s ´lvíčkem na hrudi´ sa stal zápas v Helsinkách (0:3). Bola to jediná prehra mužstva v kvalifikácii a zároveň jediné víťazstvo Fínov.
Československo nepostúpilo na záverečný turnaj po tretí raz za sebou, chýbalo aj na ME ´84 a MS ´86.
Náladu v čs. futbale najlepšie dokumentuje návšteva na poslednom zápase kvalifikácie v Prahe na Letnej proti Walesu (2:0) – tých 6443 divákov bola bieda.
Ale aby som nebol len negatívny, čo sa našich týka, spomeniem príhodu z Wrexhamu:
- Ktovie, čo si pomyslel o našom futbalovom umení funkcionár Waleského futbalového zväzu Eddie Harrison, keď mu správca wrexhamského štadióna Racecourse Ground priniesol počas tréningu našich futbalistov na niekoľkých miestach prepichnutú a rozdriapanú loptu. Tomáš Skuhravý sa prudko oprel do jedného streleckého pokusu, vypálil prudko naverímboha a nielenže prestrelil bránku, ale aj vari štyridsať metrov vysokú tribúnu, ktorá tvorí jej pozadie...
Eddie Harrison si však zachoval anglický humor:
,,Ešte jeden podobný pokus, a nemáme s čím hrať. Sme chudobný zväz...“ -
(str. 27)
Veľký Pelé raz povedal:
,,Futbal je veľmoc, bez ktorej už súčasný svet nemôže žiť."
Moja prvá kniha o majstrovstvách sveta vo futbale.
Mám k nej silný citový vzťah. Patrila môjmu otcovi. Ako malý som ju objavil v jeho knižnici u starých rodičov. Strávil som s ňou celý deň a vzal si ju domov.
XI. meranie síl na najvyššej úrovni, hrané v Argentíve, vyhrali domáci. Fandil som im. Aj Poľsku, Tunisku (ako prvý africký tím dosiahol víťazstvo na MS), Brazílii.
A dodnes si pamätám finálovú zostavu Argentíny:
Fillol - Olguin, L. Galván, Passarella, Tarantini - Ardiles, Gallego, Kempes - Ortiz, Luque, Bertoni
Obsah dopĺňa bohatá obrazová príloha.
Pirata est hostis humani generis
(De officiis III 107, Cicero)
- pirát je nepriateľ ľudského rodu.
Pre suchozemca (ktorým som ja), je to vďačná téma. Navyše, k pirátom neoddeliteľne patria poklady. A kto ako malý netúžil nájsť poklad?
Jednoduchým jazykom je, skrz príbehy, vyrozprávaná história pirátstva.
Ako prvý krok do sveta pirátov, prečo nie.
* - Niekoľko flibustierov zahynulo v boji so španielskym galeonom. Ich duše sa vzniesli nad morskú šíravu a smerovali hore. Sv. Peter neprozreteľne otvoril dvere raja a flibustieri sa nahrnuli dnu. Rajský kľučiar ich spoznal, až keď mu začali medzi dušami robiť ródeo. Ako dostať tých nespratníkov von, keď nechcú odísť ani podobrotky, ani pozlotky? Ako sa tak trápil, dostal sv. Peter nápad. Skríkol: ,,Plachty! Na obzore plachty! Španielsky zlatý galeon! Flota del oro!"
,,Kde, kde, kde?" skákali flibustieri a chytali sa zbraní.
,,Tam! Po vetre!" ukazoval sv. Peter von z rajskej záhrady a flibustieri sa vyrútili von.
Len čo posledný flibustier vytiahol päty z raja, sv. Peter prudko pribuchol a zamkol bránu na dva západy.
Asi preto, že pirátov neprijali v nebi, sú stále ešte na zemi, vlastne na mori. -
Kniha od p. Verna, ktorá ma z nejakého dôvodu v detstve minula.
ZÁPLAVA Z MORA
Dejovo chudobné, najmilšími postavami mi boli Napred a Tromf. Ale zaujalo ma, ako ľudstvu stúplo sebavedomie po prekopaní Suezského prieplavu (dokončený bol r. 1869) a ako hľadalo, kde všade by mohlo pokoriť prírodu. Tak sa v tu spomínanom prípade rozmýšľalo nad zatopením časti Saharskej púšte. Čo malo, mimochodom, zabrániť lúpežným výpravám ,,zlých" Tuarégov (z pohľadu Francúzov).
ČIERNE INDIE
Oveľa lepší dej, rýchlo plynúci, zaujímavé prostredie i postavy. Jack Ryan je skvelý priateľ.
Príbeh obsahuje istú mieru naivity, ale tá je pre Verna typická a pre mňa bola hrejivá.
S knihou som strávil dva príjemné večery. Milé, odpočinkové a nostalgické čítanie.
Každý hrdina potrebuje Meč.
Artuš má svoj Excalibur. Na Černokňažníka čaká Radhostov meč.
Po jeho získaní stretne bratov Čechov a kedže tí majú 'trable', nenechá ich 'na holičkách'. Vlastislav oľutuje deň, keď naštval Černobohovho potomka. Objaví sa i prvý nepriateľ z Kančej hory, aby vyskúšal moc vlastníka Krutomoru.
Veľmi dobrý akčný príbeh.
* - ,,Ponáhľaj sa. Dag, to je tvoja vina, že sú z nás takí potentovaní! Ja som milý vlk v najlepších rokoch, ale ty si starý škaredý trpaslík!" -
Kniha, pri ktorej som si uvedomil, aká krásna a bohatá je slovenčina. A p. Janovic, autor, je živelne hravý a ironický.
* - Byť sám sebou vravím vám, znamená byť často sám. -
* - Je to v tom riadna dávka irónie. Len čo z lásky vytriezvel, už pije. -
* - O ŽIVOTE
Aj by som líšku chytil,
čo mi kury dlávi.
Aj by som drábom zrazil
ten hrebienok z hlavy.
Aj by som Maru objal
večer na rúbani.
Aj by som pána opľul,
že tak pyšne gáni.
Aj by som nahlas zrúkol,
že ma bolí v duši.
Aj by som ženu zmlátil,
že tak hlúpo čuší.
Aj by som vyskočil až
do samého neba.
Aj by som odvážny bol -
keby som sa nebál...
Veľmi dobré.
Nie je to nič výnimočné v rámci žánru - ani obsahom, ani formou. A predsa ma to chytilo, ľahko sa to číta.
Prípad je bez väčších prekvapení. Ako vždy, sú to v tom peniaze a žena... Kvalitne remeselne odvedená práca.
Priebeh vyšetrovania je vierohodý. Tempo mi vyhovovalo. Žiadne akčné scény, žiadne prestrelky. Veľa sa tu rozpráva, to mám rád. A všetci v jednom kuse fajčia (vtedy fajčenie ešte neškodilo :) ).
Policajní vyšetrovatelia, nadporučík Beránek a poručík Mirek Košťál, sú zohratá dvojica, chémia medzi nimi funguje. Nováčikovia, nadstrážmajster Kolský a podporučík Hon, im zdatne sekundujú a učia sa.
Bral som to ako pohľad na prácu kriminalistov v sedemdesiatych rokoch, i na spoločnosť ako takú.
Jednohubka, ale chutná.
P. S.
Vyhýbajte sa špekuláciám s valutami a ohrozeniu devízového hospodárstva. :D
Výborná kniha.
Je pre tých, ktorý futbal majú radi. Aj pre tých, čo patria do druhej kategórie. Páči sa mi i forma, futbal prerozprávaný do príbehov.
Z knihy cítiť, že autor má futbal rád, má ho nasledovaný, vyzná sa. A predsa sa nevyhol chybám...
A čitateľ Báčik z Chochoľova stále žije, mu to v hodnotení na Martinuse všetko spočítal.
https://www.martinus.sk/?uItem=592597
Snáď sa druhému vydaniu dané chyby vyhnú...
Napriek spomenutým chybám super kniha a doporučujem ju!
Krásna kniha a nádherné fotografie. Množstvo informácii o ôsmich opisovaných druhoch.
Vďaka tejto knihe som sa ako desaťročný rozhodol, že zachránim nosorožca sumatrianskeho. Už som mal zbalený rupsak, bol som pripravený na cestu, ale rodičia mi to zatrhli.
A toto ma zabolelo:
https://vat.pravda.sk/zem/clanok/533824-nosorozec-sumatriansky-v-malajzii-oficialne-vyhynul
Ján Kozák bol a je veľkou osobnosťou slovenského futbalu. Hoc aj značne rozporuplnou.
Ten jeho nešťastný koniec pri reprezentácii ma dodnes mrzí. Zaslúžil si iný. Lepší. A to už nespomínam tú smutno - smiešnu tlačovku...
Kniha bola vydaná v roku 2015, po úspešnej kvalifikácii na EURO 2016. Vtedy bolo ešte všetko v poriadku.
Biografia je napísaná tak, aby nikoho neurazila, ani ho nekonfrontovala s nepríjemnými udalosťami. Inak ale vcelku podarený pohľad na život výborného hráča i trénera, ktorý miluje futbal.
Ja osobne by som uvítal viac z hráčskych časov Jána Kozáka (predsa len, bol to najlepší futbalista Československa za rok 1981, reprezentoval 55 krát / 9 gólov, zúčastnil sa ME 1980 i MS 1982).
Veľkým plusom knihy sú fotky.
Vo svojej dobe neoceniteľná publikácia.
Mapuje prvých dvanásť ročníkov Pohára majstrov, ktorého "dcérou" je dnes elitárska Liga majstrov.
Súťaž, ktorá si rýchlo získala srdce Európy, vznikla z podnetu francúzskeho športového novinára Gabriela Hanota z denníka L' Equipe (Ako zaujímavosť: Tomuto bývalému obrancovi francúzskej reprezentácie sa totiž nemali páčiť tvrdenia anglických novín, že najlepší tím sveta je Wolverhampton Wanderers).
Súčasťou knihy je čiernobiela obrazová príloha a úplný výsledkový servis opisovaných ročníkov.