zuzana3434 komentáře u knih
Už nikdy sa na cyklistiku nebudem pozerať tak ako pred prečítaním tejto knihy.
Či sa jednalo o realne udalosti, fikciu či kombináciu oboch neviem posúdiť no kniha ma svojim drsným štýlom vniesla do deja a prečítala som ju za jednu noc. Práve spôsob popisu deja knihy kde autor popisuje skúsenosť prostredníctvom Igora, vnášajú do knihy pocit možnej realnosti a zvyšujú efekt strachu a zároveň človeka nechávajú na pochybách ked sa dozvedáme že Igor si sem tam niečo 'dal' takže jeho výpoveď je tým padom otázna.... No práve to sa ma páčilo... Istým spôsobom otvorený koniec ktorý má veľa možných variácií :)
Kniha ma zaujala popisom možného vplyvu slov na náš život i keď som nečakala že bude tolko priestoru venovaneho rozoberaniu ruského jazyka hlavne jeho histórie, nevyvolalo to vo mne osobne moc záujmu, či pocit prehĺbenia tematiky :) tie pasáže som vyslovene preskákala... Inak medzi tým sa našli informácie ktoré som hľadala, autor sám popisuje tvorenie a spájanie slov do viet ako istý spôsob čarovania či prekliatia života... Rozoberá možnosť postaviť sa k životu vo forme role obete či tvorcu... Práve skrz myšlienky, slová ktoré sú základným pojivom motivácie.. Po jeho prečítaní opätovne prehodnocujem slovnik :))
Knihu... Hodnotím ako priemernú... Časté rozoberanie počítačovej problematiky ako nezasvatenu hlbšie do tejto náuky ma dosť nudila. Tiež skoro žiadna patológia zápornej postavy nepridala na zaujímavosti, ani rozoberanie jej pohnútok, minulosti len veľmi jemne. Priemerne...
Námetom vnímam knihu ako zaujímavú, mierne kontroverznú, hlavne z dôvodu paradoxu manželovej vysoko postavenej práce a napriek tomu veľmi temnému a zvrátenému pozadiu konania, ktoré buduje v domácnosti s vlastnou ženou. Človek sa pýta, keďže sa pohyboval v prostredí judikatúry a napriek tomu nikto nepostrehol jeho patologické črty správania ktoré môžeme vidieť vo vzťahu k žene… i keď ho priam bravúrne maskoval za sympaticke a starostlivé konanie k žene, čo bolo len maskou ktorá opadla keď už vedel že to nieje nutné.. Osobne sa mi na knihe moc nepáčilo že autorka moc neodhalila čitateľovi pozadie konania manžela. Vidíme zvrátený vzťah k manželke, ale nedozvedáme sa aké pohnútky ho k tomu viedli, čo zapríčinilo vznik toho ako sa prejavoval. Osobne mám rada tieto informácie, hlavne v psychologických trileroch, kde sa im autori viac venujú, nakoľko ich vnímam ako istú formu pointy samotnej knihy… skrz ňu sa dostávame k príčine, prečo páchateľ robil to čo robil, aké mal k tomu dôvody. Z toho dôvodu dávam knihe nižšie hodnotenie, i keď je samozrejme na autorovi samotnom, z akého uhla pohľadu a do akej miery bude rozoberať príbeh v knihe ktorú sám vytvoril.
Kniha ma zaujala žánrovo....z dôvodu sprvoti pôsobiaca detektívne, vzápätí prechádzajúca do misteriózna, trileru .. scifi. Oslovila ma práve vďaka zmenám žánrovej línie a ich vzájomnému prelínaniu. Ku koncu prvky románu ( citový vzťah hlavneho hrdinu k žene, jeho schopnosť dokázať prežiť v mestečku po viacerých pokusoch práve vdaka jej prítomnosti) boli príjemným odlahčením celkovej konečnej postapokalyptickej situácie, ktorá sa niesla v duchu celým príbehom, dodavajúc nádej že nejde ani tak o to kde sme ale s kým sa tam nachádzame.
Pekná kniha... Autorka prostredníctvom detektíva postupne zvažovala všetky možnosti páchatela ktorý uniesol dieťa manželov...bola to suseda ktorá má averziu voči detom? Matka ktorá trpí psychickou labilitou? Manžel ktorý skonštruoval samotný únos dieťaťa pre zisk financii od rodičov ženy kvôli možnému krachu firmy ? ? Autor nás postupne približuje ku pravde, ktorá je zamotaná nejasná a neúplná do poslednej chvíle.
Napriek rôznym neprimeraným spôsobom očividne veľmi nezvládateľnej dievčiny sa jej pestúnka snažila vždy pomôcť metódami ktoré ju nikdy nezranili viac než bola, naopak vedela vymyslieť presvedčivé argumenty aby dievčinu navigovala a motivovala ísť spôsobom ktorý bol pre ňu prospešný, za súzvuku postupného odhaľovania pozadia jej chovania ktoré bolo do vtedy skryté ako istá forma vdaky dievčaťa, ktoré sa osmelilo hovoriť o sebe. Vďaka tomu sme mali možnosť pochopiť očividne úplne nenormálne chovanie dievčiny, ktorá sa len naučila to čo jej prinášali despoticko-sadisticko-perverzný rodičia a snažila sa to tým spôsobom nevedomo udržať v rovine zvládnuteľnosti pre jej psychiku. Napriek pomerne smutnému koncu bola pre mňa krásnym príkladom možného prístupu k východe detí spôsobom ktorý nemusí na nich zanechať stigmy ako dôsledok neprimeraných výchovných postupov ku príkladu konanie postavy pestúnky, ako proti-opak chovanie jej blízkej rodiny.