optos2330 komentáře u knih
"Kniha", ktorá sa predáva za 0,07 centov, ale jej obsahová hodnota je až na samom dne a v tomto prípade je aj 7 centov veľa. Je to vhodné jedine tak miesto novín na zakladanie ohňa, keď sa chystáte opekať.
Kniha napísaná peknou ľudskou rečou. Opisuje osud černocha, ktorý sa integruje do komunity v malom mestečku, kde pracuje ako zlatokop v snahe naplniť svoj život a nájsť šťastie. Vzbudzovala vo mne dojem, že príbeh sa stále len začína a už, už sa niečo zaujímavé stane a objaví sa nejaká hlbšia zápletka. Ale ono sa tam nakoniec vôbec, ale vôbec nič neudeje. Len chodenie do práce, porovnávanie sa s belochmi a malá bezvýznamná ľúbostná romanca. Strata času
Mór Jokai bol nepochybne jedna z najvýznamnejších osobností svojej doby. Jeho aktivity mali viac či menej vplyv aj na vtedajšie kultúrne a politické dianie na Slovensku. Pri tak obrovskom diele a množstve textov, ktoré napísal, nie je divu, že jeho tvorba sa vyznačuje majstrovskou zručnosťou a dôkladným spracovaním.
Ráb Ráby sa chvíľkami odohráva aj na území terajšieho Slovenska a presvedčivo opisuje mnoho historických reálií z jozefínskej doby, pričom samotný dej a zápletka sa nášho obyvateľstva priamo dotýkajú. Rab Ráby je zo začiatku trošku náročné a nevšedné čítanie, nakoľko Jókai sa snažil detailne vykresliť atmosféru tej doby a zachovával formu a pestrosť vtedajšej reči. To sa premietlo do jazyka postáv, ktoré rôzne miešajú maďarčinu, nemčinu, srbštinu a latinčinu. Po pár stranách s tým ale prestane a čitateľ si uvedomí, aký inšpiratívny a presvedčivý príbeh má v rukách.
Asi najslabšia Nietzscheho práca, ktorá čitateľovi, ktorý už pozná pár jeho kníh, neponúkne viac než trpké sklamanie. Možno je to dôsledok nepriaznivého počasia a syfilisu. Okrem narcistických kapitol, v ktorých píše o tom, aký je on sam úžasný, sa nestretneme s ničím novým. Vracia sa opäť k témam, ktoré už dostatočne rozoberal v prechádzajúcich knihách, hlavne teda nadčlovekovi. Neprináša však mnoho popudov k zamysleniu. Chýba mu tradičný nadhľad a celistvosť myšlienok, kvôli čomu kniha pôsobí strojene a nedôveryhodne.
Netradičná, oduševnená a náročná intelektuálna žatva, akú by okrem majstra Umberta asi nikto napísať nedokázal. Eco v nej okrem iného postupne odhalí isté jazykovedné "zákony", resp. všeobecne platné naratívne postupy, ktoré možno využiť pri opisoch a majú rovnaký efekt na čitateľov. Pre mňa azda najsilnejšia a najvýznamnejšia časť knihy bola, keď sa Eco zamýšľal nad tým, ako si čitateľ príbeh v knihe vizualizuje vo svojej predstave. Objaví postupy, ktoré pomocou rôznych asociácií prinútia čitateľa "vidieť" farebne a tým umocňujú jeho vnímanie deja a pôžitok z obsahu knihy.
Netradične poňatý magický svet podráždi vaše zmysly. S takou originalitou som sa inde nestretol. Zrelá autorka dáva každou vetou najavo, že má svojský rozprávačský štýl, všetko si dobre premyslela a používa výhradne vlastnú fantáziu. Naratívne postupy zapadajú do dejovej línie svojim umeleckým prevedením a všetko funguje ako má. Z knihy je cítiť dušu autorky. Ženskú, romantickú dušu. A práve s tým môže mať kdekto problém. Čierno-biely, takmer až naivne idealistický pohľad na svet robia z tohto diela unikát, ktorý je ale vhodný skôr pre mládež a ženy.
Netradične poňatý magický svet podráždi vaše zmysly. S takou originalitou som sa inde nestretol. Zrelá autorka dáva každou vetou najavo, že má svojský rozprávačský štýl, všetko si dobre premyslela a používa výhradne vlastnú fantáziu. Naratívne postupy zapadajú do dejovej línie svojim umeleckým prevedením a všetko funguje ako má. Z knihy je cítiť dušu autorky. Ženskú, romantickú dušu. A práve s tým môže mať kdekto problém. Čierno-biely, takmer až naivne idealistický pohľad na svet robia z tohto diela unikát, ktorý je ale vhodný skôr pre mládež a ženy.
Príjemné, odpočinkové čítanie s jednoduchým humorom, na ktoré treba mať čas a trpezlivosť. Kúzlo kníh o Phulovi tkvie najmä v konaní sympatických postáv a spájaní nespojiteľného. Zápletka je jasne zadefinovaná hneď v popise a k záveru vás zavedie priamočiarou cestou bez prekvapení. Prechádzka po nej je však príjemná, nakoľko sa rozptílite ruchom okolo - šialenými nápadmi kapitána Phula a jeho expertov na absurdity. Len málokto dokáže urobiť z hovna banán tak ako Phulova rota
Humorom sa tu v žiadnom prípade nešetrí a jednoduchý dej má rýchly spád, vďaka čomu sa kniha ľahko číta a človek je zvedavý čo bude nasledovať. Myth séria nie je vôbec zlá a na množstve dielov je vidno, že to bola zrejme autorova srdcovka, ktorej písanie si naplno užíval. Z môjho pohľadu tu však zbytočne plytval svojim obrovským potenciálom a strácal čas zveličovaním svojho priemeru. Asprin mal aj na viac čo dokazujú jeho iné tituly.
Moja obľúbená Asprinova kniha. Nebyť nej, nebral by som ho asi vážne a pokladal ho skôr za humoristu. Tu nám ale pri všetkej vážnosti naservíruje plnokrvný mimozemský masaker, ktorému nemám vôbec čo vytknúť. Jednoduchý koncept spracoval dokonale a rozvinul do prekvapivo kvalitného literárneho diela.