1972Sixo
komentáře u částí děl
Kriminálna dráma so sociálnym podtextom. Čo všetko neurobí človek pre naplnenie lásky. Slušná psychologizácia nesympatických postáv a dobre rozohrané amatérske pátranie so silným dramatickým koncom.
Ťažko sa to hodnotí mne, odkojenému na komiksoch a tarzanovkách. Ale boli to celkom fajn rýmy, dokonca s dejom a vtipom.
Hanbím sa to hyzdiť len piatimi hviezdičkami.
Toto mi chýbalo! Po Temnote, Prasati a Kozích ľuďoch ďalšia (tentokrát) miniporcia čerstvých Kučerovín z hôr a lesov. Veľmi chutná jednohubka odprezentovaná traumatizovanou policajtkou v temnom lese v ešte temnejšom krimi mysterióznom trilery. X files so všetkými ingredienciami čo tam patria na slovenský spôsob. Za mňa najpecka tejto bychle. Jak já si to užil.
Ivan, toto si písal len a len pre mňa.
Začína ako retro pytliacka prechádzka lesom (čo mi celkom sedelo), aby sa preklopila v snové existencionálne výjavy (tu to už nebolo ono).
Expresivita a melodramatickosť sa prelínajú v tejto sonde do života stereotypného cigána. Skratkovite sledujeme životnú púť od narodenia až po cigánskeho Pána Boha v rôznych situáciách nie nepodobných obyčajným ľuďom (nemyslím OĽANO). Aj keď si myslím, že autorka chcela byť autentická, v poslednej tretine to celkom zabila nepasujúcimi úvahami a postrehmi z pohľadu štrbavého starnúceho cigána typu: "Z figovníka sa pozerá plyšový had, z georgín vykúka plastový dinosaurus, v tatrovke kvitnú cínie..." Doboha, šak sám nevím co je to.
Z veľkým prehľadom a zoširoka, ale v krátkosti a pokore napísaná úvaha o spisovateľskom remesle v našej dobe a v našich pomeroch.
Dve melancholické minipoviedky kde sa krížia úvahy a pseudospomienky autorky.
Začalo to ako moderná varianta na Dobšinského Popolvára, aby sa to preklopilo v surrealistickú poetickú prózu s metafyzickým presahom medzi autorom a jeho postavou s popkultúrnými odkazmi. Ešte teraz mi v hlave zneje: Mangiare dormire, voi, cantare, etere... Alebo som to nepochopil?-)
Chladnokrvná trojpoviedková sociálna satira na tému:
- Spomienková autohistória
- Ako som prežil v Rusku
- Čo si zaslúžil miestny čurák
Slušne napísaná proliberálna, xenofóbna utópia.
Ale viem si to predstaviť aj v opačnom garde.
Mne to prišlo, akoby som sledoval náročnejšiu dramatickú inscenáciu, s dobrými hercami, slušným scenárom, ale slabou réžiou.
Príjemná retro vyšetrovačka z prvorepublikových čias, bez tlačenia na pílu. Sympatické postavy, staromódne výsluchy a "vintage" prostredie.
Naturalistický príbeh z prostredia mne veľmi geograficky blízkemu. Smutné, až baladické rozprávanie zo súčasného krajného východu Slovenska. Nezidealizované a bolestivo aktuálne.
To vie predsa každý, že históriu a mýty netreba hádzať do jedného vreca. Lasica na to poukazuje kratučkou úvahou s ľahkosťou sebe vlastnou. Tiež sa môžme ohradiť, že Rubensov "Únos Leukippoých dcér" nezodpoedá skutočnosti, ale len zidealizovanej a zromantizovanej predstave vtedajšej doby.
Ďuro v tejto kolekcii zahviezdil s krimi historickou poviedkou, kde chýba hlavne atmosféra a epickosť, pre jeho diela tak príznačné. Dosť cítiť, že sa snažil vtesnať príbeh do tých pár strán a zostrihať dielko na historický thriller, aby malo spád a ťah na bránku. Myslím, že vyšetrovanie priamo z pohľadu Barbariča (rozprávanie 1. osoby), je tiež v jeho prózach nóvum.
