tulenik71 komentáře u knih

Bavím sa na tom, ako je táto kniha väčšinovo nesprávne pochopená (napriek tomu, že autor sa celý život zasadzoval o pochopenie správne - a totiž, že všetky tie žvásty o "vytrvalosti", "hrdinstve", "odhodlaní" a pod. sú žvásty - on proste riešil indivindi situácie bez schudáčikovaného kontextu, do ktorého ho uvádzali iba niektorí a iba niekedy... teda, kým neopustil Noorat [v knihe "Turallu"] - vyžrať jeho stav mu naozaj dali až v "civilizovanom" Melbourne, čiže ak chcete čítať väčší brutus, prečítajte si [podstatne nedostupnejšie] pokračovania).
Once more: autor celý život bojoval za také vnímanie postihnutých, že sú to normálni ľudia ako každý iný, iba občas riešia nejaký problém navyše. Netreba ich stavať na piedestál "hrdinstva" (a vzápätí im dávať vyžrať ich stav, často tými istými ľuďmi), netreba ich ľutovať, ba dokonca (čo si "normáli" neuvedomujú) ani ich obťažovať (áno!) nevyžiadanou (a tým pádom ponižujúcou) "pomocou" ani "dobre mienenými" radami (úplne neznalého bystandera).
Hoci sám autor upozorňuje, že knižná "realita" bola trochu modifikovaná pre lepší "dramatický efekt", veľmi dobrý sociálny dokument o Austrálii okolo r 1910.
Ospevovaná CZ filmová adaptácia je "tak trochu" bastardizáciou predlohy (chceme buš!).

4 07.10.2022

Mohutne neodporúčam nikomu "vizuálne postihnutému" (čo bol aj môj prípad) a ak si na to za takých okolností trúfnete, nevzďaľujte sa príliš od kýbľa s antidepresívami a anxiolytikami. Samozrejme, detaily života takýchto ľudí na prelome 19./20. stor. a dnes sa líšia, paradigmy "vzťahov" sa medzičasom niekoľkokrát zmenili, ale jedno je spoločné: we are doomed.
To, čo za týmto prekliatím leží, však zostáva rovnaké a dobre rozpoznateľné aj vo viacmenej fikcii o týpkovi z 19. stor. napísanej týpkom z počiatku 20. stor.
veverkaVv: neplatí že "nebol schopný nadviazať", platí že bol opovrhovaný na základe vizuálu, takže sa k nijakému nadväzovaniu ani nedostal a tak robil to, čo mu ešte zostávalo, hoci to dopadlo rovnako (je rozdiel byť odpálkovaný napr. Stanou Katić oproti tomu byť vycicaný a následne odpálkovaný poslednou šlapkou od Slovnaftu).
Drsné a desivé, hoci písané a preložené dosť starosvetsky.

2 05.11.2022

Filan je dobrý textár a obstojný kecálek, ale nie až taký dobrý pisálek.
Toto je moja prvá kniha od BF (rád by som zohnal jeho zbierky textov, ale tá loď dávno odplávala) a samozrejme, počul som, že často prepoužíva storky z predchádzajúcich svojich opusov. Vyberal som teda niečo, čo sa tematicky jednak vymyká a dvak stojí na začiatku série. Borišťok však dokázal nemožné: v jednej a tej istej knihe vykradnúť sám seba, popisujúc to isté o kus rozdielne (čím padá aj hodnovernosť tak trochu vykonštruovaných príbehov). Opakovane.
Druhý problém je, že fabuluje. Často divoko (poschovávané korpsy na Ondrejskom a pod.) a niektorým nemusí byť zjavná hranica medzi fabuláciou a realitou (jedným zo zdrojov zábavnosti je fakt, keď "všetci vieme, ako to bolo, ale bavíme sa na tom, ako sa to dá prekrútiť a poobkecávať" - problém je, ak absentuje zdieľaná znalosť toho "ako to bolo"). Prenáša predvojnové a vojnové reálie do 50tych rokov, ak nie aj ďalej. Veľmi by som ocenil, keby v opise Mlynskej doliny neboli zjavné nepresnosti (Jozefov mlyn nestál na mieste vchodu do televízie - súc viazaný na Vydricu - ale tam, kde autá z mosta odbočujú ponad diaľnicu doľava do Karlovky prekopaným "kanálom" - mám to miesto pod oknami roboty), aby sme sa aj niečo dozvedeli (veľmi ľutujem, že som nepobehal MD s foťákom, kým ňou ešte neviedla diaľnica, a už aj mne začína spomienky prekrývať hmla neurčitosti - OK, ale ja som tam nebol pečený-varený). Často prehadzuje časovú následnosť udalostí. Keďže sa nevie rozhodnúť, či je potomkom ľavičiarskych selfmademanov od Piešťan alebo konzervatívnej meštiackej blavjandy (prípadne by mohol byť, nedaj Alláh, sám sebou, teda sadnúť si buď na stoličku č. 3, alebo jevtušenkovsky medzi stoličky) - obe prostredia sú mi dôverne známe, keďže som na tom pomerne podobne - ustavične si kadí nielen na hlavu (napokon sa nezbavíte dojmu, že blavácke rockové ikony boli mentálne zakotvené ešte v mocnáržství). Na jednej strane máte toho nekonfliktného Boriska a na druhej chlapa, ktorý chce, aby ho vydávali v režime neoliberalizmu karpatského typu, ktorý, ako miestami prizná, bol aj preňho šokom. Vo výsledku, na pár vecí by som sa rád opýtal off-record.
Ale inak pobaviť sa na tom miestami dá, má to ten typický Borisov slovník, takže 4/10. Keď sa nejakým ržízením osudu stane, že ho budem mať načítaného natoľko, aby som lapol kontexty, možno sa aj na recenziu zmôžem.

1 14.09.2022