tartan komentáře u knih
Kniha v podstate nadväzuje na predošlú autorovu knihu o zabudnutých národoch starovekého sveta. Ako príjemným vizuálom, tak aj štruktúrou a prehľadnými, nie príliš zahlcujúcimi, ale primerane faktografickými textami. Niektoré mestá sú, samozrejme, pomerne známe, spomeniem takú Tróju, ale niektoré asi nepovedia veľa ani v histórii rozhľadenému čitateľovi. A niekedy sú to naozaj zaujímavé dejiny. Ako príklad uvediem Beta Samati, zabudnuté mesto zabudnutej Aksumskej ríše, ktorá však svojho času patrila vedľa Byzancie, Číny a Perzie k štyrom najväčším mocnostiam vtedajšieho sveta. Bol by som celkom zvedavý, koľkí by bez googlenia dokázali určiť, kde sa vlastne rozprestierala.
Heinlein je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov sci-fi, dokonca sa stal jej prvým veľmajstrom, keď začali v USA udeľovať tento titul. Mne však rezonuje v hlave jeho charakteristika od iného velikána žánru I. Asimova, ktorý ho vo svojej autobiografii napriek zjavnému rešpektu a dlhoročnej známosti nevykreslil práve v lichotivom svetle. Nerozumiem veľmi tomu, prečo je práve táto jeho kniha takou klasikou, ale celkom rozumiem tomu, prečo je vnímaná tak kontroverzne. Mňa veľmi nenadchla, ani dejom, ani formou, ani svojou pochybnou filozofiou, aj keď svoje kvality i nápady rozhodne má a uznávam, že military sci-fi by bez nej možno vyzerala inak, rozhodne by inak začala. Paradoxne, zaznávaná filmová verzia P. Verhoevena z r. 1997 má napriek svojej béčkovosti z môjho pohľadu rozhodne lepší ťah na bránku. Bod k dobru má však u mňa Heinlein za využitie Rodgera Younga (meno vesmírnej vojnovej lode z románu podľa skutočného amerického vojaka, ktorý hrdinsky padol v Pacifiku počas 2. svetovej vojny). Ak nepoznáte, dajte si baladu o Rodgerovi Youngovi, je to dojímavý vojnový song... https://en.m.wikipedia.org/wiki/The_Ballad_of_Rodger_Young
Ak by sa celý príbeh neodohrával vo fiktívnom svete a nepreblysol v ňom občas naozaj len veľmi jemný záblesk mágie, bol by to čistokrvný historický román ako vyšitý z legendárnych príbehov európskeho stredoveku. So začiatkom odkazujúcim na známy zbojnícky príbeh Robina Hooda, pravdaže nemilosrdne prevráteným do krutej reality, a záverom, ktorý sa podobne pohráva s legendami opradeným príbehom nemenej slávnej Jany z Arku. A medzitým ešte všeličo iného, samozrejme. Zrada, dobrodružný útek z nepreniknuteľného väzenia, súboje telo na telo i epické bitky, ale aj hľadanie starých príbehov v starých knihách v obrovskej a veľmi starej knižnici. Anthony Ryan v tomto románe, zahajujúcom novú trilógiu, zatiaľ asi najviac zúročuje svoje historické vzdelanie a zároveň opäť dokazuje, že patrí k absolútnej špičke žánru fantasy.
Koniec vojny na Ukrajine je stále v nedohľadne, hoci to mala byť len niekoľkodňová špeciálna operácia. Slovenský reportér Tomáš Forró ponúka vo svojej knihe Spev sirén unikátny a zasvätený pohľad do samého srdca rusko-ukrajinskej vojny, na obyčajných i neobyčajných ľudí a ich príbehy, ktoré tvoria nezameniteľné osobné čriepky tejto monumentálnej vojnovej mozaiky. Je to kniha, ktorá nedáva a ani nemôže dať odpoveď na všetky otázky, ale ktorá zatína veľmi hlboko, ľudsky a obnažujúco do všemožných aspektov tohto pretrvávajúceho konfliktu. Konfliktu, ktorý je stále neotočeným kľúčom do budúcnosti a závisí trochu aj od nás, ktorú budúcnosť nakoniec odomkne.
Vydavateľstvo Absynt ku knihe zároveň pripravilo aj seriu podcastov, ktorú si môžete vypočuť napr. tu https://open.spotify.com/show/1iRll35o2ZpIKWm3A6nApr?si=X3sEOwbLTO2H4Hk0NJPlKw
Napriek tomu, koľko kníh už o Napoleonovi vyšlo a koľko je toho o ňom všeobecne známe, zostáva táto fascinujúca historická osobnosť stále svojím spôsobom záhadou. Ťažko povedať, či to zmení táto útla kniha od popredného francúzskeho odborníka, preložená do slovenčiny mimochodom takisto historikom a odborníkom na dané obdobie, ale rozhodne to nie je zlý spôsob. Lentzova kniha nie je klasickým životopisom, ale svojou mozaikovou formou veľmi premyslene a prekvapujúco obsažne sumarizuje Napoleonov život, jeho osobnosť i obdobie, ktoré nesie jeho meno. Na sto naozaj rôznorodých otázok dostane čitateľ sto stručných, ale nadmieru precíznych odpovedí. Kvalitný obsah zvýrazňuje veľmi vydarený vizuál knihy, takže ak sa niekto zaujíma o toto historické obdobie a Napoleona zvlášť, táto kniha by mu v knižnici určite nemala chýbať.
Jednotky Raider boli elitou v rámci elity, americkej námornej pechoty. Sformované boli vo februári 1942, ale k 1. februáru 1944 boli najmä pre inštitucionálny odpor zrušené (v roku 2006 však opäť v rámci USMC vznikla špeciálna jednotka Marine Raider Regiment, ktorá sa na svojich predchodcov odvoláva nielen názvom). Medzitým sa však stihli zapísať do histórie zvlášť počas mimoriadne tvrdých bojov o ostrov Guadalcanal, ktoré predstavujú jeden z prelomových momentov druhej svetovej vojny v Pacifiku.
Legendárnej bitky o Krvavý pahorok, ktorý tak nebol nazvaný pre nič za nič, sa ako Raider zúčastnil aj Marlin Groft (zomrel v 2018 vo veku 94 rokov). Na jeho knihe spomienok spolupracoval vojenský historik Larry Alexander, ktorý pritom využil aj rôzne ďalšie historické zdroje. Kniha tak okrem až závratne dynamicky podanej akcie z prvej ruky ponúka tiež historicky plnohodnotné svedectvo. A je to naozaj skvelé čítanie o nie veľmi skvelých veciach, ktoré však ľudstvo sprevádzajú od nepamäti a ako sa s nečakanou naliehavosťou v Európe práve deje, ešte dlho bohužiaľ aj budú.
Nie som síce žiadny veľký fanúšik komiksov, tento mi ale dosť vytrel zrak. Belgicko- francúzsky komiks o španielskom dobýjaní ríše Aztékov v Mexiku, ktorý sa dá celý zhltnúť za jeden večer a ešte budete rozmýšľať, čo s načatým večerom.
Číta sa to samo, kresba je nádherná, až z tých detailov aztéckej architektúry či džungle prechádzajú oči, pekne sa to pohráva s históriou, tak ako Cortés s Moctezumom. Je tam, samozrejme, nejaké to fantastické ozvláštnenie a pár fiktívnych hrdinov s vymysleným dobrodružstvom, ale inak je to napasované na známe udalosti i historické postavy celkom šikovne.
Veľkým plus je veľký formát, takže celá tá nádhera o to viac vynikne, naopak zamrzí uťatý koniec, keď sa so španielskymi dobrodruhmi a ich aztéckymi protivníkmi čitateľ musí rozlúčit doslova uprostred toho najlepšieho, hneď po Cortésovom katastrofálnom úniku z megapasce Tenochtitlánu počas La Noche Triste, povestnej Smutnej noci.
Ak sa bude chcieť zvedavý čitateľ dozvedieť viac o tom, čo nasledovalo, o dobytí ríše Aztékov a vyvrátení Tenochtitlánu, ktorý svojou veľkosťou a nádherou prekonával drvivú väčšinu vtedajších európskych miest, tak bude musieť siahnuť po inej literatúre a verte mi, že v tomto prípade aj suché historické knihy prekonávajú tú najdivokejšiu fantáziu.
Výborná biografia. Výstižne zhrnúť život tak komplikovanej a rozporuplnej osobnosti akou bol Fridrich Veľký, určite nebola ľahká úloha, ale britská autorka s modrou krvou Nancy Mitfordová sa toho zmocnila nielen s veľkou gráciou, ale aj úžasne ľahkým perom, takže sa to naozaj výborne číta. Pikantný je v tejto súvislosti fakt, že knihu o Fridrichovi, ktorého tak zneužili vo svojich propagandistických žvástoch nacisti, venovala svojej sestre Diane, manželke vodcu britských fašistov Oswalda Mosleyho. Sama Nancy počas vojny na rozdiel od svojich sestier Diany a Unity, ktorá sa pred ňou dokonca načas stala priateľkou Adolfa Hitlera, zastávala výrazne protifašistický postoj. Z jej životopisu Fridricha Veľkého celkom jednoznačne vyplýva, že ani veľký pruský kráľ by s nacistami žiadny veľký kamarát nebol, skôr naopak. Paradoxne, aj jeho politika nakoniec prispela k tomu, že sa Nemecko dopracovalo až k nacistickej tragédii. To už ale nie je Fridrichova vina.
Skvelý mix vesmírnej strielačky a detektívky, plný nečakaných zvratov a prekvapení. Dej aj zápletka sú pritom veľmi jednoduché a celé to odsype tak rýchlo, že slnko za ten čas nestihne ani zapadnúť. V jeho tieni však medzitým prebehne nervydrásajúca naháňačka s tajomným nepriateľom, ktorý je oveľa bližšie, než je posádke ľahkého vesmírneho krížnika UTSS Salamis milé. Pre mňa to bolo milé prekvapenie a ak v ďalších dieloch tejto nádejnej sci-fi série český spisovateľ Jakub Mařík ešte trochu zapracuje na postavách, tak sa to v rámci žánru zaradí do môjho top. Žánrovými kulisami, parádnou akciou a navodením atmosféry tam už určite je.
Záverečná časť druhej prachmajstrovskej trilógie je do veľkej miery sklamaním. Po výbornej dvojke, ktorá nasledovala pomalšie sa rozbiehajúcu jednotku, je tu veľmi pozvoľný záver, v ktorom sa dohromady nič extra neudeje a postavy sa útrpne potácajú dejom, až to je niekedy utrpenie aj pre čitateľa. Príliš veľa strán na tak riedky príbeh. Samotné finále, ktoré by malo byť epickým vyvrcholením troch sedemstostranových kníh, navyše rýchle vyšumí a neprinesie nič prekvapivé. Aj tak si autor nechal otvorené dvere do ďalšej série, cez ktoré už ale po tejto skúsenosti nemám veľmi chuť vstúpiť.
Nepopieram, že som sa narodil ako Slovák, ale vedz, že vzdelaním som Germán, vznešenosťou Uhor a súčasným zamestnaním dušpastiera Ilýr. Prečo sa neprestávaš čudovať, šľachetný a láskavý čitateľ?! Vidíš, čo ma podnietilo k zverejneniu činov starobylých Slovanov a čo ma k tomu povzbudilo. Je to láska k historickej pravde a nenávisť k výmyslom, ktoré pod maskou spoľahlivosti sa dokola rozširujú a píšu o Slovákoch. Netrápi ma totiž nijaký iný dôvod, len to, aby vyšlo na svetlo pravda, ktorú kedysi potopili v hlbinách...
...prihovára sa vznešene k čitateľom v úvode svojej knihy o dejinách slovenského národa z roku Pána 1780 (s dovolením najvyšších predstavených) Juraj Papánek. To milému Georgiusovi samozrejme nebráni, aby vzápätí nepredstavil zvedavým čitateľom kompletne vymyslenú dynastiu slovenských kráľov ešte z obdobia pre narodením Krista, veľkomyselne k nim nezaradil aj historicky známych germánskych vládcov od Markomanov a Kvádov ako Marobuda, Katvaldu či Vannia, či dokonca za Slovanov neoznačil aj samotných Markomanov. Nuž ale cení sa aj snaha a hoci dnes môžeme túto svojím spôsobom tiež starobylú Papánkovu knihu brať už len ako historickú kuriozitu, primát prvého uceleného diela o dejinách Slovákov jej už nikto nezoberie. Nepochybne zaujímavé zároveň je, že jej prvý preklad do slovenčiny z pôvodnej latinčiny vyšiel až v roku 2018. Tomuto novodobému vydaniu z formálnej stránky inak prakticky nie je čo vytknúť, pretože ponúka nielen slovenský preklad, ale aj reprint komplet celého pôvodného vydania knihy v latinčine, takže si prípadný záujemca môže precvičiť znalosť tohto jazyka a zároveň si ho porovnávať s prekladom (čo je inak prednosť celej tejto vydarenej edície).
Vizuálne naozaj vynikajúco spracovaná kniha o revolučných rokoch 1848 - 1849 v strednej Európe, ktorej základom sú predovšetkým biografie českých dôstojníkov, doplnená množstvom pozoruhodných príloh. Jednoznačne must have pre všetkých fanúšikov vojenských dejín (nielen) habsburskej monarchie a 19. storočia.
Je história skutočne učiteľkou života? Ak sa z nej naozaj máme poučiť, musíme ju v prvom rade dobre poznať. Zaujímavým príspevkom k poznaniu jednej z najfascinujúcejších tém svetových dejín je táto vedecko-populárna kniha o kolapsoch starých civilizácií, ríš a impérií, ktorá je výsledkom niekoľkoročnej práce a bádania slovenského archeológa a popularizátora histórie Branislava Kovára.
Napriek komplikovanej a komplexnej téme je kniha napísaná v rámci možností maximálne zrozumiteľným jazykom, takže sa v nej určite nestratí ani neodborník. Vedeckejšie založený čitateľ zase zaiste ocení slušný poznámkový aparát odkazujúci na široké portfólio použitej literatúry. Autorovi sa aj pri šírke a hĺbke záberu podarilo udržať rozumný rozsah (len niečo cez 200 strán), pričom je kniha vybavená aj vcelku rozsiahlou obrazovou prílohou, škoda, že len čiernobielou (zvlášť pri tých dvojstranových by farba určite vynikla, ale to by potom bola asi aj iná cena).
A čo sa z nej všetko dozviete? V prvom rade čo je kolaps, aké sú jeho príčiny, ako prebieha, ako sa dá prípadne odvrátiť alebo aspoň oddialiť, ale aj to, že nemusí byť vždy len zlý a niekedy môže byť dokonca pre spoločnosť šancou na reparát. Na ilustráciu toho jej autor vyťahuje zo starovekej a stredovekej histórie množstvo príkladov od Akkadskej a Staroegyptskej ríše cez zvlášť v tejto súvislosti citovanú Rímsku ríšu až po Vikingov a Byzantskú ríšu. Napriek istej nevyhnutnosti až osudovosti historických procesov však knihou preniká aj mierny optimizmus. Možno nie všetko má ľudstvo pevne vo svojich rukách, ale svoj osud si do značnej miery spoluvytvárame sami. Budúcnosť je ešte nepopísaná a je aj na nás, ako bude nakoniec vyzerať.
Prehľad to je naozaj široký, ale tých chybičiek v nej je celkom dosť. Napríklad v kapitole Napoleon jako vojevůdce je uvedené: "Jeho síla spočívala v obrovské mobilitě, např. za slavkovského tažení roku 1805 urazil za tři týdny 500 kilometrů po stejné trase, po které jely v roce 1915 tanky v první světové válce." Neviem, či pán Blatný píše o nejakých alternatívnych dejinách 1. svetovej vojny, ale tanky v nej boli vôbec prvýkrát v dejinách nasadené do boja až v roku 1916 počas bitky na Somme a okrem toho boli tak zúfalo pomalé, že by ich Napoleonovi vojaci predbehli aj keby išli pospiatky. Navyše vety (v tej istej kapitole) ako "Napoleon byl fantasticky odvážný a skvělý stratég a taktik" síce nepochybne svedčia o autorovom obdive k Napoleonovi, ale do podobnej knihy sa veľmi nehodia. Rôznymi informáciami je kniha nabitá, ale ako encyklopédiu ju treba brať len s istou rezervou a opatrnosťou.
Malý, ale veľmi pekný prehľad vývoja strelných zbraní (mechanických a hlavne palných) naprieč dejinami, ktorý je doplnený krátkou históriou puškárstva na Slovensku, prehľadom vývinu strelných zbraní, disciplín športovej streľby, kalibrov a slovníkom odborných výrazov a termínov. Na takú malú knižočku slušná nálož. V neposlednom rade musím spomenúť ešte parádne ilustrácie, ktoré si do knihy dodal sám autor.
Vďaka poctivej a vytrvalej práci s archívnymi prameňmi (osobnou korešpondenciou, spomienkami pamätníkov, oficiálnymi správami atď.) z archívov v Českej republike, v Londýne i v Singapure, dokonca kontaktom s potomkami pamätníkov autor (ktorý inak nie je profesionálny historik, takže o to viac klobúk dole) svojím zanieteným prístupom plasticky rekonštruuje nielen život svojho prastrýka až takmer do jeho osudného konca, ale tiež (pred)vojnový osud Singapuru. A nielen to. Prehľadne, stručne, ale pritom sugestívne mapuje aj celkové dianie v Ázii pred druhou svetovou vojnou, pričom vypichuje a reťazí kľúčové udalosti, ktoré viedli k vypuknutiu vojny v tomto kúte sveta. Nemenej sugestívne podáva aj priebeh vojny o Malajsko, fatálne zlyhanie britskej obrany proti početne oveľa slabšiemu japonskému protivníkovi a tragický pád zdanlivo nedobytného mesta pod ohromnými čiernymi mračnami z všade naokolo horiacich naftových nádrží. Ak sa pritom dopúšťa drobných chýb (napr. nesprávne označenie hodnosti či zámena guľometu s kanónom), väčšina bežných čitateľov si to ani nevšimne. Vyzdvihnúť treba určite veľmi bohatú a v mnohých prípadoch naozaj unikátnu obrazovú prílohu zhromaždenú špeciálne pre túto knihu. Nakoniec autor predkladá a analyzuje štyri možné hypotézy o smrti svojho prastrýka Silvestra Němca, ktorý bránil Singapur ako dobrovoľník. Táto faktografická historická detektívka teda (zatiaľ) nemá definitívne riešenie, ale niekedy, ako je tomu v tomto prípade, má samotné pátranie (pre autora určite a pre zvedavého čitateľa takmer určite tiež) dostatočne obohacujúci efekt.
Po predchádzajúcich dvoch prípadoch, ktoré boli Barbaričovou a Steinovou (spolu s Jarošom) sólovkou, sa všetci traja rudolfínski detektívi opäť stretávajú pri riešení obzvlášť zamotaného prípadu v Plzni, kde práve pre morovú epidémiu v Prahe presídlil cisársky dvor. Autor znovu osvedčuje znalosť historických reálií, ktoré umne zapája do svojho príbehu a tým ho oživuje množstvom pozoruhodných historických postáv a súvislostí. Ako už názov i anotácia naznačujú, tentokrát to bude skutočne temný prípad plný temných vášní, ale aj nečakaných stretnutí a zvratov. Celú sériu možno brať aj ako akéhosi historicko-geografického sprievodcu po habsburskej ríši na prelome 16. a 17. storočia. To bolo samo o sebe dosť pohnuté obdobie a tak možno len zvedavo očakávať, kam Červenák svojich hrdinov vyšle a aké zločiny a čriepky histórie pre čitateľov pripraví nabudúce.
Niet najmenších pochýb, že vyštudovaný škótsky historik a aktuálne spisovateľ Anthony Ryan je majstrom epickej fantasy. Dokázal to už svojou prvou románovou trilógiou Stín krkavce, ktorá sa odohráva vo fiktívnom stredovekom svete, a potvrdil to ďalšou trilógiou Draconis Memoria, v ktorej skombinoval drakov (v románoch draggov) s korporátnym svetom zahaleným parou nastupujúceho priemyselného veku. Svoj dračí príbeh začína pozvoľna troma líniami - špionážnou, námornou a dobrodružnou, ktoré sa postupne prepletajú a vrstvia, aby nakoniec vyústili do (ako inak) veľkolepej bitky o osud sveta. Ryanovo majstrovstvo tak netkvie v originalite príbehu, ale v tom, ako ho podal a aké ingrediencie do neho primiešal. Výsledný produkt bol pre mňa rovnako skvelý ako produkt, ktorí v príbehu užívajú zvlášť obdarení ľudia z krvi draggov aby získali výnimočné schopnosti. V istých pasážach ho Ryan možno príliš naťahuje, ale robí to dostatočne zručne a napínavo a na rozdiel od niektorých svoju ságu nemá problém zavŕšiť. Pravdaže, nejaké tie dvierka sa vždy dajú nájsť, a to nielen tu, lebo epických bitiek o osud sveta zrejme nikdy nebude dosť.
Hon na Bismarck patrí svojou osudovosťou k najdramatickejším námorným operáciám v dejinách. Najväčsia a najsilnejšia nemecká bitevná loď pomenovaná podľa slávneho "železného" kancelára, ktorý v 19. storočí pomohol vytvoriť Nemeckú ríšu, sa pokúsila prebiť vo veľkoryso plánovanej operácii na Atlantik, potopila pritom v klasickom delostreleckom súboji pýchu britského námorníctva bitevný krížnik Hood, len aby bola v napínavej naháňačke plnej prekvapujúcich zvratov nakoniec uštvaná britskou presilou, ktorá ju v bezvýchodiskovej situácii rozstrieľala. Táto ospreyovská verzia je dobrým doplnkom k Hubáčkovi a najmä k neprekonateľnému Kennedymu (Pronásledování bitevní lodi Bismarck, Praha 1987).
Klasická ospreyovka vybavená prehľadnými mapami, množstvom fotografií a kresieb, predovšetkým však prehľadným a stručným textom o najdôležitejšej námornej bitke v Pacifiku počas druhej svetovej vojny. Bitka pri Midway je ukážkový príklad dramaticky prebiehajúcej bitky, ktorá sa doslova zlomila v priebehu niekoľkých minút iba vďaka neuveriteľne šťastnej náhode. Aby si ju Američania zaslúžili a Japonci premrhali, bolo potrebné vykonať na oboch stranách ohromné operácie, nad ktorými sa doteraz zatajuje dych. Aj taký je ale život a vojna zvlášť. Len pri máloktorej historickej udalosti to vyčnieva viac ako práve v prípade bitky pri atole Midway.