PollyFrank komentáře u knih
Nina, je rovnako ako kus malachitu v hotelovej vitríne, klenot medzi spisovateľmi, ktorí dokážu dávkovať zvrat za zvratom a zároveň vás nenechať ani jeden odhadnúť dopredu. Táto kniha mala všetko, čo pritiahne budúceho spisovateľa – pretože, kto by sa občas nechcel stretnúť so svojou hlavnou postavu? – a tiež všetko, čo pritiahne aj ostatných čitateľov, ktorí chcú poriadnu zábavu, zároveň svižný rozprávačský štýl, prvky fantasy s detektívnou zápletkou a kus originality, pretože knihu o autorke, ktorá stretla svoju postavu, som už čítala a bolo to celé podané primárne a priamočiaro, zatiaľ čo Nina to naservírovala jedinečne, zábavne a zamotane. No najviac sa mi na jej knihách páči, ako všetko nakoniec zapadne, aj keď máte napríklad necelých 70 strán do konca a ešte stále netušíte, o čo tu, dopekla, ide :D. Nemôžem povedať pol slova, Nina sa vypracovala k štýlu kníh, v ktorých ju spoznáte od prvej kapitoly – je to skrátka ona a nikto iný na našej literárnej scéne nebude podobný, čo je veľké plus priamo pre ňu. Nie, nechcem iba chváliť, ale nemôžem inak, pretože kvôli tejto knihe som ponocovala!!!
Peter Jelínek je pre mňa jeden originál! A aj túto „jazdu“ naprieč rôznymi univerzami :D v steampunkových kulisách som si náramne užila. Myslím, že jeho štýl písania dokonca viac sedí na takéto kratšie, akciou nabúchané kúsky, než na celé romány... tým však nechcem povedať, že románom pohrdnem. Okrem rýchleho spádu a pôsobivých, niekedy až fantasmagorických príšer, ktoré sa kde-tu nečakane vyskytnú, je tu tiež ten charakteristický humor, vďaka ktorému hneď viete, že toto je Jelínek. Osobne sa mi asi najviac páčil „Návrat múmie“ - napríklad aj kvôli neodolateľnému kanálovému slangu, ktorý pochytila prastará kráľovná Hator-Kamun-Kamun, keď sa delila o telo s mladou prostitútkou :D. Je to celé veľmi surové, trochu nechutné („Dekapitácia a deratizácia v jednom!“ - ako zaznelo v knihe :D) a neviete sa od toho odtrhnúť!
Ako to už pri Miške býva, opäť nám naservírovala mix rôznych žánrov. Fantasy, detektívka, množstvo severskej mytológie, či osudová romanca... a to všetko nakoniec zázračne zapadlo do seba. Pričom nie je núdza o menšie, či jedno obrovské, prekvapenie. Navyše, dopriala mi zasnežené atmosférické čítanie, popri ktorom som doslova cítila studený vzduch v pľúcach a očakávanie, ktoré sa ma zmocňuje iba v tú konkrétnu chvíľu predtým, ako sa skutočne rozsneží :).
Romantickej komédii dominuje ako hlavná postava uletená Valentína, no je tu aj jej staršia sestra Valéria, nezabudnuteľná tetka Milenka, zvedavé mamičky, okukujúci oteckovia, Boris s pivným bruškom a mnoho iných postáv a všetci spolu vytvárajú doslova „feelgood“ román, z ktorého cítite makové torty, hrejivé slniečko, lattéčka, klebety a voľnosť. Aj samotnú „makovú“ kaviareň beriem ako rovnocenného partnera k postavám, tiež by som v nej stále vysedávala. To, čo robí tento príbeh tak príťažlivým, je okrem deja aj fakt, že sa Baji podarilo dokonale opísať mikrovesmír malých starostí, radostí a drám, v ktorom obyvatelia jedinečných Makov žijú. Bezstarostnosť však končí v momente, keď sa objavia dva zásadné zvraty, z ktorých jeden by som teda neuhádla ani náhodou a pekne vo mne hrklo, keď sa objavil. Priznám ale, že aj keď prvý sa dal uhádnuť, ako to celé skončí, som sa už zasa ani neodvážila hádať. Aby som to však zhrnula - na tejto knihe mi nič nechýba, popri ostrej Baji mi veľmi sedí (možno aj viac) aj romantická Baja.
Právo na šťastie je v podstate oddychový príbeh, ktorý plynie rýchlo a príjemne. Ale na druhej strane, aj napriek ľahkosti, s akou sa číta, rieši neobvyklú tému a vlastne ukazuje reálny obraz slobodnej ženy, ktorá má navyše dieťa, ktoré je tak trochu iné. A aby to nebolo príliš vážne, všetko tak správne okoreňuje Sandrin podarený brat Gusto. Kedykoľvek sa objavil na scéne, pobavil ma. Možno by som si finálnu drámu priala o trošku skôr, ale inak musím povedať, že ma to zaujalo, pretože som sa s knižnou postavou, ako je Sadrina dcéra Sára, ešte nestretla. Je skvelé, že Lina uchopila takýto neobvyklý námet, navyše - tak dobre!
Príbehy mladých ľudí sú zdanlivo oddelené a nesúvisia. Ale netrápime sa hlboko v sebe všetci tým istým? Bojíme sa seba, svojich citov, budúcnosti, vzťahov... a posmechu, útokov, či odsúdenia. No o koľko ľahšie by sa nám žilo, keby sme sa tu tak strašne radi nesúdili a nechali sa žiť! Kika Ježovičová ma, ako vždy, rozsekala. Píše skrátka trefne a surovo autenticky. Nastavuje zrkadlo doby. Otvára tabu témy a tu ich otvorila tiež. Koniec nemusí každému ulahodiť, ale odporúčam prečítať doslov autorky a pochopíte, prečo kniha skončila ako skončila
Táto kniha sa ťažko hodnotí,pretože ide o skutočnú spomienku autorky na Emmu. Ako by som mohla napísať, že sa mi páčila? Emmin úpadok bolel aj mňa. No na druhej strane, vďaka jej príbehu som šťastná, že som ju „spoznala“ a tiež šťastná, že sú nasvete ľudia ako Stanka, ktorí sú tu doslova „pre nás“. Alebo Martin, manžel, ktorý naozaj zostáva v „dobrom aj v zlom“. Ide o silný príbeh, výborne a svižne napísaný, ktorý dokážete „zhltnúť“ na posedenie. No zostane vo vás oveľa dlhšie.
Myslím, že nič nielen vianočnejšie, ale ani zábavnejšie, priam iskrivo bláznivé, som tento rok nečítala! Táto kniha je vianočné MUST-READ!!! Okrem zábavy ponúka tiež správnu dávku dojatia, romantiky a áno...tak trochu aj gýčových vianočných svetielok :). Presne v tej miere, v akej to má byť!
Z Habibiho som bola nadšená, bola to pre mňa kniha, ktorá ma svojho času zoznamovala tak celkovo so žánrom „dark romance“, no Candy, ten sa mi páčil ešte o kúsok viac – prišiel mi akýsi príťažlivejší (myslím celý príbeh), ľudskejší a vlastne aj osudovejší, keď si preberiem, ako sa naša ústredná dvojica postupne dostávala do vzájomnej osobnej zóny ;). Taktiež mi nejde nepodotknúť, že je to príbeh, ktorý môže otvoriť oči ľuďom, ktorí majú tendenciu pestovať si predsudky. Hlavní hrdinovia, X dievčatá, „matky“... boli nesmierne odlišní a zároveň rovnakí ako my! Moja predstavivosť je zaliata ultrafialovou! Už sa neviem dočkať záveru trilógie!!!!!!!
Nepriznaná je citlivo a s veľkým rešpektom k nášmu národnému dejateľovi spracovaný, jemne nadprirodzený príbeh, ktorý predostiera možnosť jedného z najkrajších ľúbostných príbehov, aké kedy preťali naše dejiny. Ako vždy, ostala som nadšená a dojatá zároveň. Je to jedna z tých kníh, z ktorej je vám od začiatku úzko,pretože od prvej stránky viete, ako to celé dopadne.
Oceňujem romance, ktoré nie sú tak celkom priamočiare (hoc sa tak aj sprvu zdajú) a napokon dokážu prekvapiť. Nemôžem prezradiť nič, ale skrátka, áno, koniec som vôbec nečakala. Určite by som si príbeh vychutnala o málo viac, keby som ešte bola teenagerka, ale asi z dôvodu, že Luna mi aj napriek veku prišla myslením trochu nevyzretá a zmätená. Asi by som jej viac rozumela (aj s jej pojašenými kamoškami)... no na druhej strane, postupne sa menila. Ešte musím vypichnúť priehrštie akcie. Ak chcete čítať knihu, ktorá beží pred očami ako akčný seriál s potokmi krvi, páči sa. Katka Soyka je tá pravá.
Toto je taký zvláštny príbeh, ktorého stavbu veľmi oceňujem. Pretože na jednej strane ide o ľúbostný román, oddychový, aj keď dramatickosť rozhodne nechýba a na druhej prináša veľmi reálny pohľad na život ženy v období, v ktorom by sa žiadna z nás nechcela ocitnúť. O najmenších podrobnostiach každodenného prežívania ani nevraviac. Ja by som to zhrnula – zabavím sa, aj sa niečo naučím. A keď mi kniha prinesie nové poznatky, som veľmi spokojná.
S určitými námetmi však určite treba narábať citlivo,aby vyzneli uveriteľne a nestali sa citovým vydieračom. Aspoň ja to tak vnímam, resp. tieto dva znaky by ma odradili. Bol teda Olíviin príbeh uveriteľný? Môj osobný pocit – áno, jednoznačne. Všetky emocionálne fázy,ktorými prechádzala, mi prišli pochopiteľné, rovnako však aj smutno pestrá škála vyšetrení, ktoré ponúkajú náhľad na „cestu“, ktorou si pacienti s Olíviinou diagnózou prechádzajú. A či sa mi chcelo poplakať? Chcelo, ale necítila som sa tlačená na hranu, myslím, že kniha bola veľmi realistická a zároveň triezvo romantická. Chceli by sme chceli veľa vecí... ale ako s nami život zatočí, je nie vždy na nás. A práve tento podtón vo mne ostal rezonovať.Ako nás osud niekedy melie. Myslím si, že Lina Elys sa nielenže pohla vpred, doslova preskočila kusisko od prvotiny ku svojej druhej knihe, ktorá je oveľa vyzretejšia.
Priznávam, keď som zbadala, aká je to bichľa, zľakla som sa, že sa toho na mňa vysype až príliš veľa, ale opak je pravdou. Jeden z dôvodov, prečo sa Deniske Hoffer nedá uprieť talent je fakt, že má výborne vybudovaný dej, ktorý sa rozvíja postupne a že mu dominujú dva (povedzme že tri) základné zvraty, z ktorých druhý som ani náhodou nečakala. Simon bol komplikovaný muž (čo je mierne povedané) a Naďa zasa žena, ktorá mi prišla aj napriek vekovému rozdielu o dosť vyzretejšia – z kombinácie ale vyplynuli mnohé nedorozumenia, iskry a neustávajúca dynamika dvojice. Mimochodom, ani si nespomínam, kedy som čítala knihu, kde by bol vek hrdinov tak ďaleko od seba a toto beriem iba pozitívne, pretože nemusí byť všetko šablónovité a niektoré ženy to tak skrátka majú. Nakoniec prišlo aj na čistú romantiku, ale v originálnom šate. Ak by som mala čosi spomenúť aj z opačného súdka, tak možno iba to, že som si občas v hlave zamieňala slovosled za trochu prirodzenejší, ale to je vec vypísania a toto je predsa debut! Príbeh som si naozaj užila!!!
Román mi prišiel ako dokonalá sonda do duše zranenej ženy, ktorá robí všetko preto, aby ukázala svetu, že ju nezlomil. Mnohé Marínine myšlienky som ako žena plne chápala, jej cestu som jej uverila a hoci som ju zo začiatku možno tiež trošku súdila, napokon som porozumela, prečo prežila mladosť spôsobom, akým ju prežila. Nesúďte knihu podľa obalu – je asi najväčšie posolstvo tohto príbehu, čím myslím – Nesúďte ľudí, kým neviete, čím si museli prejsť. Nečakajte rýchle dejové tempo, je tiež možné, že Marínin hlavný problém vcelku skoro odhadnete... no aj tak je to nesmierne hĺbavý, podnetný, nepresladený a silný príbeh, ktorému nič nechýba. Marína (aj celý jej babský gang!) si získala moje sympatie. Bola uveriteľná a mala krásne srdce. Ani si nepamätám, kedy naposledy som nejakej knižnej hrdinke tak veľmi priala happyend!
Ninin štýl mi sedí na 100%! Tak, ako pri Mire, dokázala ma dokonale zmiasť. Zbožňujem, ako vždy postupne vyplávajú na povrch zdanlivo nesúvisiace záhady, je ich čoraz viac a ja ako čitateľ takmer do poslednej chvíle nemám tušenia, čo je vlastne vo veci a prečo sa hrdinke neustále dejú všetky tie bizarnosti. Nine skrátka idú záhady od ruky. Všetko sa valí ako snehová lavína – spustí sa sled udalostí a kopia sa, až kým na konci nezistíme, že dohady, ktoré sme mali, boli úplne mylné :). A práve tak to má byť. Iba som si potvrdila, že od tejto spisovateľky prečítam všetko. Stojí to za to!!!
Aj keď doteraz som najviac zbožňovala Janičiarovu ženu, mám pocit, že teraz je pre mňa práve Rebelka Jankinou najobľúbenejšou knihou. Napínavé finále finále neobvyklého príbehu mi vyvolalo zimomriavky na chrbte. A myslím to doslova.
Nie, nie je to knižka, ktorá má jasne vytýčenú dejovú líniu a tiež si môžete sprvu myslieť, že nie je pre vás, ak ste si ten povestný pendlerský život tiež nezažili. Ale treba len vytrvať a spolu s Martinom sa pomaly prepracovávať ďalej. Tiež som najprv nevedela, či bude príbeh to pravé pre mňa, možno aj celú polovicu, no nakoniec som ostala bez slov. Nie je to príbeh len o odvrátenej strane študentského pendlovania, je tiež o zásadných prvých láskach. Nie je to však len o prvých láskach, je to aj o iných bolestných zážitkoch. Vety sú zvláštne, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že išlo o autorkin zámer – prejsť zo strojeného, či miestami preexponovaného vyjadrovania postupne k ľahkému a ľudskému, zarovno s postupom Martinovho osobného prerodu. Od sterilného k hrejivému. Myslím, že som túto knihu našla v pravý čas.
Spisovateľské duo zo seba „vysypalo“ to najlepšie zo seba. Priznám sa, to ako sa vyvíjali vzťahy s Adelou, ma mimoriadne prekvapilo. Tento menší šok ma však potešil. Nika si prešla krušnými chvíľami, ktoré som s ňou prežívala veľmi živo, absolútne „zažratá“ do deja. Ale počas posledných cca 100 strán každú krátku svetlú chvíľku prežiarili sviatočné svetielka s dokonalou vianočnou atmosféru, ktorá mi teraz padla naozaj vhod. S veľkou radosťou si knižku zakladám do police!
Miška skrátka dokáže zladiť nezladiteľné, vymyslieť niečo, čo vôbec nečakáte a aby toho nebolo málo, dá tomu ešte, azda prvýkrát, kriminálnu zápletku. Záhrada umenia je jedinečný príbeh, ktorý v sebe spája lásku ku knihám, vábivé tajomno starých denníkov a zároveň desivo-krásny svet šialenca, ktorý vám nedá spávať. Ak budete niekomu chcieť prerozprávať dej, zistíte, že je ťažké nájsť priamu linku, pretože príbeh je spletitý a fascinujúco pestrý. Inak povedané, dostane všetko, čo ste vlastne nečakali a bude to mimoriadny zážitok!