PollyFrank komentáře u knih
Miška skrátka dokáže zladiť nezladiteľné, vymyslieť niečo, čo vôbec nečakáte a aby toho nebolo málo, dá tomu ešte, azda prvýkrát, kriminálnu zápletku. Záhrada umenia je jedinečný príbeh, ktorý v sebe spája lásku ku knihám, vábivé tajomno starých denníkov a zároveň desivo-krásny svet šialenca, ktorý vám nedá spávať. Ak budete niekomu chcieť prerozprávať dej, zistíte, že je ťažké nájsť priamu linku, pretože príbeh je spletitý a fascinujúco pestrý. Inak povedané, dostane všetko, čo ste vlastne nečakali a bude to mimoriadny zážitok!
Musím hneď na začiatok priznať, že francúzske dejiny sú asi moje najmenej obľúbené, o storočnej vojne ani nevraviac, ale na druhej strane, klobúk dole nad autorkinou podrobnou znalosťou nielen doby, ale aj bežného života, či módy. Ak teda Francúzov a všetko s nimi spojené obľubujete, budete nadšení. Kniha ma napokon dostala. Do popredia vstúpili Izabeline ľúbostné peripetie a sledujúc jej postup v hierarchii šľachticov, som sa nevedela od príbehu odpútať. Nakoniec som si udržala zaujatú pozornosť až do trpkosladkého konca, ktorý musím skutočne oceniť, pretože patrí k tým, ktoré vás takpovediac zdvihnú zo kresla. Ešte nejaký čas ma bude mátať.
Kniha začala ako oddychový príbeh, z ktorého doslova sálali horúčavy a uvoľnená prázdninová atmosféra a nad ktorým som sa zrelaxovane usmievala. A potom sa zrazu začali odhaľovať jednotlivé udalosti zo života hrdinov a z klasického YA bol razom príbeh s prekvapivou hĺbkou a skutočnými problémami, ktorý zaujme aj dospelejšieho čitateľa. Pútavosť sa knihe nedala uprieť a aj napriek deju, ktorý ma nútil nepúšťať ju z rúk, si stále dokázala zachovať aj tú zvláštnu nostalgickosť a jedinečnosť prázdninových dní. Tomu zodpovedala aj neopakovateľná chuť prvej lásky. Prostredníctvom Nikinho vnímania sa pre mňa stal Damián skutočnou „papierovou“ platonickou láskou. Príbeh mal spád a skončil v momente, v ktorom sa idem doslova potrhať za druhou časťou! Toto je jedno z najlepších YA, aké som v poslednom čase čítala!
Päť autoriek a jeden príbeh. Keďže nejde o žiadnych nováčikov na poli našej literatúry, neobávala som sa, že by som neprišla na chuť ich štýlu, obávala som skôr akčnej stránky príbehu, pretože toto nie je moja šálka kávy. Aké bolo však moje prekvapenie, keď som si uvedomila, že práve divoký „rozbeh“ a striedanie akcie za akciou je to, čo ma s napätím drží nad knihou...! Dokonca sa trochu vyhnem väčšine, ale mňa nevyčerpalo, že som sa opäť ponorila do pandemických problémov, ktoré sú stále vysoko aktuálne. Práveže mi to prišlo zaujímavé, v istom zmysle ako alternatívny pohľad na danú vec. Celkom výnimočne (zasa vzhľadom na moje preferencie) som mala takmer do konca pocit, že vôbec nepotrebujem romantickú linku. Nedokázala som sa zbaviť dojmu, že práve vtedy cítim tých päť kreatívnych duší, ktoré sa však snažia držať sterilnejšej a predvídateľnej romantiky, aby si náhodou vzájomne nevybočili z vytýčených cieľov. Bod, kedy som Rosalie a Sebovi konečne uverila city, prišiel až krátko pred záverom... ktorý bol mimochodom dramatický a prepracovaný!
Čítať túto knihu bolo ako sledovať nejaký veľmi „šik“ a svieži moderný seriál, ktorý sa postupne stáva vašim guilty pleasure. Trojica hlavných postáv bola zaujímavá a naše hrdinky mali tak akurát „hviezdny“ život, aby som mala chuť niekedy si to s nimi vymeniť, no na druhej strane, občas sa dostávali do (aj úsmevných) situácií, ktoré ukazovali mieru pozlátka a „nafukovania“ každého zážitku, ktorý instagramerka spracuje. A do poslednej chvíle som netušila, čo je motiváciou autora ohováračského blogu, čo je veľké plus.
Bola som zvedavá, ktorá dejová linka ma zaujme viac. Cárske Rusko? Komunistické Rusko? Súčasnosť? Hoci tomu okolo roku 1970 som najprv nevedela prísť na chuť, keďže som si vopred vravela, že táto doba ma nezaujme, ešte aj tu bol opak pravdou a po prvotnom váhaní ma osud odvážnej Taťjany, ktorá draho platila za svoj zmysel pre spravodlivosť, pohltil. Súčasná Tatiana našla zápisky tých ostatných dvoch a preniesla ma do minulosti krásne plynulo a sugestívne. Mimoriadne oceňujem, že sa konečne niekto nezameral iba na Anastáziu Romanovovu, ale priblížená nám bola láskavá a obetavá Tatiana, cez ktorej slová sa nedá vyhnúť aspoň zovretému hrdlu, keďže od začiatku vieme, kam to celé speje. Je to skutočne silný príbeh, ktorého posledné stránky (prekvapivo dynamické) na mňa hlboko emotívne zapôsobili.
Mira je pre mňa jedna dokonalá kniha! Od obálky, ktorá vyzerá naživo krásne tajomne, až po najpodstatnejšie – príbeh. Kniha nemala jedinú kapitolu, ktorá by mi prišla čo i len spomaľovacia, každá veta ma bavila, každý odsek vtiahol hlbšie do záhady. Hlavná postava sa mi zapáčila a uisťujem vás, že do poslednej chvíle nebudete vedieť, čo je skutočne vo veci (aj keď si budete práve myslieť, že už to viete;).
Hoci na začiatku som si k hrdinke, ktorá ľudí súdila dosť tvrdo, nevedela nájsť cestu, keď sa príbeh rozbehol, čítanie mi šlo jedna radosť. Romantika, city, humor, teda všetko, čo očakávam, som našla. Ale k tomu som dostala aj zamotanú detektívku, ktorá prekvapovala zvratmi do poslednej strany. A ďalšie plus – vitajte v Anglicku okolo roku 1820. Dozviete sa o ňom mnoho zaujímavostí a verte mi, nebyť echt slovenského mena autorky, nenapadlo by Vám, že sa v ňom takto dobre orientuje práve Slovenka:).
Aj tretia časť si drží svoju vysoko nastavenú latku kvalitnej erotickej knihy s príchuťou škandálnosti. Predsalen – svet sado-masochizmu nie je pre každého. Kniha je ale inteligentná, prešpikovaná Norinými drzými poznámkami a Kingsleyho pôsobivým sebavedomím, ale aj Sorenovou silou osobnosti, ktorá nie je iba plocho napísaná na papier, ale naozaj z príbehu srší. Zároveň však poskytuje aj nové odhalenia a tajomstvo, ktoré má skutočne temný základ. Koniec je na porazenie :). Okamžite potrebujem vedieť, čo bude ďalej!
Nie, neplakala som ako pri knihe Nevyslovené , napriek tomu sa mi páčila ešte o kúštik viac. A to som si myslela, že ju nie je možné prekonať. Autorkine knihy sú ako terapia, aj keď často je to terapia šokom. No svojim postavám dokáže neuveriteľne odhaliť dušu, ako sa hovorí – ide až na kosť, a často krát aj nám dávno dospelým pripomenie strasti dospievania. Tak ako pri knihe Nevyslovené, aj o knihe Vydrž to so mnou, si myslím, že môže skutočne pomôcť, keď ju chytí do rúk niekto v ten pravý čas. Musím vyzdvihnúť aj skvelý nápad s bielymi a čiernymi kapitolami. Obálka samotná je krásna. No toľko bolesti sa v tej záplave ružovej skrýva ... Ale to je proste Kristína Ježovičová. Drsná, realistická, ale napokon vždy ponúkne východisko. A je už na nás, či ho využijeme.
Dark romance, od ktorej nemôžete čakať iba drsný jazyk a drsnú erotiku – prekvapenia prichádzajú ako na bežiacom páse a nenechajú vás vydýchnuť. Tento príbeh sa právom stal plnohodnotnou knihou. Určite ho odporúčam dospelým čitateľkám, ale veľkým plusom je, že aj napriek kontroverznosti hlavná hrdinka neprichádza o dôstojnosť! Rande s Habibim u mňa dopadlo na jednotku!
Nesiaham veľmi po knihách, ktoré odzrkadľujú čistú realitu, ale keďže ma spisovateľka ešte nesklamala, bola som zvedavá aj na túto. Príbeh reálny bol – môžem vás uistiť, že na Monikiných reakciách bolo vidieť všetky bloky, ktoré po takom vzťahu žena má, od sebaobviňovania až po nedôverčivosť. No a potom tu bol jej ex, ktorého ho chce zaiste každá čitateľka utopiť v lyžičke vody, len čo sa objaví. Lenže vytrvalý Erik, resp. postava Erika, spravila z tejto „reality“ krásny príbeh lásky, ktorá postupne prekonáva prekážku za prekážkou... či nakoniec dosiahli svoje šťastie, to neprezradím, ale musím povedať, že pri niektorých pasážach som občas osušila oči od sĺz, ktoré sa už už drali von. Takže moja obľúbená spisovateľka nesklamala, ale aby som bola úprimná, aj tak ju mám najradšej, keď to na nás vybalí naplno a fantázii nekladie žiadne medze!
Zaujímalo vás niekedy, ako si žil taký bežný uhorský šľachtic napríklad v 16. či 18. storočí? Ak áno a ste tak celkovo milovník histórie, historička Tünde Lengyelová vám zodpovie mnoho otázok. Vlastne... v podstate všetky :).
Baja Dolce je spisovateľský chameleón! Navrhnite jej akýkoľvek žáner a ona prijme výzvu a vykreše z neho skvost! Nemyslela som si, že by ma HSE nechytilo, pretože sa mi páčila aj trilógia Placebo, ale že sa mi bude páčiť až tak veľmi!!!... Prekvapilo ma! Spisovateľ by mal aspoň o máličko „vyrásť“ každým dielom – postupne predsa naberá autorské skúsenosti – a Baja po debute s trilógiu vyrástla na Pani spisovateľku! Kniha ma prekvapila nádherne magickou atmosférou a esenciou nežnej romantiky, ale tiež tým, ako miestami pripomínala až rodinnú ságu Gillovcov, v ktorej si každá žena niesla svoj vlastný príbeh, ktorý až postupne začínal dávať zmysel a zapadať do príbehu ďalšej Gillovej. Neočakávané, ale nenásilné zvraty, ma nútili obracať stránku za stránkou a stáli ma nejeden deň, kedy som nerobila nič iné!
Priznávam, skončila som v slzách. Rozrušená, roztrasená a zároveň s pocitom, že som prečítala výbornú knihu. Kniha je totiž spracovaná drsne a priamo a zároveň citlivo. Ak vám to znie ako oxymoron, prečítajte si to. Nejde o nezlučiteľnosť, pretože aj keď príbeh vyloží situáciu, v ktorej je Fredy, na stôl bez príkras, zároveň si myslím, že v sebe skrýva silnú nádej a osôbku, ktorá práve prežíva jemu podobné peklo, naozaj môže povzbudiť k tomu, aby prehovorila. Nebola mi ľahostajná ani Viola, hoci môže na prvý pohľad pôsobiť sebecky. Podľa mňa to dievča chcelo byť iba zúfalo milované, pričom nevidelo lásku, ktorej sa jej už dostávalo. ... Rozoberá sa tu téma, o ktorej musíme vedieť a musíme o nej hovoriť! Je veľmi dobré, že kniha vznikla!
Vtipný, svieži, pohodový štýl... A Miky ako knižný hrdina je ideál na platonické zaláskovanie. Jeho večné slovné prekáračky a žartíky s Deou ma nie raz nahlas rozosmiali. Ak by som to mala zhrnúť – príbeh vo mne vyvolal predovšetkým pohodu. „Videla“ som pred sebou útulný byt s terasou snov, príjemne veselé letné večery vo dvojici, pre budúcnosť namotivovaných hrdinov, dve usmiate mladé tváre... skrátka, perfektná kniha na zábavné, romantické a aj trochu napínavé zakončenie letnej sezóny. Mnohé hlášky medzi ústrednou dvojicou boli také živé, prirodzené a vtipné, až som si ich mala chuť zapísať. Rozhodne budete všetci túžiť po kamošovi ako je Miky, ten chlap proste nemal chybu!
Udivilo ma, ako veľmi som si jednotlivé poviedky užila. Mnohé z nich na seba nadväzujú a spája ich bezmocnosť aj opatrná nádej ľudí, ktorí už nemajú možnosť návratu na Zem, alebo hľadajú „stratený Raj“, Letnú planétu, mimozemský experiment, na ktorom sú ľudia šťastní a zdanlivo neohrození. Vnímala som, ako sú príbehy úžasne prepracované, resp. že sú plnohodnotným sci-fi, ktoré si získa každého nadšenca, ale čo k nim ťahalo mňa, bola práve ľudskosť a vzťahy v popredí, pretože hrdinov takmer vždy ovplyvnilo nájdenie osudovej lásky. Z toho dôvodu sa mi čítala rýchlejšie ako som očakávala (sci-fi si „dám“ ozaj asi tak raz za rok), hoci som si na ňu mienila vyhradiť vyslovene čas... na druhej strane, až posledné tri poviedky som preletela a hľadala hlavne pointu. Dôvod? 525 strán - a napokon moja náhla únava zo žánru. Asi by som prijala rozdelenie na dve knihy ako jednu bichľu, keďže ide o špecifické témy, ktoré skrátka musia čitateľa zaujímať. Netvrdím ale, že sa k nim nevrátim, sústredená, pretože ma poviedky v dobrom prekvapili!
Kniha mala v sebe všetko, čo má dobrý príbeh mať – bola premyslená, tak akurát romantická, aby si hrdinovia zachovali svoju tvár a nakoniec bola aj napínavá a zamotaná. Myslela som si, že bude až príliš nevinná, resp. pre mladší ročník, ako som pri YA, čo čítam, zvyknutá, ale kdeže – užila som si ju, pretože ako sa problémy v tomto originálnom svete nabaľovali, tak hrdinovia citeľnejšie dospievali a uvedomovali si zásadné veci. Kimin štýl je proste super!
Schuti som sa zasmiala na hláškach, ktoré stojí za to si pamätať. Asi najpresnejšie je napísať, že tá kniha bola čisto slovenská, ale spôsobom, ktorý odveje argumenty všetkým, čo vravia, že knihy zo slovenského prostredia nečítajú, pretože je výborná! Hlavné hrdinky sú inteligentné, silné a nepoddajné. A z vtipnej roviny sa príbeh zľahka presúva do dramatickejšej. A veru som knihu ukončila so silným pocitom, ktorý nebudem konkretizovať, aby som nespoilerovala. Iba poviem, že som sa domnievala, že ju prečítam a odložím, ale vŕtva mi už od včera v hlave. Príbeh si ma získal.
Pri knihe som si sprvu krásne oddýchla a nakoniec sa všetko zvrtlo na veľký „nervák“, ktorý som dočítala s citeľným napätím. Hlavný záškodník bol pre mňa obrovské prekvapenie. Nikdy by som ho neuhádla! Ale práve tak to má byť!