vcielka komentáře u knih

No, ako to povedat...
Moja prva knizka takehoto typu. Normalne citam regentske romance. Do inych vod zabludim len sem tam. Nevravim ze tato kniha bol krok vedla. Dala mi sa pozriet na knizky z ineho uhla, ked uz nic ine hodnotne v sebe nemala.
V prvom rade vytknem zabudlivost autorky o tom, co pise. Vzdy sa hrdinka dohodne ze pre nu niekto pride a na konci pobytu nic take sa nedeje a ide domov sama. Priklad autosalon. Chrustik mal po ni prist uz na obed ju vyzdvihnut lebo sa na nu tesil a bla bla a ked prisiel den D, neriesila nic take ze ten plan padol a podobne. Jednoducho ju odviezol domov Frajer. To iste Havaj. Mal po nu prist na letisko advokat, ale ked znova prislo k tomu zasa neriesila a sla z Viedne do Bratislavy taxikom za 200 eur. Aspon sa mohla rozculovat, ze kde je ten pravnik a tak podobne, ze musi cvakat zo svojho. Ale nic. Proste autorka zabudla. Aj na zaciatku ked je s frajerom a pride jej sms od matky ci Vianoce stravi s nimi. Vobec nejavia sa tam naznaky, ze s nimi nekomunikuje alebo je nieco v neporiadku. Jednoducho sa autorka ku koncu knihy rozhodne, ze to je vlastne super napad, ak bude rozhadzana s rodinou a proste tam povie ze si to s nimi rozhodila uz pri prvom frajerovi, ktorym mysli Christika, lebo sa im nepacil. Co je divne lebo ho nikdy nevideli, kedze sa ho hanbila priniest domov. A pise tam, ze ju rodicia nechcu vidiet a neviem ake dristy, ale potom nechapem tu sms od mamy, co uz bola pri druhom frajerovi, ze ci sa chysta s nimi stravit vianoce, aby vedeli.
Druha vec: neocesane. Strasne neocesany styl. Ale, ked bude autorka cvicit, urcite bude pisat ovela lepsie. Verim ze kazdou knizkou to bude len lepsie a lepsie. Potencial ma.
Tretia vec: dialogy. Predstava autorky o bohatych ludoch, ritolezcoch, zlatokopkach atd je, ze su to vsetky vymlete existencie, takze ich slovnik nepozna viac ako 500 zakladnych slov. Dialogy su plytke. Takto sa bavit s ludmi, davno si to hodim z tej prazdnoty, ktoru by som urcite po rokoch takehoto stylu citila. Strasne sa mi ale pacil uplny uvod v zlatnictve. Vyzeralo to, ze hrdinka bude inteligentna zlatokopka a aj to o sebe tvrdila tam, ze oproti beznym zlatokopkam nema v hlave len seno. Bohuzial bola presne taka ista, ako tie ostatne s ktorymi sa porovnavala. Mozno len ju autorka usetrila ohovaracna a false z jej strany, ale inak to bol tak hlupy clovek, ze nic stupidne co urobila, ma nemohlo nijak prekvapit.
Priznam sa, ze kym nestretla frajera a bola len s Chrustom, tak som preskakovala strany. Vobec ma nebavilo ako dokola spomina ako je trapny, skaredy, nechutny, hnusi sa jej. Na druhej strane ale hovori, ze je fajn, inteligentny a da sa s nim v pohode porzpravat. No ja mam skor pocit, ze postavy okolo nej boli tak nekonzistentne a autorka si ich povahy v danej chvili prisposobila ako potrebovala.
Cely cas som cakala ze v prvých 20% knihy stretne pana praveho, ktory sa bude pohybovat v pozadi pribehu, ako seda eminencia, napriek tomu ze jej nebude narusat zlatokopecku karieru. Taky pseudo hrdina prisiel ale az ku koncu. Skoda. Mozno by ma potesilo, ze prejavi nejake zalubene city uz zo zaciatku aj ked ich potlaci do uzadia, lebo sa jej nehodia. Takto bola cely pribeh plytka a chladna a cynicka, a kazdy chlap bol len kus masa, ktoremu da, i ked sa jej hnusi, lebo jej za to urcite da na nakupy v Rakuszku. Samozrejme nema problem toto hnusenie sa zasa dokola obkecat.
Vdaka tomu to bolo vlastne stale o tom istom a bolo jedno o ktorom chlapovi v tej knihe citate. Frajer je mozno vynimka co sa vzhladu tyka ale ani u neho neskakala az po plafon z neho.
Zahadou mi je, preco Janka, slusne nevinne dievca studujuce na vysokej skole vedie rovnako plytke a stupidne reci ako ona. Od nej by som fakt cakala bohatsiu slovnu zasobu a vyjadrovanie sa hodne vysokoskolacky.
Vela ludi viem ze odsudzuje nazvy znaciek a zivot bohacov. Toto nehodnotim pretoze poprve sa tomu absolutne nerozumiem a po druhej kniha je vyplod autorovej fantazie a autor ma pravo si vymysliet znacky ake chce a hociktore znacky povysit na luxusnejsie, ked sa mu to tak paci a rovnako je na nom ako si vymysli, ze bohaci ziju. Takze tento stav vobec nehodnotim. Aj ked potom by som asi nemala hodnotit ani ich stupidne vyjadrovanie sa :D
No a na zaver len tolko, ze knizka sa napriek vsetkemu precitat dala. Mala sice jednoduche zvraty, nekomplikovane osobnosti, malu slovnu zasobu aj mimo dialogov, strasne si pytalo zosekat niektore veci, ze by z toho mozno vznikla asi polovicna verzia knizky, ale inak to bolo celkom dynamicke a precitat sa to nakoniec dalo. Dufam, ze ma to nakoniec nepoznamena a nebudem tyzden rozpravat a mysliet ako neandertalec. Dvojku si neviem ci kupim, aj ked verim ze vela ludi ano. I ked si myslim, ze po jednotke vela ludi siahlo prave kvoli nazvu, ktory ich zaujal a potom sa dockali trpkeho sklamania. Mozno prave preto sa stala knizkou roka.
P.S. Poslednych 10-20% knizky sa mi pacilo asi najviac z celej knihy az na zaverecnu pasaz. Z tych vymenovanych ucastnikov udalosti by sa urcite par ludi nikdy nezucastnilo pokial sa jej to len nesnivalo. Ale predpokladam, ze to bol len sen. V tom pripade je to v poriadku, ale i ako sen sa to dalo lepsie spracovat. A dufam ze v dvojke nie je to co jej chcel ten typek povedat predtym do telefonu pravda ale je pravda to co si myslela :D

1 17.05.2018

Kniha rozobera rasove predsudky, ktore su na Slovensku zial bezne a zovseobecnovane. Hlavneho hrdinu si vsak nejde neoblubit napriek inej narodnostnej prislusnosti. Knizka je pisana v tretej osobe, ale len z hrdinkinho pohladu a riesi jej pocity a dilemy. To moze trochu zamrziet.
Kniha sa cita lahko a rychlo. Chvilu mi trvalo kym som sa z mojich historickych romancii a zahranicnej literatury preorientovala na slovensky styl a modernu dobu este k tomu zo slovenskeho prostredia ale zhruba v polovici knihy som uz bola plne adaptovana a potom som si zaciatok precitala este raz.
Clovek ma casto pocit, ze ano toto pozna, ano take sa stalo aj jemu... jednoducho casto sa pristihne ze pokyvkava hlavou v nemom suhlase.
Hlavne postavy su teda sympaticke, dokonca aj tie vedlajsie a dokonca aj tie kvazi zaporne. Nedali sa nemat radi, skor ich clovek lutoval alebo sa pri nich chytil za hlavu a povedal si, ze to je pako, ale tak v dobrom.
Jedine co mi tak na tom vadilo bola pribehova bublina okolo Adriany. Autor do nej vpustil sem tam jej kamaratku, ex, otca, hlavneho hrdinu a jeho dceru a tak a zvysok prostredia akoby neexistoval, akoby tam nebol a nedotykal sa jej.
Pacili sa mi autorkine retrospektivne nahlady.
Ocenila by som mozno viac dialogov. Kludne s vacsou obsahovou hlbkou. A mozno aj keby hlavny hrdina viac bojoval.

1 29.01.2018

Az mi je divne ako Conn Geline na zaciatku rychlo odpustil a zabudol na pomstu a zlobu za vrazdu svojich druhov. Potom to uz len vytahovali, ked sa to hodilo. Aj ten koniec sa mi zda unahleny. Velmi rychlo mu odpustila jeho nedoveru voci nej a to co jej urobil. Ani sa nad tym na konci nepozastavili a bol happy end. V podstate zaciatok a koniec mi vadil, inak sa mi knizka velmi pacila.
Mimochodom vobec netusim ako mohlo milujuceho Conna hned napadnut, ze za to moze Gelina. Tomu som fakt nerozumela a ani po precitani knizky a odlezani 2 dni stale nerozumiem. Proste i ked pre nic ine, i keby si myslel ze je schopna mu vyvrazdit vsetkych jeho rytierov, pri tomto vedel ze je to jej priatel a ze by ho nemohla len tak zabit a hlavne by ho urcite nezabila tymto sposobom ale v suboji tvarou v tvar. A toto mu malo uz len napovedat, ze asi za tym nebude ona, ked uz nic ine. Preto nemozem dat viac ako 4 hviezdy lebo dej ma podla mna nezmyselne upraveny pribeh.
A vlastne este jedna vec. Nerozumiem tomu popieraniu z Connovej strany. V tej dobe nie je nezvykle aby diewvcata i mladsie sa stali manzelkami ci milenkami i ovela starsich muzov. Pritahuje ho, tuzi po nej, pacia sa mu jej bozky no on len kruti nad sebou hlavou... pochybujem ze by to robil keby to bola skutocnost.
Mimochodom dej sa odohrava v 3. storoci n.l. keby to chcel niekto vediet, lebo na zaciatku nie je nic spominane. Az z epilogu sa to da vycitat.

1 25.01.2018

Knizka sa citala sama. Vyvolavala skryte otazky co je u knihy s tymto nazvom predpokladom a autorka v tomto smere nesklamala. Peregrine i Ross ako postavy zaujali a Sara, ktora uz nebola ziadna mlada naivka mi bola blizsia nez ine hlavne hrdinky ktore ledva dovrsili 17 rokov a spravaju sa akoby mali inteligenciu a zivotne skusenosti zrelych zien :)
Za mna odporucam.

1 23.01.2018

Knizka sa mi pacila viac ako predchadzajuce dve knizky serie i ked moj naj hrdina je Herrison a Cole a na Cola sa dost tesim a dufam ze ta cast o nom bude este lepsia nez tato.
Mila poviedka i ked je skoda ze bratom Claybornovym autorka venovala tak malo stran, kedze kazdy ma svoju povahu a zaujmy, ktore by mohla v dlhsom diele ovela viac rozvinut a poukazat na ne.

1 13.01.2018

Muzi ocividne snivaju o tom ako im zena za sex s nimi podakuje. Snival o tom ako Travis tak i Harrison v knihe predtym.
Hrdinkasa mi viac pacila akohrdinka v knihe predtym, pretoze mala presne taku povahu aku si predstavujem u zeny, ktora by vyrastla v divokej Montane a preto by sa povaha skor hodila na Mary Rose a potom by ma mozno Mary Rose tak nerozculovala.
Inak vobec netusim kde Garwood nabrala ze z Travisa bude dobry pravnik. Kecala o tom uz v Mary Rose a teraz i tu ale ja to z neho proste necitim a Garwood ho tak v nicom ani nevykresluje ani teraz ani predtym. Je to proste pistolnik a cowboy a to je jedine ako ho Garwood kresli.
Kniha bola napisana pekne, vtipne, k zaveru prilis sladko co sa mi velmi k Travisovi nehodilo. Vlastne k ziadnemu muzovi z divokej Montany sa mi sladke recicky velmi nehodia, hlavne ked tam na kazdu druhu vec muzi, vratane Claybornovych pohliadaju ako na zzenstilu. Takze keby trosku z tej presladkosti sa ubralo, nic by som nemohla ani tejto poviedke vytknut.
Inak kludne by som na Garwoodovej mieste tie vynechane pasaze rozpisala. Nikam nejdes... strih... a svadobna noc... no mna by napr celkom zaujimali tie cele namluvy alebo aspon len cast. Pripadne by som nechala zensku odist do Bostonu nech si Travis za nou uteka.

1 12.01.2018

Knizka az na trapny konecny stret hrdinov so zloduchom bola dobra. Velmi sa mi pacilo ze hrdinka nebola hlupa ani naivna ako to byva casto zvykom. Hlavne v poslednej dobe som na take knizky mala stastie. Charaktery postav boli vsetky zaujimavo vykreslene. Citalo sa to jednym dychom. Styl pisania dobry, zapletka dobra. Dojem mi pokazil len konec, kde 2 muzi nakopali 5 ozbrojenych muzov kopancami a udermi. A to trapne hrdinovo vyhlasenie hrdinkinmu bratovi, ked ju zranenu odnasal. Inak naozaj vrelo odporucam

1 07.01.2018

Kniha nie je pisana zlym stylom. Pani autorka skladat vety vie ked chce, ale...
Autorka by mala trosku zapracovat na vztahoch postav a zacat si v mysli predstavovat dane situacie a z nich vyvodit, ci nieco take je mozne alebo nie.
Takmer cely pribeh je z pohladu hlavnej hrdinky a len niekedy velmi zriedka zabrdne do pohladu hlavneho hrdinu. Toto osobne nemam rada. Bud nech je to z pohladu len jednej osoby alebo nech autorka svoju pozornost rovnako venuje obom postavam. Inak to posobi tak nejak nedokoncene podla mojho nazoru.

Velke brepty co by mala autorka dla mojej predstavy napravit:
1. Hlavny hrdinovia sa v knizke takmer nestretli. Teda aspon v tych chvilach o ktorych sa v knizke rozprava, pretoze par viet ked preskakovala autorka tyzdnove casove useky aby pohla casom tam bolo a tam zrejme spolu mohli byt.
Preto mi je divne kedy medzi nimi ta iskra lasky vlastne preskocila. Mozno pocas toho ako hlavna hrdinka o manzelovi premyslala a predstavovala si ho ked bol napriklad cely den vo svojom klube a nestretli sa ani na ranajky ani na veceru neprisiel a ani ho domov nepocula prist, alebo ked necakane odisiel na tyzden kamsi lovit alebo mozno to bolo pocas tych kratkych stretnuti v dome ked sa nahodne stretli na chodbe a on jej oznamil ze dnes nech ho doma a ani na veceru necaka. Alebo pocas tych balov kam ju sice doprevadil, ale potom sa na cely vecer odlucili a on casom uplne zapadol do herneho salonika... No fakt netusim kedy. Musi to byt fakt pocas tych nepopisanych pasazi pretoze tie 2 bezstarostne rozhovory ktore spolu viedli v salone kde boli aj iny ludia to snad sposobit nemohli. Ci?

2.Postava Levyho je tam akoy nasilu vtiahnuta. Znicoho nic si uvedomil.... nahodou mal sestru v podobnejsituacii v minulosti a nahodou ho napadlo ze isto i oni su v rovnakej situacii a tak to moze odcinit... a nahodou z laskavosti srdca im pomohol... podla krstnych mien ocividne hned zistil o koho sa jedna... vedel hned zistit o aky problem sa jedna... a nahodou dal sledovat aj hlavnu hrdinku.... atd atd. Autorka ocividne nevedela vymysliet nic lepsie ako vyriesit vsetky problemy hlavnej hrdinky a tak proste vymyslela kuzelneho pana Levyho. Doooost zle riesenie si osobne myslim. Nezozrala som jej to. Dokonca ani ma navnada nezaujala a tak som sa k haciku ani nepriblizila.

3. Po troch dnoch zavretia v hostinci si hlavny hrdina, dovtedy tzv. nepolapitelny zmyslel, ze je to jeho povinnost a dokonca vitana a odrazu planul nadsenim, zobrat si hlavnu hrdinku za manzelku. Neposobil, ze by si od jej tiet alebo hoc koho ineho nechal nieco niekedy diktovat, preto ma prekvapuje ze tak nahle suhlasil a este bol tomu i rad, kedze priznaval pred kamaratom, ze o lasku sa nejedna a podla toho povrchneho opisu co autorka spachala, aby opisala co sa tri dni dialo v hostinci kde boli spolu sami dvaja vyznieva, ze sa len mracil a spolu sa vobec nerozpravali a hromzil ze sa dostal do takejto situacie. A potom ked dorazili k jej tetam obrat o 180 stupnov a tralala tralala svadba bude super.

4. Za cale tyzdne ci kolko preslo v knihe hlavna hrdinka ani raz neprejavila ani len spetku vzrusenia zo svojho manzela. Ani raz nepomyslela na svadobne loze, na to ze ma moznost hocikedy s nim zdielat jednu postel. A on sa spraval tak isto. Vzdy sa lucili spolu tak akoby ani on k nej ziadnu tuzbu necitil. Dokonca ani k bozku sa nic nepriblizilo ani fyzicky ani v myslienkach a ani len naznakom. Proste NIC. Keby autorka napisala ze su to, alebo aspon ona bezpohlavni ci frigidni ludia, uverim jej hned a zaraz a uz sa nad tym nepozastavujem.

5. Vzdy obdivujem schopnost autoriek vykreslit zeny tak, teda hlavne hlavne hrdinky, ze sa sice snazia o to aby sa jednalo o zaujimave a inteligentne bytosti, no nakoniec z toho vyjdu naivne a hlupe tvory, ktore sa dostali do pribehu len chybnou volbou vo vyberovom konani alebo cez postel niekoho zo stabu.

6. Kedze pribeh bol hlavne (z 90% mozno viac) z pohladu hlavnej hrdinky a Eliot bol takmer stale prec, neviem ci o nom mozno uvazovat ako o hlavnom hrdinovi len preto, ze to bol jej manzel a ziadny iny muzsky protejsok pre hrdinku tam nebol ak vynechame z konkurzu hlavneho zleho. A ked nie je hlavny hrdina, uz to straca tu romanticku auru, ktora je typicka pre romancu a tak teraz neviem ci to romancou mozno nazvat... Ale inak to vsetky ostatne znaky romance ma. Nestastna hrdinka, ktora uplne na zaver najde lasku svojho manzela. Akurat, ze sa tak stane ani sama nevie ako, co by bolo v poriadku, keby to vedel aspon citatel, alebo aspon autorka. Ale ta zrejme vacsiu cast svojich fantazii si nechala pre seba a zabudla ich dopisat.

Aj tak to mohol byt celkom pekny pribeh. Potencial to malo.

1 04.01.2018

Pacilo sa. Viac by som mozno potrapila hlavneho hrdinu pri hladani odhodenej manzelky, ale inak to bolo fajn. Pohodove citanie na dlhe zimne vecery :)

1 31.12.2017

Po predchadzajucej knihe Darea a Mary mi to prislo ako nebe a dudy. Kym tam som sa nudila, tu som sa dost bavila. Hrdinka bola viac podla mojho gusta nez predtym aj ked i tu mohla jej premenu trochu viac prehlbit. Hrdina chybu nemal. Pacila sa mi zla povest jeho rodiny i to okolo neho, ale vadi mi ze Jo Beverley vela veci len povrchne opise par vetami a casto z toho je ze v jednej chvili zmyslali takto a v druhej uz inak aj ked podla vsetkeho presli niekolko tyzdnovym psychickym prerodom.

1 26.12.2017

Dalo sa to precitat. Nieco v knihe mi bolo po chuti, nieco nie. Hrdinka patrila do druhej kategorie. Hrdina do prvej. Ale slovne spojenie zavislost na opiu uz nechcem nikdy pocut. Bolo tam spominane kazdym a zakazdym tolkokrat, ze som mala chut trhat stranky. Aspon v 3/4 to mohli skratit len na cisto zavislost. Vsetci vedeli aj v knihe aj ti nad knihou o aku zavislost sa jedna, netrebalo to vkuse zdoraznovat. Miestami to bolo nudne citanie. Dobrodruzstvo mi tam chybalo. Nerozhodnost Darea kedy raz tvrdil ze Maru si vziat nemoze a hned na to ze si ju vezme a tak dokola by sa mohla pricitat vplyvu drogy kedy clovek zaziva stavy extazy a stavy depresii a v kazdom stave sa rozhoduje inak. Lenze Beverley to vobec tak nevykreslila, alebo to nebolo z tej knihy citit, ze by Dare takym stavom podliehal. Vlastne okrem nejakym fyzickym prejavom a stavom kedy sa citil zle v spolocnosti co bolo mimochodom dla mna tiez slabo vykreslene, na Dareovi neboli stavy drogy vobec poznat. Skor mi prisiel taky konzistentny. Dusevne vykyvy a stiesnenost sa mohli ovela lepsie vykreslit, keby autorka trochu zapracovala na tom.

1 26.12.2017

Zacnem tym co sa mi nepacilo. A to je ze autorka strasne slabo opisala na zaciatku knihy ako sa do seba zalubili. U hrdinky len nacrtla v minimalnej kratkosti alebo skor len podotkla, ze sa jej hrdina cely cas pacil co zili pod jednou strechou a pri nom v jednej chvili hovori o tom ze nevie co je laska a ze pocituje len tuzbu a ze cakal na lasku ktora pride ako blesk ale nestalo sa a ze nevie ci by sa mal milovat so zenou ktoru nemiluje, potom nasleduje par viet o tom ako ubiehaju dni a balia sa. Vsetko napisane bez rozpisovania sa co sa vlastne tie dni medzi nimi dialo a potom uz nasleduje ze on lubi ju a ona jeho a ze je to laska co prisla ako blesk. No asi ano. Rozhodne mne to pripadalo ako blesk. V jednej chvili nelubi v druhej lubi. A vlastne cela kniha je taka.
Hlavny zly je snad vsetkym od zaciatku jasny, i ked autorka sa snazi na neho zbytocne neupozornovat a niekedy sa snazi na ineho ukazat, i tak citatela zmiast z presvedcenia o hlavnom zlom proste nedokaze. Divne je ze ich to ani nenapadlo a pritom je to jedina mozna osoba.
Simon ako hrdina sa u mna pohyboval tak nejak na pomedzi. Prilis ma totiz neoslovil a vlaste ani hrdinka. A ani dej sa mi vlastne az tak nezahovaral. Trochu ma to nudilo. Nemala som problem odlozit knizku a ist robit ine veci.
Co sa tyka kladom knihy tak momentalne si na nic konkretne nespominam. Pacila sa mi ale Jancyna minulost, respektive povod a tych par skromnych opisov jej rodiny. Mozno by som na mieste autorky do pribehu zasadila Simonovo prvotne opovrhutie tym ze mu klamala a opovrhnutie povodom, nasledne jej vyhostenie, jeho spamatanie sa, jej hladanie, uchylenie sa k Hasketovy, vykreslenie jednotlivych postaviciek jej rodiny a zitie s nimi, jej najdenie, konflikt Simona s Haskettovymi, Jeho kajanie sa a nejaky zaujimavy sposob ziskania si ju spat. To by sa mi viac pacilo. Takto ten pribeh nemal vobec stavu.

1 20.12.2017

Celkom prijemna knizka. Na Stephena som sa tesila uz dlhsie. Neviem preco ale cely cas mi pripominal trochu markiza Rothgara, teda az kym som si neprecitala tuto knizku co mi skazilo trochu iluzie o nom, ale to nevadi. Stephen je proste Stephen a nie je to jeho vina ze som mala o nom ine predstavy. Pribeh nie je velmi spletity. V podstate sa z velkej casti odohrava len na jednom mieste medzi dvoma postavami. Do konca deja je tazke odhalit rozuzlenie, co je len dobre, aspon nezacne knizka nudit.
Knizke ale chyba trochu viac dravosti a spadovosti. Je to skor pokojne citanie, nez vasnive, kedy knizku nedate z ruky.
Priznam sa, ze hlavna hrdinka by sa mi viac pacila v ulohe hviezdicky nez tej zeny ktorou bola v knizke. Rada by som si precitala knizku s takou hrdinkou akou byvala za zivota s Halom.

1 17.12.2017

De Vere, prima chlapik. Nezalubila som sa do neho ale, takze mu zrejme nieco chybalo. Cely cas som ho brala len ako super chlapika a to i v predchadzajucej knihe o Conovi.
Anna... vlastne cela kniha bola len o nej. O De Vereho dusi a premyslani padlo toho len malo takze clovek sa asi preto s nim natolko nevzil. Priznam sa ze radsej by som knihu citala z jeho pohladu nez z Anninho a vobec by som nelutovala.
Pribeh jednoduchy. Silna pritazlivost od zaciatku ale samozrejme ani jeden si nemysli ze je pre toho druheho vhodny, tak si cely pribeh nechcu pripustit ze by mali byt spolu, natahuju to ako zuvacku a ku koncu po dlhom prehovarani sa konecne rozhodnu ze to koniec koncov nebude take strasne ked predsa len budu spolu, ludia to pochopia a ti co nie tak co je nam po nich a vobec nechapeme ako nam na tom mohlo predtym zalezat.... klasika.
Citalo sa to celkom dobre. Pribeh velmi nicim neohuril ale ani nesklamal.
Nepochopila som De Vereho otca preco svojho syna ktoreho miluje chce uznat za nemanzelskeho napriek tomu ze sa autorka snazi citatela presvedcit ze je to normalne spravanie z jeho strany. Chapem ze De Vere nema zaujem o obchod, panstvo, titul atd ale ktory milujuci rodic proste pre taketo veci sa rozhodne ze ked teda nemas k tomu vztah tak ta prehlasime nemanzelskym nech vsetko dedi tvoj mladsi brat. Kde je napisane ze z neho vyrastie niekto kto bude mat k tomu lepsi vztah? Nedava mi to zmysel. Ale tak teta Beverley asi z De Vereho potrebovala vykreslit toho najvacsieho outsidera aby vytvorila najvacsi kontrast aky exitoval dcera vojvodu a nemanzelsky syn vyrobcu kocov. Ma to asi dat ludom nadej ze vsetko je mozne ale vobec som to z tej knizky necitila. De Vere je prilis silna osobnost na to aby bol Popoluskou napriek tomu ze cely cas prehlasoval ze je nikto. Popoluskou sa mi naopak zdala skor Anna a ta to vyhrala ked ziskala de Vereho a nie naopak.
Cakala som ze Tris (Tristan ako sa dozvieme ze sa vola v dalsej knihe) na nu bude davat vacsi pozor kedze bol o to poproseny ale ten zdrhol hned ako mohol a isiel sa venovat vlastnym veciam. Cakala som od takeho kamosa vacsi zaujem.

1 15.12.2017

Ked pribeh o Clarisse zacal, t.j. v druhej knihe rebelov o Lucienovi a Beth, zdala sa mi tato slecna nevyrazna, neskusena, naivna, pruderna, slaba, vystrasena. Proste prilis mlada co aj bola. Po roku, co presiel kym sme sa dostali k tomuto pribehu, som v nej vobec nespoznaval tu staru Clarissu. Odrazu bola drza, rozhodna, skusena, tvrdohlava a vedela si povedat svoje. Jednoducho akoby jedna kratka udalost pred rokom a nasledny rocny pobyt v skole z nej odrazu vykresal noveho cloveka, co je velmi nepravdepodobne. V tej skole bola niekolko rokov, takze rok v nej navyse asi cloveka natolko nezmeni a tie nestastne udalosti jej zasa tolko skusenosti k tomu aby takto dozrela isto nepridali.
Inak sa mi nova Clarissa velmi pacila ako charakter akurat len ta nekonzistentnost mi vadila s predchadzajucou Clarissou.
Nepacilo sa i aj to ze niekedy autorka zabudla ze Hawk sa stretol s Nicholasom v predchadzajucej knihe s Conom a na zaciatku knihy spomina ze sa tam videli ale tvarili sa ze sa nepoznaju a neskor v knihe hovori o tom ze sa naposledy videli pred 2 rokmi ked Nicholasa poveril ulohou zviest Terezu. Autorka opat zabuda co pise ale to sa jej stava dost casto.
Scena ako trha Hawk stan nozom na puti ked sa v nom skryju pred dazdom je pritiahnuta za vlasy. Zle sa jej dycha tak vyrezem v stane dieru? No ok povedme, ze nikomu ani tym zamestnancom nevadi ze tam niekto nici ich majetok co je ale dost divne a potom nakoniec rozreze stanovu plachtu aby sa tade dostali von lebo sa im nechce ist hlavnym vchodom spolu s ostatnymi lebo sa im nechce cakat kym ludia uvolnia priestor a vyjdu zo stanu von hoci tych ludi tam bolo okolo 20 len. A to jeho vyskakovanie dyky odnikial... jaj no trapne ale budiz. Prekusla som to.
Inak sa mi ti dvaja milenci pacili. Aj pribeh sa mi celkom pacil. Tesim sa na pribeh s Darem. Ak to autorka dobre pojme moze to byt velmi zaujimave no som zvedava ci vyuzila dobre ten potencial co sa jej s nim ponuka.

1 15.12.2017

Pacili sa mi hlavne postavy dokonca i tie vedlajsie. Con bol sympatak aj ked mi prislo ze ako utrapeny hrdina nad smrtou kamarata rebela sa mohol v skutocnosti i viac trapit. Nejak to nebolo velmi vykreslene z jeho pohladu. Len o tom hovorili iny. Divila som sa i, ze proste napriek tomu ze tak velmi miloval Susan a vlastne poslal Anne len list, ze si planuje pohovorit s otcom a vlastne stale jej v skutocnosti nic neslubil, to povazoval za hotovu vec a bol ochotny sa na cely zbytok zivota obetovat. Dalo by sa napisat ze ho to slachti, ale v skutocnosti mi to skor pride ako totalna hlupost a on ako hlupak. Keby tak velmi miloval tak by siel za Annou osobne a vylozil jej karty na stol a ak to fakt povazoval za zavazny slub i ked vobec nebol, tak by aspon mohol dufat v sancu ze ho od svojho slubu oslobodi, ale on vobec nic nehodlal pre to podniknut. Z toho hladiska si vlastne zenu ktoru vraj miluje vobec nezasluzi lebo sa ani nepokusil bojovat Je to prejav hlupaka hoci autorka sa ho snazi vykreslit ako rozumneho a zreleho cloveka. Alebo tu fakt plati pravidlo ze ludia vo veciach lasky skutocne nerozmyslaju?
Susan sa mi pacila na zaciatku ked bola v muzskych satoch potom uz pomenej. Cakala som ze autorka viac udrie na strunu jej paserackeho povodu a viac sa bude spravat ako dcera paseraka napriek tomu ze bola vychovana na panstve. Z tohto ohladu som bola mozno trosku sklamana.
De Vere sa mi velmi pacil. Asi najlepsia postava. Cakala som cely cas ze nieco v tych dokumentoch najde, kedze sa v nich hrabal celu knihu. Ale ocividne jeho praca tam nemala ziadny hlbsi ucel pre pribeh co ma celkom mrzi pretoze sa to dalo vyuzit.
David tiez sympatak i ked malo sa tam na moj vkus vyskytoval.
Knizka sa mi celkovo ale pacila.

1 15.12.2017

Kniha sa mi pacila. Citala sa mi velmi dobre. Pacilo sa mi ako bola vymyslena zacinajuca zapletka. Neviem si ale predstavit, ze by Lucien v skutocnosti vobec dovolil sa Beth obliect do siat prostitutky a pustit ju do domu s pochybnymi chlapikmi. To bolo dla mojho nazoru pre Luciena netypicke spravanie a nesedelo mu. Tak isto ani Beth by to podla mna nespravila jedno aka feministka to je. Vsak na jednej strane tam odsudzuje dceru svojej idolky zato ze usla so zenatym muzom a poji sa dotykov a manzelskeho loze a zrazu nema problem na seba natiahnut odev prostitutky a flirtovat. Divne. Vojvoda a vojvodkyna super. Ich pribeh by som urcite dala na celu knihu :) Strasne sa mi pacili pasaze ked su rebelovia pokope u Nicholasa btw. Priznam sa, ze som sa na Luciena celkom tesila vdaka prvej knizke. Cakala som zvodcu v plnej sile, coho som sa vobec nedockala. Keby som knizku predtym necitala povedala by som,ze je postava Luciena v poriadku. Takto mi to ale tak neprislo. Inak knizka fajn.

1 06.12.2017

Zaujimave pasaze sa striedali so slabsimy. Priznam sa, ze cely cas co som to citala mi bolo vcelku nanic. Nicholas sa mi ako postava pacil, ale nedokazem sa jednoducho preniest cez ten jeho mimomanzelsky pomer, i ked to bolo sucastou jeho prace. A vobec sa mi nepacilo, ze mu Eleanor nespravila ziadnu scenu. Vsetko hned odpustila pretoze laska bla bla bla. Co mi este vadilo na tom bolo ze Nicholas o Eleanor vobec nebojoval. Keby mu neodpustila nechal by ju a so stiahnutym chvostom by odisiel co sa mi k jeho povahe krala rebelov vobec nehodi. Celkovo som z toho mala rozporuplne pocity ale i tak precitanie nelutujem

1 05.12.2017

Zaciatok dobry, cim ma kniha zaujala. Priznam sa ze medzi zaciatkom a koncom som sa celkom nudila. Koniec dobry, i ked by som mu este trochu dramy pridala. Ale to co predchadzalo koncu ma velmi bavilo. Co mi na knizke vadilo bolo hrdinkyno lamentovanie, ktore sa na moj vkus prilis opakovalo. S hlavnym zlym by som tiez trochu v knizke popracovala. Inak nie zla knizka, ale Beverley vie pisat i lepsie, ked chce.

1 30.11.2017

Knizka bola fajn. Hrdinka sice miestami naivna a vobec sa mi nezdala ako vodcovsky typ ako sa ju snazila autorka vykreslit, ale inak knizka patri medzi tie lepsie, aj ked myslim ze nie medzi tie najlepsie od Beverley. Nedam plny pocet hviezdiciek len preto, lebo vela veci tam mohla autorka lepsie vykreslit.

1 28.11.2017