ShalevLev
komentáře u knih
Letné svetlo a potom príde noc
Jón Kalman Stefánsson
Vybral som sa po skúškach v júni do Artfora v Žiline, kde som sa skúseného kníhpredajcu opýtal, ktorú z dvoch islandských kníh, čo som držal v ruke by mi odporučil viac. Odpoveďou bolo to, že mi doniesol chladničky tohto Jóna, posledný kúsok, čo mali na sklade. Začal som ju čítať hneď vo vlaku a čítal som dovtedy, kým som neskončil. Výborná, výborná a ešte raz výborná. Úžasný opis krajiny, ľudských pováh a hlavne s výborným prekladom. S odstupom času a pri čítaní novej knihy "Ryby nemajú nohy", mi utkvela v pamäti najmä poštárka Águsta, ktorá rada otvára listy a ľudia si už aj zvykli. Odporúčam každému, ktorý mi v rozhovore len naznačí, že ma rád sever. Aj iným, ale severnom obzvlášť. Rovnako ako Loeho Dopplera, či Naivný super.
Naivní. Super.
Erlend Loe
Od Erlenda som ako prvú knižku čítal práve túto, čo ma namotivovalo k ďalšej, k Dopplerovi. Knižka je výborná, ale chápem kritické slová od iných čitateľov. Nie každému padne jeho štýl, no ja som sa v jeho knižkách našiel a mám ich veľmi rád (až na Fakta o Finsku, ktorú som nemohol dočítať, ako ma nudila).
Domeček
Tereza Límanová
Veľmi opisne spísané dielo o detstve v malostranskom Domečku. Opisy o mľaskajúcom linoleu, pavúkoch na záchode, mramorových schodoch, technike otvárania dverí, či padajúcich hruškách sú skvostné. Ako čitateľ opisy vo väčšine knihách zľahka preskakujem, no v prípade Domečku som ich preskakovať nemohol, lebo by som z knihy veľa nemal. Určite stojí za prečítanie ;-)
Ryby nemajú nohy
Jón Kalman Stefánsson
Po vyslovenom nadšení z prvej knižky 'Letné svetlo a potom príde noc' váham, či po 97 stranách tejto knihy vôbec dokážem pokračovať v trápení, ktoré mi jej čítanie spôsobuje. Text bez priamej reči, množstvo úvah, hektičnosť dejovej línie, prapodivný typ rozprávača...
Nerobím to často, ale knihu nedočítam - zvyšných 170 strán je skrátka veľa a začnem opäť s Letným svetlom...
