Samu.el
komentáře u knih
Piknik u cesty
Arkadij Strugackij
--- Toto sú pasáže z mojej recenzie, ktorú nájdete hore v sekcií pod popisom knihy ---
Piknik u cesty - dobové posolstvo z cenzurovaného režimu ma stale jedinečný námet a atmosféru, ktorá je skrátka iná.
Svetoznámy román z východu, ku ktorému sa roky obozretne približujem ako stalker postupujúci cez pásmo ... Nakoniec som nabral odvahu a zobral preklad z roku 1974 do rúk a začal obracať strany.
Myslím že kniha musela byť originálna a nabitá novými nápadmi vo svojej dobe a hlavne svojom prostredí, kde napriek cenzúre priniesla silne posolstvo. Vedel by som ju najlepšie prirovnať k tvorbe Philip K. Dicka, ak by namiesto drog siahol na dno fľaše a písal azbukou. Román nám na štyri kapitoly rozpovie príbeh ľudí reagujúcich na návštevu mimozemšťanov, ktorý sa tu len stavili na cigaretu a šli ďalej, bez toho aby mali o nás záujem. Ľudstvo sa spolu s našim hrdinom snaží vyťažiť z toho čo po návšteve zostalo.
Dielo by sa dalo destilovať do pár kľúčových tém, no z pohľadu dnešného čitateľa by som sa už príliš nezaoberal tým kto, čo, alebo kde.
Skutočne zaujímavé témy, ktoré si aj dnes vieme v románe užiť sú práve tie, ktoré ho robia stále jedinečným.
Hoci celý Piknik u cesty pôsobí ako nekonzistentný prvý nástrel pred korekciou, myslím že stále stojí za prečítanie.
--- viac v recenzii ---
Underground
František Kotleta (p)
--- Toto sú pasáže z mojej recenzie, ktorú nájdete hore v sekcií pod popisom knihy ---
Underground - trochu nedotiahnutý počin, ktorý ide under-priemer a nemá rad lietajúce motorky.
Dej sa točí okolo pár nápadov autora, ktoré sa snaží spojiť do jedného celku, no nevie ich v príbehu umiestniť, alebo úspešne vygradovať. Príbeh je variácia filmu Johnny Mnemonic z roku 1995 a má akú takú zápletku, predvídateľný vývoj a antiklimatické vyvrcholenie.
Hoci pulp nemusí byť inteligentný, musí byť chytrí, hoci nie originálny, stále musí byť nápaditý a aj keď netreba aby bol umelecký, stále by mal byť dobre a trefne napísaný. Nestačí vedieť nadávať a mat napozerané B-čka z 90ok.
Nelámem však palicu tak rýchlo…
Napriek tejto kritickej recenzií na autora ešte nezanevriem a pri najbližšej príležitosti, keď to na mňa príde, skúsim siahnuť po jeho románe SPÁD.
--- viac v recenzii ---
Město & město
China Miéville
--- Toto sú pasáže z mojej recenzie, ktorú nájdete hore v sekcií pod popisom knihy ---
Město & město - kombinovanie žánrov, ktoré sa autorovi opäť podarilo.
Mesto a mesto je počin, ktorý dokáže osloviť ako skalného fanúšika fantastiky, tak detektívok, alebo bežného čitateľa, pre ktorého sú toto nové žánre.
Talent Miéville je vidieť tým jasnejšie, čím je kniha ambicióznejšia… Mesto a mesto nemá také ambície ako iné jeho diela, ale zato vie osloviť širšie spektrum čitateľov. Napriek tomu je tu jasne vidieť jeho nadanie a predstavivosť.
Pod povrchom románu je metafora o výchove a naučenom vnímaní sveta, rovnako ako o slobodnom pohľade na svet s otvorenou mysľou.
Kniha je často skloňovaná, ako ideálna prvá kniha od autora...
Pre fanúšikov detektívok, ktorý by chceli skúsiť niečo nové knihu odporúčam. Ak ste fanúšikom fantastiky a chcete sa zoznámiť s autorom, odporúčam siahnuť po niečom odvážnejšom ako napríklad Král Krysa (2006).
--- viac v recenzii ---
Dagon
Valentino Sergi
--- Toto sú pasáže z mojej recenzie, ktorú nájdete hore v sekcií pod popisom knihy ---
DAGON - Kratka brožúra, ktorá by chcela byt knihou, nenadchne ani nesklame. Vie potešiť na jeden večer...
Musím však byť úprimný. Za tento večer mohla rovnakou mierou knižka, ako aj moje vlastné rozpoloženie. Hlad je najlepší kuchár... Knižka / brožúra, až taký skvelý počin nie je.
Gamebook trpí, pre svoj rozsah... Naozaj nečakajte román, ako uvádza popis. Ma totiž komicky veľké písmo a okolo 60 stránok a to rátam aj pravidlá.
Má jednoduchý dej a je slabo rozvinutý po každej stránke, čo je skrátka daň za jeho rozsah a investovanú snahu autora. Potešia pekné ilustrácie a obálka. Naopak, zamrzia zbytočné súboje a herný systém, ktorý by sa hodil k dlhšiemu príbehu a tu pôsobí trošku prehnane.
Brožúra cenovo nezodpovedá obsahu a voľba formátu a materiálov bude dúfam v ďalších častiach prehodnotená.
Chcete gamebook kozmického hororu na jeden večer, tak ako ja? Tu máme obstojný pokus a popravde, je presne tým a ničím viac. Zábava za predpokladu, že si časť atmosféry a nadšenia zabezpečíte sami.
--- viac v recenzii ---
Temné světelné roky
Brian Wilson Aldiss
--- Toto sú pasáže z mojej recenzie, ktorú nájdete hore v sekcií pod popisom knihy ---
Temné světelné roky (1964) - Špekulácia na tému inteligencie? Statement autora, ktorý už dnes osloví iba pamätníkov.
Čo je inteligencia ? Je pochopenie inej inteligencie sabotované jeho meraním na základe parametrov človeka ? A môže nás urážať inteligencia v bytostiach, ktoré sa nám hnusia ?
Krátky román od Aldissa sa snaží otvoriť témy žánru známe, v speculative science fiction z roku 1964… Zároveň čitateľovi nastavuje zrkadlo jeho vlastnej sebestrednosti. Pomýlenej predstave o "jedinečnosti" a "správnosti" ľudstva.
Po prečítaní by vám takáto kniha mala zostať v hlave a priniesť viac otázok ako odpovedí. Aldiss nám však nekompromisne servíruje svoju jedinú odpoveď.
Ak máte chuť zoznámiť sa s autorom siahnite po románe s názvom Skleník (1962), kde vás očarí svojou jedinečnou predstavivosťou.
--- viac v recenzii ---
Piranesi
Susanna Clarke
Musím povedať, že koncept, s ktorým kniha pracuje je výborný. Ide o originálny námet a na začiatku máte pocit, že dielo mieri veľmi vysoko...
Bohužiaľ potom prichádza nazvime to druhé dejstvo, kde sme na pól ceste k odhaleniu "záhady". Nie vždy mi bolo jasné kam kniha v tejto pasáži vlastne mieri a od istého momentu je nám ako čitateľom už jasné o čo ide, no náš hrdina ešte stále tápa... Stranu za stranou sa potom posúvame k záveru, ktorý nás už neprekvapí ničím novým.
Nie som presvedčený, že príbeh bol v románe hlavnou ingredienciou. Autorka sama naznačuje v knihe rôzne metafory. Myslím, že román mal perfektné podmienky pre trochu "špekulatívnej fikcie", kde by rozjímal nad ľudskou identitou, egom a naivitou priam detskej osobnosti hlavného hrdinu. Tento potenciál však zostal podla mňa nevyužitý.
Jedinečný námet, ktorý osvieži originalitou ale nevyťaží zo svojho potenciálu. Nadpriemer, ak máte chuť na niečo "iné".
Temné léto
Dan Simmons
--- Toto sú pasáže z mojej recenzie, ktorú nájdete hore v sekcií pod popisom knihy ---
Temné Léto (Summer of Night, 1991) - letom dýchajúce dobrodružstvo s majstrovsky spracovanou atmosférou a prvkami hororu, ktoré vás vráti do detstva.
Dan Simmons je autor, ku ktorému sa opätovne vraciam už nejaký ten rok pre jeho schopnosť pracovať s atmosférou a emóciou čitateľa. Dneska už patrí medzi velikánov a je často skloňovaný s menami ako Stephen King.
Temné léto sa začína koncom školského roku 1960 v malom mestečku Elm Haven v Illinois, kde skupina piatich kamarátov beží v ústrety dobrodružstvám letných prázdnin.
Musím vytknúť Simmonsovi jednanie a uvažovanie postáv. Uvedomujem si, že sa autor snažil ukázať ako stretnutie s hrozbou prinútilo deti dospieť, ale mám pocit, že zašiel v niektorých momentoch ďalej ako chcel.
Temné Léto sa zaraďuje medzi to najlepšie čo môžete v Coming of age horror čítať. Spracovanie detského sveta letných prázdnin, dospievania, dobrodružstva a detskej slobody je skutočným srdcom tohto diela. Zasiahne vás nostalgiou a zaskočí tým, ako autor vo vás vie vyvolať dávno zabudnuté zážitky a emócie.
Opäť pocítiť neobmedzené možnosti letných prázdnin a báť sa čo sa skrýva pod posteľou, v šatníku, alebo temnej pivnici.
--- viac v recenzii ---
Čepel entropie
Vilém Koubek
Čepel entropie prerazila všetky priečky a so sebavedomím sa umiestnila v top pätke toho najhoršieho čo som čítal… Zároveň je prvou knihou, ktorú som tento rok nedokončil a to mám rad český pulp (aj splatter).
Vnímajte tento komentár ako varovanie.
Dej : Zápletka je priamočiara a o ničom. Niekedy dáva logiku trochu a niekedy vôbec. Na presných 50% (118 strán), kam som zvládol v tomto masochizme zájsť sa nikam dejovo nerozvinula. Sled scén, ktoré sú, aby boli a situácie, ktoré sa dejú, aby sa diali.
Postavy: Sú dvojrozmerné a pôsobia infantilne. Nemáme možnosť ani priestor sa s nimi v čomkoľvek stotožniť. Hrdinovia sú skrátka len chodiace hlášky bez hĺbky alebo emócie.
Próza: Kniha je tak zle napísaná, až je chvíľami na hranici čitateľnosti. Ako keby ste zobrali "vtipné hlášky“ zo dna sudu českého pulpu a napísali s nimi CELÚ (naozaj celú) knihu. Je to tak preštylizované, že niekedy je ťažké orientovať sa v tom čo sa deje. Trápna hláška strieda nechutné prirovnanie. Nedokážem si predstaviť akou "korekciou" táto publikácia mohla prejsť.
A mimochodom spomenul som brutálne znásilnenie muža mužom, pri ktorom sa venujeme aj ľudským výkalom ? Nie ? Budte radi, že čítate toto varovanie a nikdy sa nedozviete viac.
Jedna hviezda (*!).
Rybář
John Langan
--- Toto sú pasáže z mojej recenzie, ktorú nájdete hore v sekcií pod popisom knihy ---
Rybář - Dva romány za cenu jedného, alebo fanúšik Lovecrafta znovu objavuje hranice žánru. Čo keby sa poviedkový námet stal knihou?
John Langan je na našom trhu pomerne nový spisovateľ, ktorý má zatiaľ preložené dve publikácie. Netají sa tým, že je fanúšikom H.P. Lovecrafta, k čomu sa otvorene hlási aj na prebale knihy Rybář. Kedže som sám členom fanklubu, neváhal som vykročiť do neznáma. Dokáže však fanúšik prekonať predlohu? Zamotá sa v žánrovom klišé? Prekvapivo oboje.
H.P. Lovecraft nikdy nenapísal román, ktorý by sa približoval 328 stranám Langanovho Rybára. A ako sa ukázalo ani Langan vlastne nie…
Násilné vloženie románu do románu je nezmyselný zásah, ktorý nepriniesol ovocie. Pôvodná dejová línia, ktorú sme tak nerozumne opustili mi príde oveľa lepšie napísaná, ako druhá napodobenina Lovecrafta.
Langan uspel až príliš dobre, pretože preniesol prvky poviedok do románu, kde ale neurobili až taký dobrý dojem.
Knihu som si napriek kritike prečítal, pretože som fanúšikom žánru, ktorý nevie volaniu kozmického hororu odolať. Nemýľme si to však s pozitívnym hodnotením.
Ak máte niečo iné, čo by uspokojilo vaše kozmické chúťky nenahadzujte návnadu. Je to zmetený zážitok s viacerými koncami, začiatkami, závermi, ktorým sa ťahá jednotvárna, aj keď dobrá atmosféra. Presne ako na rybách.
--- viac v recenzii ---
Borovice
Blake Crouch
S chuťou na mysteriózne vyšetrovanie som sa pustil do môjho prvého románu od Crouch-a. Román je príbehom boja o prežitie hlavného hrdinu, ktorý sa ocitá v pre neho nepochopiteľnom prostredí. Berie nás so sebou na divokú jazdu, kde odhaľujeme spolu s ním záhadu Wayward Pines a jeho traumatickej minulosti. Kniha má spád a dynamické scény, ale chýba je dynamickejší/komplexnejší dej.
Ako pri každom "vyšetrovaní", aj tu som čakal odhaľovanie skrytých právd, hľadanie stôp, slepé uličky a prekvapivé zvraty v príbehu. Kniha však s týmito prvkami skoro vôbec nepracuje a namiesto toho volí jednotvárny postup.
Jeden dejový impulz, jeden stav hlavného hrdinu, jedna nevedomosť o všetkom nás sprevádza situáciami, ktorým nerozumieme až do konca. Príbehové zvraty sa nekonajú, pretože sa neustále nachádzame v bode nula... A tak nie je čo vyvracať.
Záver sa presúva do úplne iného žánru (SF) a krívajúc "vysvetľuje o čo išlo"... A aj keď je tak univerzálny, že by vedel zastrešiť skoro čokoľvek, stále nevysvetluje dôveryhodne rôzne kroky, zvyky alebo dianie v mestečku Pines.
Autor tvrdí, že románom vzdáva hold kultovému seriálu Twin Peaks... Priznám sa, že aj to bol jeden z dôvodov prečo som po ňom siahol.
Ide o trochu iný žáner. Zatiaľ čo Twin Peaks je mysteriózna detektívka, tento román je čistý triler.
Odporúčam ak máte chuť na oddychovku, ktorú si neprečítate druhý krát. Ďalšie diely nevylučujem, ale nechám si ich do vlaku, čakárne alebo na dovolenku, keď budem chcieť siahnuť po niečom jednoduchom.