tartan komentáře u knih
Román, ktorý asi najviac vyčnieva z Červenákovej tvorby. Odohráva sa v najvzdialenejšej histórii - v dobe bronzovej na území dnešného Slovenska. A áno, autor má všetko archeologicky podchytené, len si to, samozrejme, prispôsobil pre potreby svojho románu. (Anti)hrdinami sú tu známe postavy z gréckej mytológie, nikto menší ako slávni Argonauti. Zaujímavá a celkom vtipná mytologicko-historická rošáda. Ako vždy, poriadna akcia v tomto napínavom a miestami naozaj atmosférickom príbehu nemôže chýbať. Vzhľadom k tomu, že román pôvodne vyšiel na pokračovanie v časopise Fantázia, obsahuje nadpriemerný počet skvelých ilustrácií od Miša Ivana.
Kniha v podstate nadväzuje na predošlú autorovu knihu o zabudnutých národoch starovekého sveta. Ako príjemným vizuálom, tak aj štruktúrou a prehľadnými, nie príliš zahlcujúcimi, ale primerane faktografickými textami. Niektoré mestá sú, samozrejme, pomerne známe, spomeniem takú Tróju, ale niektoré asi nepovedia veľa ani v histórii rozhľadenému čitateľovi. A niekedy sú to naozaj zaujímavé dejiny. Ako príklad uvediem Beta Samati, zabudnuté mesto zabudnutej Aksumskej ríše, ktorá však svojho času patrila vedľa Byzancie, Číny a Perzie k štyrom najväčším mocnostiam vtedajšieho sveta. Bol by som celkom zvedavý, koľkí by bez googlenia dokázali určiť, kde sa vlastne rozprestierala.
Záverečná časť druhej prachmajstrovskej trilógie je do veľkej miery sklamaním. Po výbornej dvojke, ktorá nasledovala pomalšie sa rozbiehajúcu jednotku, je tu veľmi pozvoľný záver, v ktorom sa dohromady nič extra neudeje a postavy sa útrpne potácajú dejom, až to je niekedy utrpenie aj pre čitateľa. Príliš veľa strán na tak riedky príbeh. Samotné finále, ktoré by malo byť epickým vyvrcholením troch sedemstostranových kníh, navyše rýchle vyšumí a neprinesie nič prekvapivé. Aj tak si autor nechal otvorené dvere do ďalšej série, cez ktoré už ale po tejto skúsenosti nemám veľmi chuť vstúpiť.
Prehľad to je naozaj široký, ale tých chybičiek v nej je celkom dosť. Napríklad v kapitole Napoleon jako vojevůdce je uvedené: "Jeho síla spočívala v obrovské mobilitě, např. za slavkovského tažení roku 1805 urazil za tři týdny 500 kilometrů po stejné trase, po které jely v roce 1915 tanky v první světové válce." Neviem, či pán Blatný píše o nejakých alternatívnych dejinách 1. svetovej vojny, ale tanky v nej boli vôbec prvýkrát v dejinách nasadené do boja až v roku 1916 počas bitky na Somme a okrem toho boli tak zúfalo pomalé, že by ich Napoleonovi vojaci predbehli aj keby išli pospiatky. Navyše vety (v tej istej kapitole) ako "Napoleon byl fantasticky odvážný a skvělý stratég a taktik" síce nepochybne svedčia o autorovom obdive k Napoleonovi, ale do podobnej knihy sa veľmi nehodia. Rôznymi informáciami je kniha nabitá, ale ako encyklopédiu ju treba brať len s istou rezervou a opatrnosťou.
Malý, ale veľmi pekný prehľad vývoja strelných zbraní (mechanických a hlavne palných) naprieč dejinami, ktorý je doplnený krátkou históriou puškárstva na Slovensku, prehľadom vývinu strelných zbraní, disciplín športovej streľby, kalibrov a slovníkom odborných výrazov a termínov. Na takú malú knižočku slušná nálož. V neposlednom rade musím spomenúť ešte parádne ilustrácie, ktoré si do knihy dodal sám autor.
Hon na Bismarck patrí svojou osudovosťou k najdramatickejším námorným operáciám v dejinách. Najväčsia a najsilnejšia nemecká bitevná loď pomenovaná podľa slávneho "železného" kancelára, ktorý v 19. storočí pomohol vytvoriť Nemeckú ríšu, sa pokúsila prebiť vo veľkoryso plánovanej operácii na Atlantik, potopila pritom v klasickom delostreleckom súboji pýchu britského námorníctva bitevný krížnik Hood, len aby bola v napínavej naháňačke plnej prekvapujúcich zvratov nakoniec uštvaná britskou presilou, ktorá ju v bezvýchodiskovej situácii rozstrieľala. Táto ospreyovská verzia je dobrým doplnkom k Hubáčkovi a najmä k neprekonateľnému Kennedymu (Pronásledování bitevní lodi Bismarck, Praha 1987).
Klasická ospreyovka vybavená prehľadnými mapami, množstvom fotografií a kresieb, predovšetkým však prehľadným a stručným textom o najdôležitejšej námornej bitke v Pacifiku počas druhej svetovej vojny. Bitka pri Midway je ukážkový príklad dramaticky prebiehajúcej bitky, ktorá sa doslova zlomila v priebehu niekoľkých minút iba vďaka neuveriteľne šťastnej náhode. Aby si ju Američania zaslúžili a Japonci premrhali, bolo potrebné vykonať na oboch stranách ohromné operácie, nad ktorými sa doteraz zatajuje dych. Aj taký je ale život a vojna zvlášť. Len pri máloktorej historickej udalosti to vyčnieva viac ako práve v prípade bitky pri atole Midway.
Chcete vedieť, čo predchádzalo, viedlo, ako prebiehala a aké následky mala jedna z najznámejších bitiek v histórii, ktorá je dodnes považovaná za takticky dokonalé, ale strategicky premrhané víťazstvo? Tak z tejto knižky sa to dozviete. Možno nie úplne vyčerpávajúcim, ale určite uspokojujúcim spôsobom.
Aj v časoch internetu a wikipedie stále výborná pomôcka pre všetkých záujemcov o historickú geografiu a prehľadné a vo svojej stručnosti vyčerpávajúce dejiny európskeho kontinentu.
Typický druhý, vypchávkový diel... Postavy putujú od A do B, resp. C a späť do A, bez toho, že by sa niečo zásadné zmenilo, či vyriešilo. To síce neznamená, že by som sa ako čitateľ nudil, nie s týmito postavami, ale tá celková márnosť všetkého mi už miestami išla celkom krkom.
Na základný prehľad o Alexandrovi Veľkom a jeho slávnom ťažení proti Perzii i ďalej na východ viac ako postačujúce. Autor sa prirodzene sústreďuje na vojenskú stránku veci a na obmedzenom priestore adekvátne až vyčerpávajúco analyzuje i hodnotí priebeh jednotlivých bitiek i celého ťaženia. Nadnesené čísla starovekých historikov o počtoch armád i stratách v bitkách prakticky nie je možné overiť a všetky moderné odhady sú iba odhady. Na viacerých miestach to nakoniec autor aj sám priznáva, takže to, že ich reprodukuje, nepovažujem za výčitku, ktorá by mala znižovať hodnotu knihy. Tú naopak zvyšuje tradične skvelá obrazová príloha a perfektné mapky.
Dobrá séria. Je to taká fantasy detektívka s prímesou politického thrilleru. Knižky nie sú príliš tučné a dej celkom odsýpa, takže nestihnú nudiť. Hlavní hrdinovia sú k tomu charizmatická dvojka a nemožno si ich neobľúbiť. Ďalším hlavným hrdinom je tu vlastne aj ono mesto Haven, kde sa všetky príbehy odohrávajú. To trochu pripomína zeměplošský Ank-Morpork („Na světe sú najruznejší prohnilá města, města ještě horší a pak Haven.“). Samozrejme, výrazným plusom sú parádne obálky L. Roya.
Výborná historická detektívka, ktorá vyniká nielen svojím zasadením do obdobia Novobabylonskej ríše a prepracovanosťou historických reálií, ale tiež plnohodnotným dobrodružným a detektívnym príbehom.
Príjemné, hoci ničím výnimočné doplnenie a rozšírenie skvelej prachmajstrovskej trilógie v podobe piatich poviedok a štyroch noviel, ktoré sa všetky časovo odohrávajú pred románovou trilógiou. Pre fanúšikov série povinnosť, pre tých ostatných skôr fantasy priemer, ktorý sám o sebe len ťažko zaujme, hoci nejaké záblesky kvality (hlavne v dlhších novelách) možno pobadať.
Koniec Ríše je veľkolepým záverom Stenových dobrodružstiev. Sten sa z Vulkánu, jeho domovského sveta, priemyselného pekla, kde žil životom takmer otroka s neradostnou perspektívou nedlhého života, stal riadením osudu, vďaka svojím schopnostiam a s pomocou svojich priateľov (najmä Alexa Kilgoura, jeho nerozlučného a neoceniteľného parťáka a Iana Mahoneyho, Cisárovej pravej ruky a jeho mentora) jeden z najväčších hrdinov Ríše. Nakoniec sa však musí v neľútostnom boji postaviť najväčšej výzve svojho života – svojmu bývalému šéfovi, ktorému neochvejne toľko rokov slúžil, samotnému Večnému Cisárovi. Zvíťaziť (a prežiť) môže len jeden.
V tejto knihe sa konečne dozvieme, ako to bolo s Cisárom a ako to, že sa stal „Večným“. Časť knihy, ktorá mapuje jeho históriu a jeho cestu k onému titulu (a všetkému za tým), by dobre fungovala aj ako samostatný príbeh. To len dokazuje, že kľúčovou postavou tejto série je práve Večný Cisár. Sten je však nepopierateľne sympatickejší a preto je hlavnou postavou on. Z hľadiska nejakej vedeckej uveriteľnosti alebo reálnosti je samozrejme táto séria na smiech, ale ako dobrodružná space opera funguje na výbornú, ako zábavné čítanie (nielen vďaka Kilgourovým vtipom, pred koncom sa od neho dočkáme ešte jedného symptomatického) boduje tiež naplno a má ešte aj pár ďaších presahov (napr. mnohopočetné narážky a inšpirácie skutočnými dejinami). Kvôli tomu všetkému sa do tejto série určite oplatí ísť.
V akomsi doslove na konci knihy autori (jeden pôvodne žurnalista, jeden bývalý vojak) priznávajú, že začali písať túto sériu tak trocha ako výsmech prevládajúcemu spoločensko-politickému fašizmu v science fiction. Dôkazom toho je podľa nich monarchizmus ako forma vlády vo veľkej časti sci-fi. Je podľa nich absurdné, „že sci-fi, napriek svojim hlasným proklamáciam, že predpovedá budúcnosť, v skutočnosti až príliš plytvá energiou nasávaním z prázdnej šupky falošnej minulosti. Preto… Sten.“ Preto vytvorili v tejto sérii Ríšu, ktorá bola dosť veľká a stará, aby obsiahla všetky ich predstavy o ľudskej rase. Do nej implementovali všetky ich „šokujúce a cynické znalosti o tom, ako funguje politika a rýdza moc“, ktoré nazbierali za 14 rokov aktívnej žurnalistickej práce. A na túto Ríšu sa pozreli z pohľadu obyčajného človeka „z ľudu“. Ten mal byť dosť chytrý, pohotový, a – to najdôležitejšie – mať dostatočne veľký zmysel pre humor, aby prežil a aby vyrástol na kladného hrdinu. Po prečítaní ôsmich kníh musím konštatovať, že sa im to vcelku podarilo a táto sci-fi séria patrí k tým najzaujímavejším, najakčnejším a najzábavnejším, jedným slovom najlepším, čo som kedy čítal.
Napriek Cisárovmu návratu problémy v Ríši nielen pretrvávajú, ale dokonca eskalujú. Uhoľným kameňom ďalšieho vývoja sa stáva Altajská hviezdokopa, kde tvrdou rukou vládne senilný a šialený Khaqan, monštruózne budujúci kult svojej osobnosti. A túto totalitnú diktatúru (evidentne inšpirovanú Sovietskym zväzom, dočkáme sa aj „Katyňského lesa“) navyše obývajú štyri rôzne rasy, len čakajúce na príležitosť skočiť si po krku. Keďže však Khaqan neochvejne podporoval Večného Cisára, dokonca aj keď bol „mŕtvy“, posiela tam tento s plnou parádou (zahrňujúcou Cisárovu zbrusu novú vlajkovú loď Victory a dokonca aj jednotku Gurkhov, ktorí doteraz nikdy neslúžili nikomu okrem samotného Cisára) svojho nového veľvyslanca Stena. Ten sa ujíma svojho nového poverenia len s veľkou nechuťou, pretože má toho bojovania a neochvejného slúženia Cisárovi a Ríši za tie všetky roky viac ako dosť. Priamy Cisárov rozkaz však nemôže dosť dobre odmietnuť a tak sa, spolu so svojimi priateľmi (Alexom, Cind, Bhormi, Gurkhami), vydáva na svoju ďalšiu misiu. Tá sa však ukáže smrtonosnejšia a vývoj situácie na Altajskej hviezdokope vo svojich dôsledkoch oveľa ďalekosiahlejší, než ktokoľvek na začiatku predpokladal. Navyše začína byť viac ako zjavné, že Večný Cisár sa zo „záhrobia“ vrátil akosi iný, než doňho odišiel. Predposledný diel stenovskej série s príznačným názvom Smršť je skrz-naskrz strhujúci. Všetky hlavné postavy sú načrtnuté, všetky okolnosti nadhodené, všetko začína pomaly do seba zapadať. Na konci tohto príbehu prichádza na Altaj prírodná smršť, ktorá sa zbierala po celý čas a ktorá všetko ničí a rozhadzuje, vrátane Khaqanových supermonumentálnych stavieb. Podobná smršť, len nie prírodného rázu, však porozhadzuje a poničí aj našich hrdinov a vrhne ich v ústrety poslednému osudnému boju, ktorý definitívne rozhodne o budúcnosti nielen ich, ale aj celej Ríše. Jeden z najlepších dielov série.
Cisárov návrat potvrdzuje, že táto séria je space opera ako vyšitá a aj keď sa v tejto časti oproti predchádzajúcim veľa (bojovej) akcie nedočkáme, rozhodne zaujme predstavením pomerne originálneho fungovania onej „večnosti“ Cisára, vrátane mechanizmu jeho návratu „zo smrti“. Tento 6. diel tak nielen svojím názvom odkrýva, že kľúčovou postavou celej série nie je Sten, hoci tento naďalej zostáva hlavnou postavou, ale Cisár, ktorému sa – a jeho návratu – venuje podstatná časť knihy.
Ďalšie pokračovanie Stenových dobrodružstiev sa nesie v duchu Veľkého úteku, tak ako aj naznačuje anotácia. Keby zostalo iba pri tom, dočkali by sme sa pravdepodobne ďaleko konzistentnejšej knihy, než nám nakoniec autori ponúkli. K žánru väzenskej drámy nám totiž pribalili aj ďalšiu výbušnú dávku military (opäť s množstvom historických odkazov a súvislostí) a celé to preložili politickými intrigami (ako v tahnskom, tak aj v imperiálnom prostredí). Oproti predošlej ma táto kniha miestami mierne nudila (najmä v „politických“ pasážach), na druhej strane to však celé pohodlne vyvážil excelentný vtip o puntíkatých hadoch, tak ako aj príbeh o Kilgourovom pradedovi, ktorý si… no, radšej to tu nebudem opakovať, treba si to prečítať.
Sympatický a viac ako dynamický rozjazd jednej výbornej sci-fi série, alebo ako sa zo Stena – pôvodne takmer otroka, stáva jeden z najlepších a najelitnejších cisárových vojakov. V druhom pláne sa napríklad dozvedáme aj to ako sa robí taká revolúcia – celkom poučné. Vadila mi trochu línia s nájomným vrahom, ktorý mal odpraviť Stena – tá sa mi zdala silne nedotiahnutá, naopak výborná bola tá s výcvikom u gardy. Palec nahor aj za skvelé postavy – od Stena až po cisára (jeho rozhovory s Mahoneym sú jednoducho excelentné), škoda len, že sa väčšine z nich dostáva tak málo priestoru. Knižka je však pomerne útla, takže pri tak dynamickom deji sa zlupne sťa malina.
Výborne a s nadhľadom napísaná kniha o mimoriadne pohnutých dejinách krajiny, ktorá kedysi vytvorila ríšu, nad ktorou Slnko nezapadalo. Autor dokáže aj komplikované historické udalosti podať zaujímavo a zasvätene zároveň, navyše tak, že prinútia čitateľa neraz zamyslieť sa nad ich významom a možnými dôsledkami v prípade, že by sa odohrali mierne odlišne a pritom neskĺznuť do špekulatívnosti. Vzhľadom k súčasným udalostiam v Španielsku je zároveň veľmi aktuálna. A presne to je na histórii fascinujúce. Ako dokáže byť aktuálna. Pretože kto nepozná históriu...