Slavomír53 komentáře u knih
Jedinečná práca, prvé vydanie určite odporúčam záujemcom o slovenské dejiny a/alebo spisbu. Od úplných nevykryštalizovaných počiatkov všeslovanskej myšlienky, cez správy od Mateja Bela, až po Štúra. Obrysy pozná asi každý, tak uvediem niečo, čo je menej známe – pán Timura to odborne a čítavo spracoval, a mohlo by to zaujať. Necitujem, lež veľmi voľne parafrázujem:
Po krátkych rozpravách sa ukázalo, že Slováci nemajú záujem spojiť sa s Poľskom, ktoré sa opantalo mesiášstvom. Avšak „poľsko-slovenský nezáujem“ bol záležitosťou vzájomnou, pretože nehľadiac na účasť dobrovoľníkov zo Slovenska v poľskom protiruskom povstaní (napr. Samo Chalupka), došlo v revolučných meruôsmych rokoch v poľsko-maďarskému spojenectvu (strana 94). Poľsko teda nebolo všeslovanskej myšlienke naklonené nielen pre vlastný poľský štát, opierajúci sa o silný katolicizmus a veľkopoľský svetonáhľad (útlak Rusínov...), lež i pre nedobré skúsenosti so silnejúcim ruským štátom (strana 83).
Knihu nehodnotím hviezdičkami, pretože som prečítal iba pôvodné vydanie (Tatran, 1987), ktoré síce zasluhuje 5/5 (pravda, s výnimkou ideologického nánosu), ale druhé vydanie možno nie, a preto nebudem hodnotiť. Pán Timura totiž v poslednej dobe presedlal na koňa tajných dejín, a možno sa to odrazilo aj v dotlači tejto inak výbornej knihy (viď napr. rok druhého vydania: 2018 / 7526 – jednak je nesprávne použitý znak lomené, a druhak použitý letopočet 7526 poukazuje na spätosť s V. Laubertom a jeho lživýkladom dejín). V príhovore k druhému vydaniu stojí, že do obsahu sa pri druhom vydaní zasahovalo iba zanedbateľne, no zmeny som pri porovnávaní našiel, hoci predovšetkým ideologického charakteru (z proruského komunizmu na súčasný proruský panslavizmus: namiesto bratského proletárskeho Zväzu bratské slovanské Rusko...). Určite odporúčam pôvodné vydanie, z ktorého možno citovať aj v odbornej práci, zatiaľ čo z druhého vydania nemožno.
Kniha je divokou zmesou všetkého možného: čitateľ tu nájde i mapku z veľkolepého diela popredného slovenského slavistu Jána Stanislava (Slovenský juh v stredoveku. Mapové prílohy), jazykovedné a politické úvahy s presahom až do 21. storočia (M. R. Štefánik, zahraničné misie s účasťou armády SR...), ba i to, že písmo od Konštantína a Metoda bolo tak trochu zásluhou pohlavnej náklonnosti chlapcov k chlapcom... A, samozrejme, čo-to o dvojkríži čoby strome života. Pani Ovsená, podobne ako známejší vykladač tajných dejín Vladimír Laubert, hľadá prieniky medzi kultúrou našich predkov a kultúrou starovekého Egypta (na hľadaní nie je nič zlé, len bez zmysluplného odôvodňovania svojich úvah sú to bľaboty postavené na vode). Jednoducho, ako výstižne stojí v predošlom príspevku: silná káva.
Je naozaj zaujímavé čítať o svojej krajine a svojom národe očami cudzinca v 21. storočí. Knihu napísal vzdelaný Japonec, ktorý precestoval kus sveta, celú Európu, a Slovensko a Slovákov zhodnotil z viacerých ohľadov ako niečo jedinečné. Profesor Išikava celkom slušne hovorí po slovensky, no knihu napísal (nie vydal) v japončine, a následne bola preložená do slovenčiny. Knihu vrelo odporúčam, oplatí sa prečítať.
Úsmevné i vtipné zážitky z každodenného života na juhu Tekova. Fotografie pána Milana Hlôšku príjemne dopĺňajú pánom Melicherom čítavo podané príbehy. Ak ste ešte z pokolenia pamätajúceho na to, že nie je totka ako tetka, a že nie je dever ako švagor, táto kniha vás prenesie do starých dobrých čias. Klenot každej tekovskej knižnice. Vrelo odporúčam.
Viac-menej zaujímavé príspevky venujúce sa Štúrovmu životu, pôsobeniu a dielu. Niektoré články za 5/5, iné za 0/5, pretože niektoré príspevky sú od vecných, tobôž odborných, na hony vzdialené. Tak napríklad Zdeněk Opatřil v príspevku „Ľudovít Štúr – otec slovenského národa“ označuje Rusko za oporu slovanstva, bez ktorej je slovanstvo odsúdené na zánik (strana 36). A samoúčelné miešanie súčasnej politiky, či už priamo, alebo v narážkach, je v tomto zborníku nie zriedkavé.
Veľmi zaujímavá kniha. Je dostupná i na stránkach Jazykovedného ústavu – žiaľ, nedá sa v nej vyhľadávať online ako v iných slovníkoch JÚĽŠ. Je veľmi zaujímavé sledovať tento medzistupeň medzi slovenčinou prvej ČSR a slovenčinou socialistickej ČSR (hlavne predpony s/z a slovná zásoba). Žíďa, rodzaj, spech, *vinšovať = blahoželať, priať. Je zaujímavé, že slovníkové heslá týkajúce sa nacistického Nemecka sú voči nemu nepriateľskejšie ako heslá týkajúce sa boľševického Ruska. Knihu vrelo odporúčam i neodborníkom zaujímajúcim sa o náš jazyk.
Nádherná odborná čeština, príjemné čítanie. Vrelo odporúčam, pretože niektoré údaje sú napriek nepopierateľnosti dnes už zaznávané.
„Říše velkomoravská byla především říší národa slovenského, o tom nemůže být sporu: na Nitravě jedno knížetství, na řece Moravě druhé.“
V inej krajine by podobná kniha vychádza v tisícových nákladoch a citovala by sa v každej učebnici dejepisu. U nás je nedostupná. Po jednotlivých župách a častiach Uhorska sa dozvedáme o slovenskej postati dedín a miest, ktoré boli slovenské ešte v 15. storočí, hoc na území súčasného Maďarska. Neprekonané dielo. Vrelo odporúčam.
Kniha, ktorá na našom trhu nebude asi nikdy prekonaná. Ba dokonca i zápis Slovänov je zachovaný v pôvodnej podobe, nie ako v mnohých súčasných ruských vydaniach. V knihe sú texty i na pobavenie, i letopisy, i riekanky, i čo-to o čaroch. Naozaj obsiahla práca, vhodná tak pre ukrajinistov, rusistov i rusínistov.
Jediná chyba na s. 629: správny zápis je Россiйская грамматика, s jednou bodkou nad i.
Opäť ma vysokoškolské skriptá milo prekvapili. Text sa číta ľahko a je naozaj obsažný. Okrem chronicky známych skutočností o Petrovi I. či Kataríne II. sa človek dostane k zaujímavým premisám a neraz prekvapujúcim súvislostiam. Na svoje si sčasti prídu i záujemcovia o Vojsko záporožské. Knihu vrelo odporúčam.
Opis knihy z pera Milana Stanislava Ďuricu končí slovami: „...buď vďaka dr. Karolovi Murínovi za toto jeho SVEDECTVO! Bez neho boli by sme citeľne chudobnejší.“ Onen nevyjadrený podmet „my“ v danej vete predstavuje tak širokú verejnosť, ako aj odborných bádateľov. Ide o naozaj obsiahle svedectvo, pretože o sebe podáva pán Murín iba útržkovité správy, akoby mimochodom, a celá kniha je tak naozaj o človeku, ktorý bol 6 rokov jeho priamym nadriadeným.
Kniha vyšla prvýkrát v Kanade. Jej druhé vydanie, prvé na Slovensku, vzniklo v roku 1991, keď mnohí čakali, že nútené prepisovanie dejín zostalo v období spred ´89.
V knižnom katalógu vydavateľstva Torden bola na II. polrok 2020 pripravená kniha Katyn: lož, ktorá sa stala históriou, a ako spisovatelia boli uvedení Elena Prudnikova a Ivan Čigirin. Napokon vyšla kniha o Katyni, ktorej opis sa začína názvom napokon nevydanej knihy. Nuž, každá kniha má svoj príbeh...
Medzinárodný súd v Norimbergu medzi nacistické zločiny vraždu Poliakov v Katyni nezahrnul: predstavitelia ZSSR na súde ani nepípli, nevzniesli žiadne námietky. Sedeli tichučko a šúchali nohami súc radi, že sa Katyni nikto nevenuje. Škodoradostne by sa smiali, keby vedeli, že ešte o viac ako polstoročie budú ľudia, ktorí budú vinu hádzať na nacistov.
2. augusta 1993 členovia komisie Hlavnej vojenskej prokuratúry RF okrem iného napísali: Všetky zhromaždené podklady tohto prípadu jednoznačne preukazujú, že v apríli a máji 1940 bolo 14 522 poľských vojnových zajatcov [...] spolu s 7305 Poliakmi [...] popravených zastrelením pracovníkmi Ľudového komisariátu vnútorných vecí (NKVD) na základe príkazu politbyra Ústredného výboru Všezväzovej komunistickej strany /boľševikov/.
A pre niektorých... Aj Putin označil za vinníkov NKVD a Beriju, lebo ani človek ako on by netvrdil, že v Katyni vraždili Nemci, lebo by bol vysmiaty, keďže pre také tvrdenie žiadnych dôkazov nieto. Naopak, odtajnené sovietske dokumenty jasne dokazujú, že vraždili Sovieti.
Nič nedokáže o režime Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vypovedať výrečnejšie než autentické pramene, ktoré po sebe sám zanechal. Takto sa začína opis knihy, ktorá je voľne dostupná v kníhkupectvách, a ktorú zostavil historik Anton Hruboň: dielo nesie názov Ľudácka čítanka. Ide o pravdivý výrok, ktorý sa dá po menšej úprave uplatniť na akúkoľvek osobnosť, stranu, hnutie, noviny... Ak chceme teda skúmať Jozefa Tisu, nemožno sa vyhýbať jeho vlastným výrokom odzrkadľujúcim jeho zmýšľanie a svetonáhľad. Netreba zbytočne riešiť (ak to zrovna nie je cieľom nášho výskumu) kto a za akým účelom knihu Z Tisovho boja vydal (viď prvé a druhé vydanie): kľúčovým je pre náš výskum len a výhradne obsah tejto knihy. Ide skrátka o prvotný prameň. Knihu vrelo odporúčam, pretože mnohé myšlienky z knihy sú (žiaľ) nadčasové.
Súc bádateľom, hútal som, či bol Tiso prvorado katolík, alebo Slovák. Jeho vlastné slová dávajú jasnú odpoveď. A to na viacerých miestach knihy, nedvojzmyselne a jasne: Slovák.
Dovolím si odporučiť aj druhé vydanie, lebo vychádza presne v tom znení, v akom vyšlo prvé vydanie. A tak si príde na svoje aj milovník tradičnej slovenčiny: Nech nevydá slnko svojich teplých lúčov, a zo sveta [...] stal by sa v tom okamihu cintorín. (Drobné rozdiely v znení vznikli asi vplyvom redakcie, a nie prepisovateľa: napr. 30 000 namiesto 30.000.)
Čo napísala o odsúdení Štefana Polakoviča Jewish Telegraphic Agency je vyhľadateľné v digitalizovanej podobe ako Pro-nazi Slovak, Now in U.s., Sentenced to 20 Years Imprisonment by Bratislava Court, preklad dostupný na https://www.databazeknih.cz/autori/stefan-polakovic-79211
Moravské Slovensko je už na Moravě jediným krajem, kde se ještě nosí kroj a kde dosud zachovávají staré, svérázné zvyky.
Krátke príbehy, ktoré pôvodca knihy zažil nám približujú dávny slovenský kraj. Príjemné čítanie, no zároveň smutné, ak čitateľ vie, čo sa so Slováckom stalo. Ach, šohaji slovácki, čo že z vás zostalo...
Nie rozsiahla, no zato obsiahla kniha. Mnohými postupmi sa riadili ešte slovenské horské jednotky, jestvujúce na Slovensku krátko po rozpade ČSSR. Knihu ocenia i civilní vrchári, ak v zime zvyknú používať bežky a presúvať poživeň, tovar na trh či iný náklad. Knihu pre slovenské podmienky vrelo odporúčam.
Stručná knižočka oboznamujúca čitateľa s výučbou taktiky na stole. Určite by si mali po jednom kuse zadovážiť rôzne skupiny od skautov cez miestne domobrany až po ľudí venujúcich sa ukážkam niekdajších bojov. Veľmi zaujímavé čítanie. Nejde iba o odťažité poučky – v knihe nachádzame i vzorové úlohy, ktorými sa môžeme v rámci skupiny preverovať a zdokonaľovať sa v taktickom zmýšľaní.
Túto knihu vrelo odporúčam každému slovenskému rodoľubovi a vlastencovi. Pre naše podmienky (a po našich dejinných skúsenostiach) nepostrádateľná kniha. Pán Baden-Powell bol naslovovzatý odborník: povyzvedať, stratiť sa prenasledovateľom, oboznámiť svoju stranu (vojsko, záškodníkov...) so zistenými poznatkami a dopomôcť tak k víťazstvu. Táto kniha bola teda pochopiteľne zakazovaná: predstavte si, že niekam vpadne cudzia mocnosť, a tretina domáceho obyvateľstva čítala túto knihu – to sa môže uchvatiteľ rovno otočiť na päte.
Obrovský kus práce odviedol prekladateľ pri zosúlaďovaní dvoch nemeckých pôvodín do jedného českého vydania. Kniha naozaj na rozdiel od tých nemeckých nepostráda ucelenosť a dobre sa číta. Hoc rady a postupy spísané v tejto knihe nacisti zhŕňali narýchlo, nejde o veci od stola, ale o bojové skúsenosti pretavené do textu – skúsenosti, za ktoré zaplatil životom bezpočet nemeckých a sovietskych vojakov.
Zaujímavá recenzia od Mareka Chlíbeka je na jutube dostupná ako MANUÁL pro vedení ZIMNÍ VÁLKY.
Keď som začal čítať, myslel som, že do príspevku v databáze kníh uvediem, že ju odporúčam iba vojskovým ženistom, historikom či ľuďom venujúcim sa ukážkam bojov z druhej svetovej vojny. Ale kniha ma veľmi milo prekvapila, a určite ju ocenia aj domáci majstri a ľudia zdržujúci zdržujúci sa v lese. Naozaj veľmi zaujímavá kniha.
Vydanie z roku 2021 obsahuje tak pôvodné znenie proglasu, ako aj preklad (hoc nie doslovný) do slovenčiny a macedónčiny. Obsah je samozrejme zaujímavý nielen z náboženského, ale predovšetkým z dejepisného hľadiska. Prekladateľ neprekladal doslovne, a словѣн preložil, pridŕžajúc sa čs. slavistickej školy, ako Slovien (namiesto významového prekladu Slovan/Sloven či prepisu výslovnosti v podobe Slovän), no i tak si toto dielo zasluhuje 5/5, pretože obsahuje pôvodný text nie v ťažko čitateľnom druhopise (fotografia prameňa), lež v prehľadnom prepise. Vrelo odporúčam.