tartan komentáře u knih
Jsou cesty po nichž se nedáš
jsou vojska na něž neudeříš
jsou města ne něž neútočíš
jsou místa o něž nebojuješ -
jsou rozkazy vládce jež nepřijmeš
Klasická kniha o vojenskom umení, ktorá nijako nezostarla ani vyše dve tisícročia od svojho napísania. Dokazujú to nielen stále nové a nové vydania, ale aj jej široká aplikovateľnosť, ktorá sa netýka len vojenského umenia, ale aj iných oblastí života, ktoré nejakým spôsobom súvisia so strategickým myslením.
Draci a parníky
Škótsky spisovateľ Anthony Ryan patrí podľa mnohých k najlepším súčasným autorom fantasy. Jeho predchádzajúca séria Stín krkavce ma síce zatiaľ napriek výborným ohlasom minula, ale keď vyšiel Oheň probuzení, prvá kniha série Draconis Memoria, zbystril som pozornosť. Hlavným dôvodom bola netradičná kombinácia drakov a parníkov.
Vyše 600-stranový román síce vzbudzuje na prvý pohľad rešpekt, ale keď sa doň začítate a nečakane rýchlo sa dostanete až na jeho koniec, budete chcieť hneď pokračovať ďalej. A druhý diel vychádza až o pár mesiacov. Oheň probuzení pritom ponúka hneď tri romány v jednom: špionážny thriller, dračiu fantasy a steampunkový námorný vojnový román. Tri hlavné línie prepletá autor postupne, kapitolu po kapitole, pričom pohľad na prebiehajúce udalosti sprostredkúva cez trojicu hlavných hrdinov - tajnú agentku Lizanne Lethridgovú, zlodeja Claydona Torcreeka a námorného dôstojníka Corricka Hilemora. Prví dvaja sú zároveň Krvožehnaní, čo znamená, že pomocou vzácnych elixírov vyrábaných z krvi rôznych dračích druhov disponujú , hoci len na obmedzený čas po ich užití, výnimočnými schopnosťami.
Originálny koncept drakov, ktorí slúžia nielen ako nedobrovoľná zásobáreň najvzácnejšej suroviny, poháňajúcej doslova celý svet (napríklad sa využíva, hoci nielen výlučne, na pohon lodí), dopĺňa výborne a do detailov premyslený svet. Tu autor nepochybne zúročil svoje historické vzdelanie i predchádzajúce dlhodobé zamestnanie v štátnej správe. Príbeh však predovšetkým tiahnu postavy a tie, nielen spomenuté hlavné, sú jednoducho skvelé a nemožno si ich neobľúbiť. Všetko to korunuje brilantne napísaná akcia, či už ide o spektakulárny opis námorných bitiek, zdrvujúcich útokov draggov (ako sa nazývajú v tomto svete draci), alebo fenomenálnu špiónsku akciu, za akú by sa nemusel hanbiť ani James Bond.
A o čo v románe vlastne ide? Napovie záverečný odsek:
Trochu se zasmál a očime těkal po jeho tváři, zjevně jako by ho poznával. "A mě byste střílet neměl už tuplem. Zvlásť když spolu budem zachraňovat svět."
Už aby tu bol druhý diel!
Jedna hviezdička za dobrý nápad a vydarenú obálku, druhá za možno dve dobré poviedky (Tenkrát na Ukrajině od Pavla Fritza a O lidském dobytku od Romana Bureša) z celkovo 17 priemerných a podpriemerných. To nie je ktoviečo na takú ambicióznu knihu. Alebo som od toho len jednoducho čakal trochu viac než poviedky balansujúce z môjho pohľadu na hrane nudy, nezáujmu ich vôbec dočítať a nie vždy vhodnej grotesky.
Na základný prehľad o Alexandrovi Veľkom a jeho slávnom ťažení proti Perzii i ďalej na východ viac ako postačujúce. Autor sa prirodzene sústreďuje na vojenskú stránku veci a na obmedzenom priestore adekvátne až vyčerpávajúco analyzuje i hodnotí priebeh jednotlivých bitiek i celého ťaženia. Nadnesené čísla starovekých historikov o počtoch armád i stratách v bitkách prakticky nie je možné overiť a všetky moderné odhady sú iba odhady. Na viacerých miestach to nakoniec autor aj sám priznáva, takže to, že ich reprodukuje, nepovažujem za výčitku, ktorá by mala znižovať hodnotu knihy. Tú naopak zvyšuje tradične skvelá obrazová príloha a perfektné mapky.
Anotácia na iba druhý román mladého slovenského spisovateľa Rolanda Oravského, ktorý je inak lekár a lovec šarlatánov (http://www.lovcisarlatanov.sk/about/), láka na strhujúce a hrôzostrašné vyšetrovanie záhadných udalostí spojených s bežným letom raketoplánu na vesmírnu kolóniu.
Na necelých dvesto stranách sa prenesieme do neďalekej budúcnosti, kde ľudstvo už dokázalo vybudovať monumentálnu vesmírnu stanicu na Mesiaci (Orbitu) i kolonizovať prvé planéty (Elipsu a Hypnos). Obraz nádejného kozmického progresu je však naštrbený nelichotivou politickou situáciou na Zemi, v románe sústredenou na Európu, ktorá je zmietaná náboženskými nepokojmi. Zobrazenie a odôvodnenie náboženských nepokojov spojených s búraním kresťanských kostolov a ich bránením militaristickými kresťanskými skupinami, pričom náboženskí "utečenci" hľadajú svoj nový domov na mesačnej základni, je asi najslabšou časťou knihy, pretože pôsobí najmenej presvedčivo. Na druhej strane, istý predobraz v histórii to má, stačí si spomenúť na náboženské dôvody prvých európskych migrantov v Amerike. Náboženský faktor zároveň zohráva dôležitú úlohu pri vysvetľovaní i eskalácii záhady nečakane odmlčanej vesmírnej lode a osudu jej posádky.
Opis toho, čo sa stalo, samotného vyšetrovania spojeného s množstvom lekárskych a odborných záležitostí, je, naopak, najsilnejšou časťou románu. Logicky, keďže autor je, ako som už spomenul, lekár. Predovšetkým sa však autorovi už od úvodných strán podarilo presvedčivo vybudovať napínavý príbeh so zaujímavými postavami a zasadiť ho do celkovo realisticky vyzerajúcej blízkej budúcnosti. Samotné vyšetrovanie záhady a postupné odhaľovanie toho, čo sa vlastne stalo, ako sa to stalo a kto alebo čo za to môže, je potom minimálne tak strhujúce, ako to naznačuje anotácia a uznanlivo by na to celé prikývol aj Isaac Asimov.
V tieni Zeme by tak rozhodne nemala zostať v tieni čitateľského záujmu. K tomu by jej mohla dopomôcť aj skvelo vyzerajúca obálka, naozaj neveľký a na dovolenku či dlhý zimný večer (bude stačiť jeden) ideálny rozsah, ako aj stále menej vzácny fakt, že aj na Slovensku máme autorov, ktorí dokážu napísať výborné príbehy, ktoré zabavia i poučia.
Trochu pridlhé a miestami nudné, ale občas masaker! Obálka pekná.
Dobrá séria. Je to taká fantasy detektívka s prímesou politického thrilleru. Knižky nie sú príliš tučné a dej celkom odsýpa, takže nestihnú nudiť. Hlavní hrdinovia sú k tomu charizmatická dvojka a nemožno si ich neobľúbiť. Ďalším hlavným hrdinom je tu vlastne aj ono mesto Haven, kde sa všetky príbehy odohrávajú. To trochu pripomína zeměplošský Ank-Morpork („Na světe sú najruznejší prohnilá města, města ještě horší a pak Haven.“). Samozrejme, výrazným plusom sú parádne obálky L. Roya.
Už podľa názvu je zrejmé, že tento zborník ponúka veľkú rôznosť. Tá rôznosť je však skôr v kvalite a v dĺžke jednotlivých poviedok, ako v ich variáciách na sci-fi a fantasy témy, hoci aj na to príde. Poriadna sci-fi je tu vlastne iba jedna – tá Fabianova, ktorá patrí zároveň k tomu najlepšiemu, čo zborník ponúka (a pravdu povediac, bola aj hlavným dôvodom, prečo som si túto knihu vôbec kúpil). Z ostatných poviedok ma zaujali obidve od Pavlovského, netradične humorná upírska od Kazdu a najmä skvelá Zdvorilostná návšteva od Antonína. Okrem Fabianovej sci-fi, ktorá má hororový nádych, sú všetky ostatné, ktoré som spomenul, viac či menej humorné, každá iným spôsobom, všetky však spoľahlivo pobavia. Čo sa ostatných poviedok týka, je to tam s (nielen) tou zábavnosťou oveľa horšie. Ľahko nad priemer sa vyhupuje iba Zapsaný osud od Lívie Hlavačkovej, zvyšná šestica poviedok ma oslovila málo až vôbec – u niektorých som ani nepochopil, o čom to vlastne boli. Výsledné hodnotenie knihy je napriek tomu vyššie – už len preto, že zábavnosť a rozsah poviedok, ktoré sa mi páčili, je ďaleko väčšia a väčší, než tých, ktoré nie. A naozaj škoda, že tam tej sci-fi nie je viac – veď podľa názvu aj podľa obálky to malo byť fifty-fifty.
Praotec všetkých severských detektívok, ktorému jeho moderní nasledovníci svojimi kvalitami nesiahajú ani po členky.
Špičkový thriller, ktorý sa dočkal hneď dvoch filmových adaptácií.
Výborná historická detektívka, ktorá vyniká nielen svojím zasadením do obdobia Novobabylonskej ríše a prepracovanosťou historických reálií, ale tiež plnohodnotným dobrodružným a detektívnym príbehom.
Príjemné, hoci ničím výnimočné doplnenie a rozšírenie skvelej prachmajstrovskej trilógie v podobe piatich poviedok a štyroch noviel, ktoré sa všetky časovo odohrávajú pred románovou trilógiou. Pre fanúšikov série povinnosť, pre tých ostatných skôr fantasy priemer, ktorý sám o sebe len ťažko zaujme, hoci nejaké záblesky kvality (hlavne v dlhších novelách) možno pobadať.
Skutočná historická udalosť - dobytie supermodernej pevnosti Nové Zámky osmanskou armádou v roku 1663 - v strhujúcom, monumentálnom a dojímavom pokračovaní epickej ságy o kapitánovi Báthorym. Defilé živo vykreslených postáv a ohromujúcich bitevných scén tentokrát obohacuje dokonca aj detektívna línia a prepracovanosť historického pozadia dosahuje doslova hmatateľnú intenzitu. Červenák však svojim čitateľom servíruje predovšetkým opäť skvelý príbeh, ktorý napriek jeho rozsahu nepustíte z rúk skôr, ako ho prečítate. V rámci žánru historicko-dobrodružného románu absolútna špička.
Priemerný historický thriller, ktorý je pre čitateľov z Čiech a Slovenska zvlášť zaujímavý tým, že upriamuje detailnú pozornosť na kľúčový okamih dejín, keď sa rozhodovalo o nás bez nás. Autor je známy tým, že si historický background svojich príbehov vie dobre postrážiť, no napriek dramatickosti opisovaných udalostí a predovšetkým ich konzekvencií, mi to miestami prišlo nudné a bez iskry. Zvlášť citeľné to bolo najmä pri historických postavách, ktoré niekedy pôsobili len ako figúrky. Do istej miery nepochopiteľné sú aj sympatie a autorov vcelku pozitívny postoj k britskému premiérovi Nevillovi Chamberlainovi. Áno, v tom krátkom čase bol oslavovaný ako hrdina, pretože zabezpečil "mier pre naše časy", ale veľmi rýchlo sa to celé ukázalo ako chiméra a história ho právom zaradila k najväčším "lúzrom" dejín...
30 September 1938
My good friends, for the second time in our history, a British Prime Minister has returned from Germany bringing peace with honour. I believe it is peace for our time. We thank you from the bottom of our hearts. Go home and get a nice quiet sleep.
3 September 1939
This morning, the British ambassador in Berlin, handed the German government, the final note, stating that unless we heard from them, by 11 o'clock, that they were prepared at once, to withdraw their troops from Poland, a state of war would exist between us. I have to tell you now, that no such undertaking has been received, and that consequently, this country is now at war with Germany. ... We have a clear conscience; we have done all that any country could do to establish peace. The situation in which no word given by Germany's ruler could be trusted, and no people or country could feel itself safe had become intolerable ... Now may God bless you all.
Veľmi dobre napísaná a zaujímavo ilustrovaná kniha o slovenských dejinách pre mladých čitateľov, ktorá v mnohom (schválne) pripomína slávne Gombrichove Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov. Viac v mojej recenzii tu http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/ako-zoznamit-mladez-s-dejinami-slovenska#.W3VngbgyVdg
Šírka záberu a naozaj veľmi bohatá obrazová zložka neumožňujú vyniknúť kvalite textu, ale aj tak je to pre každého záujemcu o vojenské dejiny výborný a vizuálne pútavý sprievodca touto pohnutou oblasťou ľudských dejín.
Propast času je pozoruhodná sci-fi trilógia českého spisovateľa Romana Bureša. Po prepade časopriestoru sa na Zemi vedľa seba zrazu ocitnú rôzne historické epochy od praveku po vzdialenú budúcnosť. Hlavnou hrdinkou strhujúco napísaného, dobre vymysleného a miestami nečakane aktuálneho dobrodružného príbehu je Toňa, mladá študentka archelógie z Českých Budejovíc našej doby. Tá sa po rôznych peripetiach stane vládkyňou Rímskej ríše z antoninovských čias (prvý diel), čelí rôznorodým vonkajším a vnútorným hrozbám (druhý diel), aby nakoniec zmerala sily s druhým najväčším impériom svetových dejín, Britániou okolo r. 1900 a oveľa horšou hrozbou z východu (tretí diel). Množstvo zaujímavých historických postáv v nečakaných situáciách, nemenej zaujímavých pohľadov do všemožných budúcností i minulostí, to všetko prepletené v jednom príbehu plnom nielen výbornej akcie, ale predovšetkým nespútanej fantázie. A nakoniec možno príde aj Ježiško.
Koniec Ríše je veľkolepým záverom Stenových dobrodružstiev. Sten sa z Vulkánu, jeho domovského sveta, priemyselného pekla, kde žil životom takmer otroka s neradostnou perspektívou nedlhého života, stal riadením osudu, vďaka svojím schopnostiam a s pomocou svojich priateľov (najmä Alexa Kilgoura, jeho nerozlučného a neoceniteľného parťáka a Iana Mahoneyho, Cisárovej pravej ruky a jeho mentora) jeden z najväčších hrdinov Ríše. Nakoniec sa však musí v neľútostnom boji postaviť najväčšej výzve svojho života – svojmu bývalému šéfovi, ktorému neochvejne toľko rokov slúžil, samotnému Večnému Cisárovi. Zvíťaziť (a prežiť) môže len jeden.
V tejto knihe sa konečne dozvieme, ako to bolo s Cisárom a ako to, že sa stal „Večným“. Časť knihy, ktorá mapuje jeho históriu a jeho cestu k onému titulu (a všetkému za tým), by dobre fungovala aj ako samostatný príbeh. To len dokazuje, že kľúčovou postavou tejto série je práve Večný Cisár. Sten je však nepopierateľne sympatickejší a preto je hlavnou postavou on. Z hľadiska nejakej vedeckej uveriteľnosti alebo reálnosti je samozrejme táto séria na smiech, ale ako dobrodružná space opera funguje na výbornú, ako zábavné čítanie (nielen vďaka Kilgourovým vtipom, pred koncom sa od neho dočkáme ešte jedného symptomatického) boduje tiež naplno a má ešte aj pár ďaších presahov (napr. mnohopočetné narážky a inšpirácie skutočnými dejinami). Kvôli tomu všetkému sa do tejto série určite oplatí ísť.
V akomsi doslove na konci knihy autori (jeden pôvodne žurnalista, jeden bývalý vojak) priznávajú, že začali písať túto sériu tak trocha ako výsmech prevládajúcemu spoločensko-politickému fašizmu v science fiction. Dôkazom toho je podľa nich monarchizmus ako forma vlády vo veľkej časti sci-fi. Je podľa nich absurdné, „že sci-fi, napriek svojim hlasným proklamáciam, že predpovedá budúcnosť, v skutočnosti až príliš plytvá energiou nasávaním z prázdnej šupky falošnej minulosti. Preto… Sten.“ Preto vytvorili v tejto sérii Ríšu, ktorá bola dosť veľká a stará, aby obsiahla všetky ich predstavy o ľudskej rase. Do nej implementovali všetky ich „šokujúce a cynické znalosti o tom, ako funguje politika a rýdza moc“, ktoré nazbierali za 14 rokov aktívnej žurnalistickej práce. A na túto Ríšu sa pozreli z pohľadu obyčajného človeka „z ľudu“. Ten mal byť dosť chytrý, pohotový, a – to najdôležitejšie – mať dostatočne veľký zmysel pre humor, aby prežil a aby vyrástol na kladného hrdinu. Po prečítaní ôsmich kníh musím konštatovať, že sa im to vcelku podarilo a táto sci-fi séria patrí k tým najzaujímavejším, najakčnejším a najzábavnejším, jedným slovom najlepším, čo som kedy čítal.
Napriek Cisárovmu návratu problémy v Ríši nielen pretrvávajú, ale dokonca eskalujú. Uhoľným kameňom ďalšieho vývoja sa stáva Altajská hviezdokopa, kde tvrdou rukou vládne senilný a šialený Khaqan, monštruózne budujúci kult svojej osobnosti. A túto totalitnú diktatúru (evidentne inšpirovanú Sovietskym zväzom, dočkáme sa aj „Katyňského lesa“) navyše obývajú štyri rôzne rasy, len čakajúce na príležitosť skočiť si po krku. Keďže však Khaqan neochvejne podporoval Večného Cisára, dokonca aj keď bol „mŕtvy“, posiela tam tento s plnou parádou (zahrňujúcou Cisárovu zbrusu novú vlajkovú loď Victory a dokonca aj jednotku Gurkhov, ktorí doteraz nikdy neslúžili nikomu okrem samotného Cisára) svojho nového veľvyslanca Stena. Ten sa ujíma svojho nového poverenia len s veľkou nechuťou, pretože má toho bojovania a neochvejného slúženia Cisárovi a Ríši za tie všetky roky viac ako dosť. Priamy Cisárov rozkaz však nemôže dosť dobre odmietnuť a tak sa, spolu so svojimi priateľmi (Alexom, Cind, Bhormi, Gurkhami), vydáva na svoju ďalšiu misiu. Tá sa však ukáže smrtonosnejšia a vývoj situácie na Altajskej hviezdokope vo svojich dôsledkoch oveľa ďalekosiahlejší, než ktokoľvek na začiatku predpokladal. Navyše začína byť viac ako zjavné, že Večný Cisár sa zo „záhrobia“ vrátil akosi iný, než doňho odišiel. Predposledný diel stenovskej série s príznačným názvom Smršť je skrz-naskrz strhujúci. Všetky hlavné postavy sú načrtnuté, všetky okolnosti nadhodené, všetko začína pomaly do seba zapadať. Na konci tohto príbehu prichádza na Altaj prírodná smršť, ktorá sa zbierala po celý čas a ktorá všetko ničí a rozhadzuje, vrátane Khaqanových supermonumentálnych stavieb. Podobná smršť, len nie prírodného rázu, však porozhadzuje a poničí aj našich hrdinov a vrhne ich v ústrety poslednému osudnému boju, ktorý definitívne rozhodne o budúcnosti nielen ich, ale aj celej Ríše. Jeden z najlepších dielov série.
Cisárov návrat potvrdzuje, že táto séria je space opera ako vyšitá a aj keď sa v tejto časti oproti predchádzajúcim veľa (bojovej) akcie nedočkáme, rozhodne zaujme predstavením pomerne originálneho fungovania onej „večnosti“ Cisára, vrátane mechanizmu jeho návratu „zo smrti“. Tento 6. diel tak nielen svojím názvom odkrýva, že kľúčovou postavou celej série nie je Sten, hoci tento naďalej zostáva hlavnou postavou, ale Cisár, ktorému sa – a jeho návratu – venuje podstatná časť knihy.