TERRORDROME komentáře u knih

(SPOILER) Prostredná časť Shannarovskej pradávnej mágie trpí hlavne ťažkopádnym úvodom, kde je to dosť dlho o tom že rozdelené skupinky hrdinov zmätene pobehujú po ostrove a pýtajú sa jeden druhého kde sú ostatný. Istá moja časť už tak trochu škodoradostne čakala či tam budú behať kruhoch až do konca, ale situácia sa zlomila s predstavením hlavného "zloducha" Antraxa, čo je vlastne počítač s príkazom ochraňovať znalosti vo svojich databázach a to za každú cenu. Za pár tisícročí trochu zvlčil a aj keď stále svedomito plní zadanie, tak jeho metódy zahŕňajú vycucávanie mágie z osôb uvedených do virtuálnej reality a konštruovanie biomechanických mutantov z mŕtvol. Shannara podľa mňa bola vždy najviac na vrchole keď do klasického fantasy vstupovali prvky predapokalyptického sveta našej cicilizácie, čo prinášalo väčšiu príchuť šialenstva. taktiež kvitujem že sa tu nehrá o nejaký obligátny koniec sveta, ale "iba" o osobnejší konflikt viacerých strán. Najzaujímavejším charakterom ostáva spievajúca čarodejnica o ktorej už vieme že je vlastne obeťou svojho temného majstra ( ktorý zatiaľ ostáva v pozadí, ale je to odporný plazomrd ) podobne ako Anakin, ale rovnako je nám pripomínané že spáchala príliš veľké množstvo hrozných skutkov na to aby mohla byť vykúpená. Tento diel sa dá označiť za takú béčkovú rubanicu ktorá má spád, napätie, prekvapivú brutalitu, sci-fi prvky a dostatočne silné vypointovanie, ktoré vyžaduje rýchle prečítanie ďalšieho dielu. Svoje štyri hviezdičky si tak poctivo vydrel.

3 27.11.2022

(SPOILER) Pokračovanie Clony je priamočiara behačka/strieľačka ako z viedohry. Najskôr sledujeme ako resurektovaný hrdina nadopovaný nanobotmi v súlade s názvom knihy plní úlohy pre korporáciu a potom sa rozhodne dostať k tajomnému vládcovi mesta ukrytom na vrchole mrakodrapu. Ten ho ale nečakane predbehne a okamžite pozve k sebe aby sa šetrilo časom. Zbytok deja je útek pred plazmovými zombíkmi a kozmickým chápadlovým hnusom, niečo ako Lovecraftovská cukrová vata. Hrdinovia sa plazia kanálmi, rozstrieľajú vlak plný banditov a finále je rozšupnutý bum-bum chaos s nejasným kocom, takže pokračovanie niekedy nabudúce. Ďalšie béčko do zbierky čo spoľahlivo baví brutálnou akciou a odpovede na minule predložené záhady sú našťastie vysoko uspokojivé. Sekerka je teda stále pevne zaťatá v zárubni.

3 15.09.2022

(SPOILER) Posledný diel Shannarovho dedičstva získava najnižšie hodnotenie v rámci série. Všetky postavy sa pomaly zliezajú späť zo svojich výprav a spolu dohromady vytvoria jedného megatransformera čo zatočí so zlom. Alebo sa budú ponevierať okolo, rôzne stretávať, spytovať svoje svedomia a naštartujú troška gerilovej vojny proti zlej federácii a jej temným pánom. Celé je to na môj vkus moc roztrieštené na hromadu črepín ktoré sa váľajú všade po zemi a aj keď je každá z nich sama o sebe viac či menej dobrá, tak celkový obraz pripomína skôr nahrubo pozošívané Frankensteinovo monštrum ktoré síce žije a dýcha, ale jeho údy sa chcú rozutekať každý po svojom. Vrcholom knihy je jednoznačne Walker Boh a jeho duel s jazdcami z apokalypsy, čo bola asi jediná skutočne nápaditá vec, aj keď dosahovanie malých úspechov v partizánskej vojne prináša satisfakciu, hlavne keď hrdinovia začnú poriadne peniť. Každopádne práce majú ako na kostole keďže nepriateľom je celá nacistická fantasy ríša, ale do konca ostáva len pár strán, čo pôsobí dosť znervózňujúco. Trebárs na genocídu trpaslíkov sa od prvého dielu úplne zabudlo. Taktiež som dúfal že Kráľ striebornej rieky, ktorému sa v Shannarovom Druidovi konečne podarilo vydobiť si skutočnú relevantnosť v tomto univerze sa do celej veci vloží nejakým zásadnejším spôsobom, minimálne ako dovetok predchádzajúcich udalostí, ale nebolo nič okrem trápneho zachraňovania odzadu. Finále je úplne suché ako Bondovo martini pretrepané nemiešané a na porazenie celého obrovského zla stačí len zabiť hlavného kápa, všetky ostatné potvory sa razom rozplynú a zbytok fašistickej čvargy proste stratí chuť bojovať, takže sa rozídu a hotovo. No a nakoniec sú tu postavy Para a Cola, ktorí by logicky mali byť hlavnými hrdinami, ale majú v celej sérii najmenší priestor, čo je paradoxne asi dobre lebo sú aj najmenej zaujímavý. Takže som tomu naložil, ale zlé to nebolo, len také nešťastne priemerné a vo finále odseknuté.

3 01.06.2022

(SPOILER) Taká sci-fi jednohubka o chlapíkovi ktorý je odsúdený za vraždu ktorú si mepamätá, lebo mu bola v rámci trestu vymazaná pamäť a je transportovaný na väzenskú planétu riadenú zločincami pomocou bizarného systému protikladov. Na jednej strane veľký dôraz na prísne dodržiavanie absurdných pravidiel, na druhej spoločenský postup je možný len verejným porušovaním týchto pravidiel. Užívanie drog je povinné, tak ako členstvo v cirkvi zla a za nedodržiavanie sú tresty, ktoré ak prežijete, vyšvihne vás to hore. Plus vás môžu náhodne vylosovať ako lovnú zver a tak podobne. Hrdina sa snaží hádzať na všetko bobkom, takže fasuje tresty, ale vždy z toho vyjde ako víťaz, čo ho ešte viac štve. Keď v rámci menšej revolúcie zosnovanej bandou intelektuálov uniká späť na zem, zisťuje že tam je to úplná utópia kde ľudia ani nevedia čo je násilie, čo sa ta nejak nezhoduje so všetkými tými väzňami čo sú lifrovaný na Omegu. Vtip je v tom že ľudia sú v škole hypnoticky manipulovaný aby práskali sami na seba keď sa im niečo nezdá. Svištiaca béčková jazda podivnou spoločnosťou s nejakými zaujímavými myšlienkami navrch, fajn vec.

3 01.05.2022

Spočiatku som si myslel že sa snáď jedná o vôbec najzábavnejšiu Mayovku, štýlom naviac pripomínajúcu skôr Verneovku. Hrdinom je bláznivý profesor s prostorekým pomocníkom pátrajúci po pravekých kostrách ktoré sa údajne povaľujú v juhoamerických pampách. Priblble srandovné/srandovne priblblé rečičky Mayovi vždy išli a dosť dlho je kniha o tom ako sa títo dvaja nemtavý trotlovia nejako pretĺkajú za snom o antediluviálnych koštiaľoch a keď do party priberú ešte aj šialeného aristokratického chirurga ktorý neustále každému ponúka amputácie čohokoľvek, tak to bola fajn nezáväzná zábava. Nanešťastie to nevydrží a skĺzne do podstatne nudnejšej Mayovskej rutiny. Najväčší geroj zvaný Otec Jaguár je juhoamerická verzia Old Shatterhanda so všetkým čo k tomu patrí, vrátane nemeckého pôvodu, všetkoznalectva a nekonečnej šľachetnosti, čo v preklade znamená že je nudný patrón ktorému sa odpovedá jedine "áno pane" lebo má vždy pravdu. Politická zápletka o nejakých revolúciách je značne vágna, skoro až vaginálna a do toho vstupujú staré krivdy zosobnené "úplnou náhodou" ako inak presne tými "zlými revolucionármi" ktorí mimo iné môžu za všetko čo sa našim hrdinom kedy stalo. Foter Jaguár robí presne to čo Oldo Drvič, náhodne odpočuje kompletné plány špatošov a potom už len pripraví pasce kde všetkých donúti stať sa priateľmi. Teda okrem tých nepolepšiteľných, ktorí musia biedne zhynúť na vlastnú hamižnosť. Zábavné postavy z prvej tretiny musia ďalej slúžiť len ako Jaguárova príťaž keď sa dementi neustále nechávajú chytiť banditmi pri snahe o hrdinstvo či naháňaní pravekých kostí. Celkové hodnotenie by som dal niekam do ľahkého podpriemeru, lebo úvodná zábavnosť je nešťastne utlčená do bezvedomia skostnatenou Mayovitosťou.

3 16.04.2022

Tentokrát o hviezdičku menej než minule, lebo je zo celé o Elfoch, ktorí nie sú to najzaujímavejšie čo môže fantasy svet ponúknuť. Inak to ale pokračuje v poriadne temnom štýle a tak sledujeme cestu na ostrov obkľúčený príšerami kde si Elfovia po exode stvorili svoje súkromné peklo, čo je moc fajn. V tomto bode si musím rýpnuť do dvoch vecí, ktoré sa vinú celou sériou. Za prvé, Brooks popisuje väčšinu nepriateľských potvor proste ako niečo pokrivené a deformované, s hromadou zubov a pazúrov. Po x-tom rovnakom popise si človek povie že Brooks nevládne príliš veľkým množstvom fantázie týmto smerom. No a za druhé, Brooksovi hrdinovia pijú jedine pivo. Keď sú nutený lôchať vodu, viete že je zle a sú tisíc kilometrov v nejakej hnusnej pustine. Nikdy mu nestačí povedať že na večeru mali zbytky z diviaka, vždy musí dodať že to zapili pivom! Ale späť k deju, Wren má za úlohu priviesť Elfov späť, čo znamená dostať ich z ostrova zamoreného všetkým možným a ktorý navyše čoskoro exploduje. Vypichol by som solídne hororové pasáže s nejakými ektoplazmatickými psycho mátohami zvanými "Drakulovia"! Pointa je že Elfovia majú v skriniach pár stoviek pekne slizkých kostier z minulosti, ale snáď sa to vsiakne. Blížime sa do finále Dedičstva.

3 10.04.2022

Galaktický skorohrdina Bill od minula pochopil že vojenskou mašinériou najlepšie prepláva keď sa bude tváriť ako jeden z nich a tak si nasadil kly po svojom bývalom inštruktorovi a buzeruje nováčikov na cvičisku. Imidž mu kazí akurát jeho náhradná kuracia noha než si zoženie nejakú ľudskú. Výhodou oproti prvému dielu sa spočiatku zdá byť ucelenosť príbehu oproti poskakujúcej koláži príhod, lebo Bill s partou ( nadradený nadriadený, mužatka či technik menom Cy Berpunk ) letia zistiť kde Čingrovia vyrábajú bojových drakov. To je však iba klam, rovnako ako to že planéta na ktorej stroskotajú je obývaná výhradne robotmi. Ukáže sa však že je to celé veľký bordel kde sú hrdinovia iba vláčený z miesta na miesto a všade narážajú na ďalších a ďalších strojových aj organických magorov ktorí si želajú večnú vojnu s kýmkoľvek. Netvrdím že je to celé nevtipné, akurát že po tom čo narazia na x-tý kmeň čo bojuje s nejakým iným a nikto nevie prečo, tak zábava práve negraduje, skôr naopak. Áno, sú tam vtipné hádky a trefné satirické šťuchance, ale keď je to celé ako jazda autobusom po zastávkach, kde vždy niekto nastúpi a vystúpi pričom je vám jedno kto to bol, tak to nie je žiadne literárne veľdielo. Roboti, Rimania, indiáni, falošný Merlin z krajiny Oz... mať to tak nejakú normálnu štruktúru deja ktorá k niečomu speje dal by som o hviezdičku viac.

3 20.03.2022

(SPOILER) Názov naozaj neklame, ostatne o čom inom by to mohlo byť, keď je hrdinom šialený masakrátor, toho času na samotke kde sa rozpráva s Hitchcockom v podobe praskliny na stene. A nie je to žiadny klasický antihrdina čo je v jadre dobrák, ale skutočná beštia ktorá kosí nevinných hore-dole a rozpúšťa ich v kyseline. Tým pádom ideál na vládnu zákazku zabiť čo najviac ľudí v čo najkratšom čase, ale vzhľadom k tomu že nikto nikomu pochopiteľne nemôže veriť, tak to musí skončiť maximálnym chaosom kde všetko lieta, prská, vybuchuje a rozpleštené mozgy vymaľujú polovicu mesta na šedo. No a o tom to je, Keller ako terminátor prechádza s mačetou v ruke hromadami protivníkov a za ním sa ťahá nekonečná čiara rozsekaných tiel. Plus asi najbizarnejšie zabitie vôbec pomocou vzduchovej bubliny v rodidlách! Aj jeho telesná schránka postupne chradne, ale kybernetika to vyrieši a finále je ako nepríčetný Rambo bombardujúci vietnamskú dedinku. Štvali ma na tom asi len dve veci. Za prvé, že keď sa to všetko práve hystericky nemelie, tak Keller vlastne len využíva k postupu nevinných civilistov ako handry ktoré potom zahodí ( čo je pochopiteľné vzhľadom k jeho charakteru, ale prestáva to byť zábava ) a potom je tu ten záver, ktorý je až nepochopiteľne gýčovitý práve vzhľadom k tomu že "hrdina" je psychotik so schizofrenickými záchvatmi ktorý počas celého deja predvádzal veci proti ktorým je Hitlerov holokaust len čaj o piatej, ale to nevadí a môže slobodne odísť so svojou láskou do zapadajúceho slnka. To nežeriem, aj keď to bolo zrejme úmyselné.

3 26.12.2021

Sci-fi paródia kde je naivný mladík zmanipulovaný aby narukoval a stáva sa majetkom armády kde má právo si tak maximálne trhnúť nohou. Galaktické impérium je vo vojne s obludným nepriateľom, čo sú v skutočnosti krpaté jašterice, takže je treba plno duší do mlynčeka absurdnosti. Priamo do boja sa ale vlastne ani nedostaneme, za celý čas stretneme iba jediného Čingra v prestrojení za šialeného pucfleka a náš hrdina je plne zamestnaný snahou aby ho systém nezožral. Raz síce náhodou zachráni situáciu, za čo získa medailu od cisárovho televízneho dvojníka, ale následne sa na vychádzke stratí čo znamená že je z neho dezertér, s partiou santusákov kradne párky, v kanáloch rieši problém s prívalom plastových podnosov a stáva sa kontrarevolucionárom v revolúcii kde sú iba samí kontrarevolucionári. A všade stretáva svojho sadistického inštruktora s klami. Nemá to ucelený dej, iba rôzne epizódky, ktoré sú našťastie konštantne zábavné, a hrdinovi ide len o to nejako prežiť v absurdistáne, najlepšie niekde bokom od všetkého. Teda až do finále, kde znenazdajky zmení charakter na agresívnejšieho úderníka ktorý si začne raziť cestu. Fajn cynická srandička.

3 12.12.2021

(SPOILER) Druhý Surehand má jeden z tých zaujímavejších začiatkov, lebo sa odohráva v meste a nie na vandrovke. Jeden Old ( ten drviaci ) hľadá druhého Olda ( toho čo sa mu netrasú ruky ) a tretí Old ( ten šmatlavý ) vyskakuje spoza každého stromu, lebo je posadnutým zničením toho prvého. Ďalej je to nekonečná Mayovská klasika, kde hrdinovia náhodne odpočúvajú plány zloduchov a vyrvú im s pazúrov každého zajatca. K tomu ale May prihodí ešte krkolomnú detektívnu linku kde naša parta rovnako náhodne naráža po ceste prériami a lesami na dôležité osoby ktoré majú všetky čo povedať k záhade Surehandovej famílie. Osobne ma potešila pasáž keď Shatterhand urobí raz za storočie "chybu" a všetci skončia v pazúroch nepriateľa, aj keď sa zdá že z nich majú skôr srandu a niektorí v nich dokonca spoznajú svojich bratrancov. Starý drvo dokonca dostane pažbou do ksichtu a guľku do nohy, čo ešte svet nevidel a aj mesiac sa pri tej príležitosti obráti k zemi druhou stranou. No a neskôr sa konečne dostávame k jadru celej story a síce samotnému Old Surehandovi, ktorého je treba samozrejme oslobodiť a potom ešte raz oslobodiť, lebo každá chvíľa na slobode je pre neho zjavne utrpením a takisto aj každá stránka na ktorej sa objaví, preto v celej knihe takmer nie je. Nakoniec teda dôjde k odhaleniu celej tajomnej a šokantnej Surehandovskej famílie, jeho matky, otca, brata, tety, psa, kanárika atakďalej a ja sa len pýtam prečo by ma tá vlastne malo zaujímať keď Surehand sám je len nejaký náhodný okoloidúci ktorého je akurát treba vždy ťahať z kaše aby neskončil oskalpovaný a s indiánskou manželkou na krku. A to finálne žúčtovanie s falošným generálom po ktorom sme toľko išli je skôr výsmech čitateľovi, čo bude asi tým že May na neho proste medzitým aj zabudol a tak ho nechá aspoň narýchlo padnúť zo skaly. Ani ďalšia náhodne vygenerovaná komická zálesácka dvojica chudý/tučný moc nepoteší, lebo sú väčšinou skôr otravný ( aj keď mali pár iskrivo trollovacích momentov ) a najzaujímavejší tak ostáva starý prd Old Wabble nenávidiaci Shatterhanda až za hrob. No... celkovo slabota.

3 18.08.2021

Tentokrát nie o ceste do vesmíru, ale z vesmíru. Hrdina sa vracia z ďalekej výpravy a kvôli klasickému svetelnému woodoo ubehlo zatiaľ na zemi 137 rokov. To najlepšie bol úplný začiatok kde Hal blúdi absurdne obrovským terminálom, čo je ako psychedelický kopanec do hlavy plný farieb, tvarov a nezrozumiteľných výrazov. Hrdina aj čitatel sú proste v háji, čo sa mi páčilo, lebo o tom tá kniha je. Ten zbytok je už nanešťastie iba stále nudnejší, chodenie po hoteloch, návšteva holografického lunaparku s extra dlhou africkou plavbou, štúdium matematiky, zmätené dialógy kde akoby polovica textu chýbala a predovšetkým podivné hysterické romance s futuristickými ženštinami ktoré sa z nejakého dôvodu lepia na muža z minulosti ako chlpy na chleba z maslom. Tú poslednú hrdina fakticky unesie a presvedčí aby nechala svojho muža, čo z neho robí ultimátneho sympaťáka. Plusom sú nejaké tie pasáže spomienok na vesmírne trampoty, predpoveď internetu a inak už neviem. No a nakoniec je tu ešte ten úžasný doslov, kde sa dozvieme že imperialistické sci-fi je škvár.

3 11.07.2021

Pointa toho celého je nezblázniť sa. Minimálne polovicu knihy nie je jasné o čom to vôbec je, život v marťanskej kolónii stojí viac- menej za prd, najprv sledujeme chlapíka čo spácha samovraždu, potom zas ďalšieho ktorému sa znovu ozýva stará schizofrénia a ešte ďalšieho čo je biznisman a chce si všetko urvať pre seba. A čo sa týka schizofrénie, podľa Dickových štandardov v tejto knihe by to musel byť každý kto má trochu iný pohľad na svet než ten z oficiálneho katalógu. Zaujímavejšie je to s autistami, to sú vraj jedinci s posunutým vnímaním času a od toho sa nakoniec odpichne hlavná zápletka o tom ako zmeniť budúcnosť... minulosť... prítomnosť. Autizmus a schizofrénia blízko seba sú ako benzín a zápalky a výsledkom je opakujúca sa scéna kde neviem či sa už odohrala, ešte len má odohrať, alebo sa odohráva práve teraz... prípadne sa neodohrala vôbec. Každopádne tentoraz Dick dostáva pochvalu že dokázal knihu naozaj vygradovať až do finále ktoré to uzatvára a dáva zmysel a nie len tak zrazu odsekol dej ako to často robieva. P.S. V Dickoverze je Mars obývateľná planéta s pôvodným obyvateľstvom na štýl austrálskych domorodcov a pomenovaných slovom na N ktoré nie je možné v týchto dňoch už verejne vysloviť bez rizika ukrižovania.

3 06.06.2021

Takže Ender po xenocíde Termiťanov "pracuje" ako hovorca za mŕtvych, čo mi prišlo ako ľahko absurdná činnosť, zvlášť keď kvôli vesmírnym vzdialenostiam trvá cesta rýchlosťou svetla k zákazníkom aj 20 rokov, pričom oni zostarnú, ale on ostáva "zaseknutý v čase". Vďaka tomu od udalostí predošlého dielu ubehlo už 3000 rokov a treba povedať že za tú dobu sa ľudstvo a civilizácia celkovo vôbec nikam neposunuli, technologicky ani nijako inak. Dokonca aj umelá inteligencia existuje len jedna a tá navyše vznikla náhodou sama od seba a nikomu ( okrem Endera ) to nepovedala. Vyzerá to tak že jediná vec, okrem štandardných náboženských otázok a katolíckych licencií, na ktorú ľudia tých pár tisíc rokov mysleli je oná xenocída a každý poriadny človek sa musí pri vyslovení toho odporného mena Ender povinne zhnusiť akoby oblízal lajno. Asi toľko k povinnému frfľaniu, lebo inak som si to už len užíval. Kartár Orson jednoznačne dokáže rozohrať nejasnú zápletku kde nevieme kam to sakra asi môže smerovať, zlomyseľne to komplikovať vzťahovými kravinami postáv na zabitie a nie len že si nerozbiť hubu, ale ešte ma donútiť aby som chcel viac. A keď dôjde k odhaleniu pointy a nastolených záhad podivne chudobného ekosystému vzdialenej planéty a jej pôvodných obyvateľov "prasačníkov" divnosexuálov, tak by sa od neho mohli všetci učiť a myslím to vážne. Každopádne autor zjavne neznáša kalvínov.

3 26.05.2021

Na svojej poslednej zastávke skrížia čarodejnice metly s upírmi. Teda nie že by naozaj skrížili metlu s upírom ako fantasy Mičurin, len sa s nimi dostanú do kríža a niekto príde o hlavu. Táto upírska família sa chce vzoprieť tradíciám, preto trénujú odolnosť voči slnku, cesnaku aj náboženským symbolom, ale sú to naozajstný hnusáci, takže výsledkom je napriek vtipkovaniu trochu schizofrénia. Parodická aj hororová časť fungujú dosť dobre samy o sebe, ale ich kombinácia dáva takú divnú splácaninu z ktorej dokonca aj samotné čarodejnice tentoraz vychádzajú prekvapivo zbité. Hlavne Zlopočasná je väčšinu deja polomŕtva, aj keď nakoniec samozrejme triumfuje. Pobavil zlátaný Igor roznášajúci prach a pavúky a neustále spomínajúci na zlaté časy, lebo starý pán upír bol úžasne gentlemanský trotl. Najhoršie bolo, že sa mi viaceré veci ktorým sa venovalo dosť priestoru zdali navyše, ako linka s Fénixom, podivné náboženské prestrelky medzi Zlopočasnou a Omniánskym pánbíčkárom ( z ktorých som teda neostal veľmi múdry ) a dokonca aj Nac Mac Fíglovia, ktorí boli síce tiež ako taký super ( akási škriatkovská paródia na škótov, vychlastané, potetované, buchnátske hovädá ), ale ich obsadenie nikam neviedlo. Vo finále som mal teda pocit ako po zjedení mentálnej verzie tej torty čo piekli psík s mačičkou, čo spôsobilo protichodné myšlienkové zmätenie.

3 16.05.2021

Takže pekne zhurta, hrdina bol pri nejakom experimente "zmrazený" na akúsi nezničiteľnú kvantovú sochu a o pár desiatok miliónov rokov sa prebúdza ( po zásahu blesku ) do sveta plného mačacích, leopardích, sloních a netopierích ľudí s ktorými ( a proti ktorým ) musí vytiahnuť do boja s inteligentným megastromom čo chce prerásť celú planétu aby tak nastolil ultimátny mier. Odyseus Spievajúci Medveď ( meno hrdinu, tak trochu indián ) nie je dokonalý spasiteľ, len sa snaží s pozície prekvapeného rádoby boha ( ktorého ako sochu uctievali zrejme celé veky ) po svojom zmenežovať ten neznámy cudzí bordel v ktorom sa ocitol, čo stojí hromady mŕtvych ( vrátane žien a detí ) a napriek určitým víťazstvám mu tento svet dáva na riť. Po vyčerpávajúcich masakroch je jasné že budúcnosť bude dosť punkovo ladená a bahno sa ešte viac rozbahní, ale čo bude ďalej sa už nedozvieme. Žiadne naťahované caviky, len rýchlo plynúce džungľové dobrodružstvo v solídne vykreslenom ďalekom postapo svete.

3 31.01.2021

(SPOILER) Zahustený bujón čírej Dickovitosti. Dokonca išiel tak ďaleko že si vymyslel celú planétu ( mesiac ) obývanú "mentálmi" rozdelenými do klanov podľa príslušnosti ku konkrétnej psychickej poruche. Potom zrazu uhne a hustí story o zamestnancovi CIA čo chce zabiť svoju exmanželku ktorá ho ožobračila, jeho fikané plány ale pozná telepatická hromada mimozemského želé a kvôli práci pre populárneho tv komika sa stáva terčom podozrení a atentátov z každej strany, takže jediným riešením je letieť na psychomesiac a dokončiť to ručne. Ufff, páčila sa mi nepredvídateľnosť celého toho bordelu kde človek vôbec netuší kam to sakra vedie ( diaľkovo ovládaný androidi, ženská čo vie vrátiť veci 5 minút dozadu v čase, šialený proroci žijúci v iných sférach vnímania ) a aj keď som si hovoril že polovica prvkov by kľudne mohla odpadnúť tak som si to značne užíval. Lenže potom prišiel záver a odpoveď kam to bude viesť bola jasná... NIKAM!!! Postavy proste pokrčia plecami a rozídu sa, doslova a do písmena. Nič z toho paranoidného psycho cirkusu tak vlastne nemalo zmysel a finálna pointa je o tom že sme došli do bodu kde nevieme čo ďalej. Možno je to súčasť príliš rafinovanej pointy ktorú však nemôžem doceniť, lebo nie som feťák. Nakoniec som tak ostal s dlhým nosom, ale väčšina knihy bola moc fajn takže ostávajú štandardne neutrálne tri hviezdy.

3 17.01.2021

Ako pokračovať v sérii ktorú upíri už vycucali do sucha a všetky linky sú uzavreté? Nuž jednoducho, stačí dosadiť náhodného nového hrdinu a prihodiť dej založený na barličke že slnečná revolúcia na hviezdnej strane roztopila ľady ktoré väznili troch extra vypečených vampírov. Tí sa potom dostanú do našej dimenzie a potichu spriadajú svoje slizké pavučiny. Počas čítania som mal neodbytný pocit že tento diel má paradoxne viac čo ponúknuť novým čitateľom, než tým čo už majú za sebou predchádzajúcich 10 dielov. Nový hrdina Jake Cutter netuší nič o upírskych či nekroskopických súvislostiach a tak sa musí roztočiť tradičný kolotoč opakovania všetkých dôležitých faktov. Práve vďaka uchopeniu opáčka skrz niekoho neznalého to pôsobí viac prirodzene, ale furt je tu ten problém že polovica knihy je len prológ v ktorom sumarizujeme fakty bez toho aby sa to celé reálne niekam hlo. To zahrnuje aj rozprávanie o pôvode nových záporákov, ( supersilný telepat Malinari, smrteľne krásna Vavara a čiernočierna mátoha Szwart ) oni sami aj ich storky sú zaujímavé, len mnohokrát počuté variácie tých predošlých. Každopádne finálna akcia v pekelnom zábavnom parku je strhujúca a prísľub do ďalšieho dielu funguje stopercentne, takže po ňom bezmyšlienkovito siaham.

3 20.09.2020

Nakoniec mi došlo že toto nie je pokračovanie prvej knihy ale filmu. Keď to napriek tomu budem porovnávať tak Dick si išiel iba za svojim obľúbeným vykreslením neistoty na sci-fi pozadí a na všetko okolo kašlal, zatiaľ čo tuto pán Jeter ponúka na tom istom základe hlavne drevorubačský konšpiračný thriller. Drevorubačský preto, lebo na nás zosiela neutíchajúcu guľometnú smršť "šokantných" zistení, kde žiadna mŕtva postava nie je mŕtva, ľudia zisťujú že sú replikanti, replikanti zisťujú že sú ľudia a celé je to veľké sprisahanie každý proti každému. Je to také bum-bác-hrrr že som ani nestíhal premýšľať či je to všetko úplná hovadina alebo nie a bolo mi to jedno. Má to dobrú akciu a trilión zvratov, postavy robia nonstop smrtiace charakterové vývrtky, plus nikam nevedúca linka so zmrzačeným vedátorom a jeho robotickým vojačikom a medveďom. A čo je zo všetkého najsampodivnejšie, že na koci celý ten rotujúci galymatiáš dôjde solídneho rozuzlenia a dáva v pohode zmysel cez všetko svoje šialenstvo so zámenami manželiek. Takže hodnotenie v zásade celkom fajn.

3 09.09.2020

Filozoficko-chválenkársky doplnok odohrávajúci sa 30 rokov po Vinnetouovej smrti. Chválenkársky preto, lebo tu už May na plnú hubu hovorí že ON je Old Shatterhand, čo dáva jeho statusu všetkovediaceho poloboha odpornejšiu kanálovú príchuť. May/Shatterhand je požiadaný aby sa vrátil do ameriky, kde chce Vinnetouov fanklub postaviť jeho sochu a Oldovi nepriatelia zároveň dúfajú v oneskorenú pomstu. Tak teda ide a osud mu prihráva do cesty prekážky v podobe samých dementných troglodytov nad ktorými môže vznešene machrovať a dokazovať svoju nadradenosť. Na jednom mieste zahlási May ako autor že May ako Shatterhand zažije počas cesty toľko príhod že by o tom mohol napísať niekoľko kníh a čitateľov by to neprestalo baviť, ale nakoniec sa bohužiaľ musel uspokojiť vo vyprávaní iba s príhodou o tom ako sa im v noci nechcelo spať a tak vyrazili skôr. Do toho senilné filozofovanie o Džinnistane a o tom že sú indiáni ako deti ktoré musia vyrásť, chŕŕŕ... Hlavný záporáci sú taktiež banda úplne vymletých, hanebných a zbabelých tupcov neštítiacich sa žiadnej podlosti, s výnimkou Santerových synov, ktorí jediný prechádzajú nejakým vývojom v snahe o vykúpenie svojich čiernych duší. Každopádne Mayohand so ženou ( "zlatíčko" ) poznajú že projekt Vinnetouovej sochy je hriech a skutočný odkaz sú jeho zanechané lajstrá plné úžasných múdrostí, ktoré si po večeroch spoločne predčítajú a z ktorých my ako čitatelia máme možnosť ochutnať iba prvé riadky v ktorých Vinnetou píše - "som Vinnetou, náčelník Apačov"... až som dostal záchvat smiechu. Čo ešte dodať, Old Karlhand pozná riešenie každého problému ešte skôr než k nemu vôbec dôjde, všetci mu môžu maximálne ta pritakať a dokonca aj prírodné sily pracujú podľa jeho želaní a nálady. V jednej pasáži potom priamo hovorí že jeho názory sú vyššie a správnejšie než ostatných, proste nechutne dokonalý árijec. Pôvodná Vinnetouovská trilógia teda nebola žiaden literárny skvost, ale toto je už vyložená bieda a navyše bez štipky zábavnosti, aj keď je tam indiám lietajúci na nejakom Da Vinciovskom lietadielku.

3 27.08.2020

Na poriadny sabat je treba aspoň tri čarodejnice a tak potrebujú Zlopočasná s Oggovou nájsť náhradu za kraľovaním zaneprázdnenú Magrátu, lenže osoba s najväčším potenciálom a hrudníkom odišla kvákať do opery v Ankh-Morporku. Okrem toho vyjde najavo že starenka Oggová napísala erotickú kuchárku s receptami ako "jahodový klátil" a vydavateľ jej dlží prachy, takže je o dôvod viacť ísť do Morporku učiniť spravodlivosti zadosť. Maškaráda funguje parádne hlavne vďaka tomu že je to po celý čas proste groteska ktorá nikam neuhýba. Čarodejnice si ti serú skrz všetko sťa by uragán a pod ich prísnym sladkokyslým pohľadom sa mení všetko na popol, ale našťastie sa im darí neprekračovať hranicu medzi zábavnou a otravnou buzeráciou čohokoľvek v dosahu. V opere sa pohybuje duch, ktorý najnovšie začal vraždiť a posiela potom majiteľovi lístočky so svojim šialeným smiechom s výkričníkmi "HAHAHAHAHAHAHA!!!!!...! Zároveň sa tak dozvedáme neprekvapivo že všetci čo sa motajú okolo opery sú šialený a zápletky predstavení sú obvykle o tom že muž nespozná svoju ženu keď si dá na oči škrabošku, samé hodnotné informácie. Zvlášť ma bavil maestro Slimejš alias paródia na Pavarottiho čo by zožral aj koňa, ale v skutočnosti neznáša špagety. Ku koncu už to začne byť predsa len trochu naťahované ohľadne identity onoho ducha, ale zasa starenka Oggová v prestrojení za baletku to vynahradí. Toto proste baví a viac nepotrebujem.

3 12.07.2020