1972Sixo komentáře u knih
Tak som si zaspomínal na "zlatá osmdesáta" a narvanu obývačku spolužiakov. Na raňajky Ninža na obed Komando a na večeru Kobra. VHSky nedokázali vychladnúť a tých pár filmov brúsilo hlavu videa dookola. Vidím, že autori knihy sú rovnakého razenia aj keď o dekádu mladší a hneď na začiatok im musím vytknúť absenciu niektorých klasikov z polovice minulého storočia. Kde je Lex Barker aka Tarzan, resp. Old Shatterhand, Jean Marais s ostrým kordom, alebo naháňajúci Fantomasa? Ja viem, ja viem, sami autori o tom rozprávajú vo svojej relácii na YT. Ale, nedá mi to nespomenúť.
Ináč páni (autori), klobúk dolu. Po Hororovej enciklopédii (ktorá bole predsa trošičku tučnejšia) tu máme jej akčnú sestru s obrovským prehľadom akčných hrdinov od čiernobielej nemej éry, cez divokozápadných pištolníkov a drsných policajtov, cez Arnolda a Slya a ich kopacích nohsledov až po oplaštených a zamaskovaných hrdinov z komiksov. Nevyhneme sa ani easternom, blackplotačným hrdinom i emancipovaným hrdinkám. Všade (ako je u moviezoňákov zvykom) farebné obrázky a kúsky histórie a pôvodu oných bijcov strieborného plátna. Tak už ostáva len poďakovať a želať si zas o rok ďalšiu filmovú bychli z XYZ, nech už jej žáner bude akýkoľvek.
Ultimatívna scifi, zosobňujúca komplexnosť subžánru v jednom románe. Povedať o ňom, že je mnohovrstevnatý a epický je ako povedať o Majklovi Džeksnovi, že pred smrťou vyzeral trochu čudne. Dlho som ho odkladal a mal rešpekt pred jeho zdánlivou zložitosťou. No keďže Simmonsov "Terror" som si neskutočne užil, nabral som odvahu a šiel do toho. A je to neskutočné, tie jeho vízie iných svetov a predpovede budúcnosti, ktoré tak tesne korešpondujú s našou prítomnosťou. Krvavé a epické strety jednotivých kartelov, noirová detektívka krížená kyberpunkom, výcvik regrútov v antických kulisách, romantické vzplanutie k UI, nové náboženstvá, cestovanie vesmírom, či minimalistický príbeh otca a jeho mladnúcej dcérky. Jednotlivé epizódy do seba zapadajú a navzájom sa doplňujú, čím sa stávajú uveritelnejšími a prenášajú čitateľa hlboko do tohto sveta. Podobne ako v Herbertovej Dune aj tu je žijúci vesmír originálnou postavou plnou mystériozného hľadania nielen mýtického tvora ale aj vlastnej podstaty, nielen hrdinov príbehu, ale (myslím si) aj nášho súčasného bytia a kam spejeme.
Širokospektrálny prierez komiksovou svetovou tvorbou o tisícke najvplyvnejších komiksoch histórie. Ku každému prezentovanému komiksu je skoro celostránková recenzia a obrázok k tomu. Vyčítal by som tomu malý formát, ale je to tak hrubé a na kvalitnom papiery, že čítať to by bol fyzický výkon hodný niektorých protagonistov tejto bichle. Nemôžem sa pochváliť, že som ju zhltol celú, ale sprevádzala ma pol roka zaujímavými aj nepoznanými zákutiami tohto literárno - výtvarného formátu. Díky za požičanie Mirec88.
Pre Lovecrafta mám opodstatnenú slabosť, skrz neho som sa ako tínedžer dostal k literárnému hororu. A jeho snové vízie ma stále desili. Už ale nie tak v tomto komikse. Príbeh bol pravda OK, ale jeho výtvarná stránka za veľa nestála. Skratkovitá kresba nezodpovedala vyšperkovanej predstave o titulnom, hnusnom, mimozemskom božstve. Lacné, inscenačne pôsobiace postavy a jednotlivé scény nepôsobia nejako strašne aj samotný Cthulhu je len plagiátorským odvarom predchádzajúcich ilustračných ztvárnení tejto beštie.
Nádherná kresba - pre takú mám slabosť, kde nie je umelá fotorealita ani farebne prepálená marvelácka omaľovánka. Príbeh krásne vonia diaľkami, soľou a pieskom. Príbeh postráda klišé, je svojrázny, charaktery postáv nie sú čiernobiele (žiadna) a dávajú priestor silným (niekedy až prehnane) emóciam, čo ženie dej dopredu. Ten síce postráda klasickú dejovú líniu, ale je napínavý, originálny, jasne ukotvený v realnom období. Napriek tomu že sa odohráva na exotických ostrovoch tichomoria, tak práve komplikované postavy a ich vzájomná interakcia robia z tohto komiksu dobrý komiks.
Hneď od začiatku ma to riadne vtiahlo a pohltilo. Prvá tretina knihy sa odohráva na malom priestore s pár skvelými postavami v (dá sa povedať) reálnom svete, kde ešte len to kúzlo tušíte. Až príliš čiernobiele postavy navodzujú rozprávkovú atmosféru ešte skôr než sa to prejaví prostredím. Jasné, že ich King postupne rozvíja ukáže aj ich temnejší charakter, čo pridá na ich príťažlivosti. V prostrednej časti knihy nás pohltí kingovské snové fantastično, ktoré zľahka korešponduje s jeho Temnou vežou. Je inšpirované klasickými rozprávkami a troma velikánmi, ktorým King venuje prvú vetu knihy. Sú to tvorcovia Tarzana (v tomto prípade skôr "Princezny z Marsu"), Barbara Conana a Božstva Cthulhu. Skvelo Kingovsky to odsýpa, ale predsa to nie je dokonalé a pár výčitiek mám. Snaži sa obracať rozprávkové klišé vo svoj prospech a nie vždy sa mu to darí. Tiež neukončil niektoré zaujimavé dejové línie čo alibisticky priamo v knihe priznáva, ale jednoducho to tam chýba. Raz som niekde čítal ako King povedal, že postavy v románoch netreba viesť, ale sledovať ich. No tu by som ich rád popostrčil nejakým smerom, pre uspokokojenie mojej hladnej zvedavosti v tom atmosfericko - epickom svete "za dúhou".
Kapelu som spoznal ako 10 ročný, no bolo to paradoxne z fotografií a nie hudobne. Kdesi pod Tatrami v liečebni v 82hom mi ich ukázal kamoš na fotografiách a potom sme ich kreslili. Neskôr som tých pár hitov počul v rádiu a z kaziet a konečne aj v roku 2010 naživo.
Bookazín hodnotí ich 50 ročnú karieru megaúspechu aj škobrtnutí a robí to prostredníctvom hlavných protagonistov a ich spovedí. Výpovede muzikantov sú fakt šťavnaté, kvalitatívne hodné ich divokých vizuálnych prezentácií. Hlavne ústredné duo Simmons a Stanley tu pretrásajú krkolomné začiatky a cestu na vrchol. Nahrávania jednotlivých albumov a vznik ikonického image. Rozpory v kapele i nešťastné odmaskovanie v 80tých rokoch. Výživné fotografie s každého obdobia samozrejme nesmú chýbať a ich posledné turné? Legendy neumierajú!
Povojnové retro dobrodružstvo v štandardne strohých koľajách Bigglesovského štýlu. Len jedna vec ma dokázala zaraziť. Britská kolonizačnomonarchistická rétorika hlavných hrdinov. Všetkých domorodcov označujú ako černochov (v origináli asi negro?), sú to pôvodný Aboriginci, ktorých utiskovali angličania už asi 2 storočia. Tú zohrali úlohu divokých záškodníkov, zobrazovaných neľudsky ako divé zvieratá voči "pokľudným" britským farmárom. Také rasistické texty a hanlivé prirovnania z úst hlavných hrdinov som teda nečakal. Zároveň je ale dobre, že kniha nie je scenzúrovaná a súčasný čitateľ si môže porovnať spôsob nazerania na iné kultúry v polovici minulého stročia - čo nie je až tak dávno.
Pre fanúšikov, od fanúšikov!
Vidno, že chlapci z Moviezone majú napozerané. Filmy zoradené podľa podžánrov a ich odnoží a podľa odnoží z odnoží, atď.. A to všetko ešte nejako logicky zoradené, zvlášť, keď niektoré presahy sú riadne zmixerované. Klobú dolu páni.
Páči sa mi, že "napriek tomu, že internet" je každý film opatrený výživným vizuálom z konkrétného filmu. Jednotlivé články sú síce subjektívne, ale svojské, odborné a vtipné. Sú tam vypichnuté zabudnuté zaujímavosti a dopady (nie len kultových a známych hororov) na publikum a ďalší filmový vývoj. Poukazujú na zabudnuté a polozabudnuté skvosty, hlavne pre dnešného mainstrimoveho diváka nepoznané. Sám mám napozerané a poznám takých 90 percent odprezentovaných filmov, ale takéto encyklopedické a fanúškovské nahliadnutia do článkov ako giallo, diela Fulciho, výroba čvachtavých trikov či rôznych plotačných odnoží je pre nadšeného čitaleľa pomyselným grálom v tomto smere. Akurát mi tam chýbalo označenie autorov jednotlivých článkov a výborný horor od naších poľských susedov Wilczyca z rokun 1982, (z ktorého som bol ako tínedžer riadne priposratý).
Zrejme prvotné spracovanie takého materiálu a v takomto rozsahu na našom trhu, čím sa táto encyklopédia stáva kultovou záležitosťou, ...pre mňa teda určite.
Asi únava materiálu. Bez záčiatku a bez konca (pochopiteľne), okorenené vintage erotikou.
(SPOILER) Napriek hrúbke knihy je to len krátkodobé nahliadnutie na Arrakis prostredníctvom pohľadu samotného imperátora a niekoľkých jeho blízkych. Nadčlovek Leto sa nechá unášať svojou vševedúcnosťou a do svojích vízií vťahuje svojích blízkych. Moralizovanie a filozofovanie trčí z každého dialógu (aj monológu), a čitateľ si dobrodružstva v piesočných dunách neužije, pretože tie už neexistujú. Na povrch sa prebíja (prekvapivo) lovestory, v takomto svete samozrejme odsúdená na trpký koniec.
Ďalší diel Duny, je opäť iný ako predchádzajúce časti. Nie horší ako predošlé (na prvú Dunu to samozrejme nemá), je to hlavne pre fanúšikov tejto planéty, kde zmenené prostredie planéty a štylizácia textov do dialógov dúfam neodradí čitateľov od jej návštevy.
Vzťahová dráma, s predvídateľným koncom, ktorá má k thrilleru ďaleko a k akcii ešte ďalej. Kingov obľúbený horor tu žmurkne z diaľky zo zopár stránok čo nezasvätení ani nepochopia.
Ale tie vzťahy, tie sú tu nádherne rozpísané, pomalé tempo a stiesnená atmosféra nedovolí knihu odložiť nadlho. Hlboko precítená (a popísaná) interakcia postáv dovoľuje čitateľovi nahliadnúť dovnútra hrdinov a zamilovať si ich.
Mne to k tomu nenáročnému deju úplne stačilo.
Najprv som myslel ako sa rozpíšem aký prínos mal celý koncept komiksu barbara Conanan pre comics, ale načo? Stačí vedieť, že komiks je fakt kvalitný aj napriek tomu, že to je riadne retro. Že to čo mi vadilo na jeho predchádzajúcom vydaní od Crew/Netopejr chytilo s príchodom farby úplne iný dych a že kresba Barry Windsor-Smitha sa zlepšuje každým zošitom. A že ten spomínaný prínos a dopad je určite lepšie opísaný v bonusových materiáloch samotnej knihy. "U Croma, sem s dalším dílem!"
Príliš veľa opakovaní "magickej" trojky. Traja bratia, tri sestry, tri úlohy, traja pomocníci, sa dookola mleli vo všetkých rozprávkach. Keď sa chlapom niečo nedarilo, tak sa vyplakali, posťažovali, alebo si pospali. Čakal som akčných Bohatierov, ale dostalo sa mi smutných svadbychtivých hrdinov. Ešteže tam pobehoval Kostěj Nesmrtelný, ten tomu dodával brutálnejší drajv. Nebyť Bilibinových geniálnych ilustrácií, tak neviem, neviem...
Holt, Dobšinský je jednoznačne lepší.
Sviežu formu, ktorú navodzuje dokumentárny charakter pozostáva s výpovedí preživších a zúčastnených zombieholokaustu z rôznych častí sveta. Od makro stretnutí s oživlími mrtvolami až po epické záchranné aktiviti vo všetkých častiach sveta, nevynímajúc: veľkomestá, odľahlé samoty, lesy, ostrovy, dokonca hlbočiny oceánov aj samotný vesmír. Ozaj pestrá a zároveň krvavá (či čo to bol za hnedý sliz) mozaika príbehov/rozprávaní.
Povinnosť pre každého hororového fanúšika a zombie fandu zvlášť.
Za mňa najlepšie: 2 príbehy z Japonska + srdcervúci príbeh psovodov
Vlastne som si chcel prečítať len druhý diel, ktorý je s prímesou hororu, či fantastiky. Ále, tak som si zohnal jedničku a tú gangsterku sfúkol. Nie je to ale moja krvná skupina a nebyť skvelej štylizácie textu a (zrejme) výborného prekladu, tak sa unudím k predčasnému zavretiu knihy. Ani tej avízovanej akcie nebolo dostatočne, ani dramatické finále sa akosi nekonalo. Nad vodou to držal len poctivý syntax s (prekvapivo) poetickými vsuvkami, ktoré by som v literatúre tohto druhu nečakal.
Na začiatok chcem podotknúť, že sa nejedná o žánrový horor. Autori prekročili tento žáner a rozkročili sa medzi niekoľkými žánrami. V prvom rade sa jedná o historickú fikciu o osídľovaní územia. Druhoplánovo sa nám tu tlačí survivor, v podstate dobrodružstvo s cieľom prežiť v nehostinnom prostredí za použitia akýchkoľvek možných prostriedkov. A v neposlednom rade ľudské drámatické a často nehostinné osudy postáv bojujúcich v konečnom dôsledku o holý život. Napriek týmto plusom sa jedna o novelu, ktorá ale naberá epickejšie rozmery, hlavne v atmosférickej a skvelej „ceste do lesov“, alebo samotného konštruktívného osídľovania v srdci lesa.
Žiaľ autori nedokázali vybudovať cestu čitateľa k postavám, s ktorými síce trpíte a súcitíte, ale nie sú Vám veľmi sympatické a nebojíte sa o nich. A to je asi jediná výčitka k tomuto dielu. Pomalé tempo pomáha navodiť atmosféru tajomného lesa, ktorý má až poetický opis. V ostrom kontraste mu sekunduje, horúčkovitý drajv násilných a nekompromisne explicitných scén (len pre silné povahy – alebo úchylov). A práve tieto brutálne scény odkazujú na hororový základ a hnací motor tejto novely. Je to perfektná ukážka Folk hororu v historických kulisách a z naších končín.
Autori koketujú so starými pohanskými rituálmi len naoko a dodávajú im dobový historický ráz a fyzickú podstatu. Z textu cítiť hlavne poklonu starým slovanským povestiam a legendám, aj nepriznanú inšpiráciu či už postavou Viktorky z najznámejšieho románu Boženy Nemcovej i Dobšinského ľudovým rozprávkam o rohatých čertoch. Tento historický príbeh by vlastne mohol byť inšpiráciou práve pre tieto ľudové povesti, ktoré by vznikli neskôr, a ktoré jeden z autorov rozvíja vo vlastnom univerze až do súčasnosti. Bravo majstri, stálo to zato!
(SPOILER) Dorodružná, historická, fantasy, ktorá už prerástla hranice pôvodných žánrov a u frankofónnych europanov má kultový status. Naväzujú na ňu rôzne spinoffy, a špeciály, zatiaľ len vo forme komiksov a kníh.
Fandím Thorgalovi už od polovice 80tých rokov, keď sa mi v pionierskom tábore u poľských susedov dostal do rúk jeho prvý diel, spolu s nejakým dielom "Ľudia a netvory" podľa von Dänikena a historickou freskou o španielských konquistadoroch "Herman Cortes". A ja - malý capart - som lúštil polštinu v bublinách celý pobyt v lesnom tábore niekde pri Muszyne.
Ťažko mi je hodnotiť ináč, ako plným počtom, keď som sa naňho tak dlho chystal a tešil. A je dobrý! Jeho o tri roky mladší bráško (Neviditelná pevnost) obsahuje o jeden zošit menej, takže radosť bola o to väčšia. Tým pádom môj názor nie je príliš objektívny. Hrdinovia putujú celým Stredomorím post antického sveta. Bájna fantastika sa tu prelieva s postapokaliptickou scifi a postavy sa hľadajú, míňajú a nachádzajú. Najviac mi vadí (už po koľkýkrát) zmŕtvychvstanie samotnej titulnej postavy. Detičky nám rastú do krásy ale postavy Vlčice aj Jolana dostávajú málo priestoru. A toľkokrát sa to dalo využiť, ale keď scenárista nedovolí. Nakopol ma návrat jednej sexi kontroverznej beštie, ktorá si to ako jediná užívala. Dej je často ponurý a tlak osudovosti skoro neúnosný. Thorgal ale zvláda záťažové situácie síce bez humoru, ale zároveň bez psychickej ujmy, vždy s chirurgicky presnou reakciou na daný problém.
Klasická mierne kostrbatá kresba poľského rodáka Rosinského sa v poslednom zošite premení v epickú maľbu akú poznáme z obálok. Viac mi ale sedela s klasickou obrysovou, mierne roztrasenou, čiernou linkou. V bublinách som našiel nejaké 2 chybky, ale papier, farba a tlač sú najvyššej kvality.
Takže, chvála Ódinovi!
...a dúfam, že nebude treba čakať ďalšie 3 roky na nový diel, ktorý je už avizovaný na vnútornej strane dosiek tejto fakt krásnej knihy.
Premotivovaná (spočiatku teda riadne nesympatická) holčina si siahne na svoje fyzické a psychické dno počas párhodinového náhodného stretnutia na premrznutom odpočivadle kdesi v prdeli lesnatého Oregonu. Tak sa to rozbehlo, že sa to už nedalo zastaviť. Dejovo sa to síce motalo na jednom mieste, ale silne vygradované do osudového finále s hrstkou klišé a nelogičnosťou postáv - čo patrí k tomuto žánru v B-čkovom prevedení.
Tu vidieť to večné zatratenie prostredných dielov. Chýba tu jasne dramatický oblúk. Bez jasného úvodu a samozrejme bez silného vyvrcholenia. Zachraňuje to ale ľahkosť slova, zaujímavé postavy (a že ich už je), dobrá a prehľadná akcia, a hlavne sympatický hrdinovia.