LuiCJ
komentáře u částí děl
Nádherný príbeh, ktorý som už počul mnohokrát, no knižku som si prečítal až ako 14-ročný. A som za to rád. Myšlienku som určite pochopil lepšie ako pred 5 rokmi.
Antoine de Saint-Exupéry sa zapísal navždy do svetovej literatúry ako jeden z najväčších velikánov a spisovateľov noviel a kníh pre deti a mládež. No Malý princ povie jednoznačne mnoho každému čitateľovi. Avšak isté rôzne veci v rôznom vekom. A v tom je tá neskutočná nadčasovosť tohto skvostu francúzskej literatúry. Dokazuje, že tématika vesmíru a detí - detského hrdinu sa pojať aj úplne inak, než by si niekto mohol myslieť.
Príbeh, ktorý Saint-Exupéry napísal vychádza z jeho vlastnej skúsenosti. Kebyže neobsahuj toľko silných a zamyslenia hodných myšlienok, išlo by najskôr o prazvláštnu rozprávku pre deti. A vlastne, je to zvláštne.
Zvláštne a krásne zároveň.
Po druhom prečítaní: Anglické vydanie knižky sa mi podarilo vyhrať na olympiáde z anglického jazyka a som za to rád. Dalo mi to veľa. Páčila sa mi príležitosť prežiť tento silný emocionálny príbeh ešte raz, tentokrát v jazyku, v ktorom bol príbeh pôvodne vydaný. Zlepšil som sa o niečo v angličtine a som veľmi rád, že mi druhé prečítanie názor na knihu ani tak nezmenilo. Len považujem Malého Prince (The Little Prince) za vzácnejší a citovejší príbeh ako doteraz.
Rozprávka, ktorú sme si mohli prečítať už v Harrym Potterovi a Daroch smrti pôsobí veľmi zaujímavo.
Aj keď príbeh je veľmi jednoduchý, Príbeh troch bratov má v sebe veľké posolstvo a hlavne múdrosť. Ja by som to však rozprávkou nenazval. Oveľa viac mi to pripomína povesť. Povesť s rozprávkovými prvkami. Sú tu totiž pravdivé postavy a jedna z nich Ignotus Peverell je predkom slávneho Harryho Pottera. Je však teória, že prvý brat je Voldemort, ktorý túži po moci (preto si vybral bazový prútik), druhý brat je Severus Snape, ktorý chce dievča, ktoré sa mu páčilo a tretí brat je Harry Potter, ktorý sa chce rozumne vyrovnať so Smrťou. Albus Dumbledore je samotná smrť - pasuje to, nie? Dokonca sama J.K.Rowlingová o tejto hypotéze povedala - ,,Krásna teória a pasuje.” Síce z historického a chronologického hľadiska nedáva veľmi zmysel, no ako myšlienka o samotných charakteroch hrdinov je výborná. Milujem symboliku.
Zaujímavý a originálny príbeh, ktorý ukrýva múdre ponaučenie aj napriek podrobnostiach s muklovskými rozprávkami, veľmi pekne opisuje niektoré čarodejnícke javy. Albus Dumbledore to veľmi pekne vysvetlil.
Asi najbrutálnejšia a najtemnejšia rozprávka od Barda Beedla. Je tu ukrytá symbolika, ktorá má aj ponaučenie a to nie len jedno. Aj keď sa v samotnom príbehu vyskytuje mágia, Mágovo chlpaté srdce pôsobí realistickejšie a prirodzenejšie než iné rozprávky.
Ide o jednu z mojich najobľúbenejších Beedlovych rozprávok. Štruktúra príbehu sa v mnohom podobá na klasické nečarodejnícke rozprávky. Avšak aj napriek tomu je to odlišné a veľmi sa mi páčil samotná cesta k Fantastickej Fontáne - prekážky a to ako ich postavy prekonávajú. Koniec je síce predvídateľný, no vôbec to nevadí. Ide tu skôr o tie charaktery postáv. Veľmi zaujímavý je Dumbledorou komentár, v ktorom vysvetľuje pozadie a veľmi stručnú históriu rozprávky. Jednoznačne odporúčam.
Veľmi jednoduchý príbeh o Čarodejníkovi a skackajúcom hrnci. Má to pravdivé poučenie a dobrý záver rozprávku pekne ukončí.
Úplne prvý príbeh z Knihy džunglí. Mauglí príde k vlkom. Zo začiatku trochu zdĺhavé, no potom je z toho boj. Akéla je asi môj najobľúbenejší vlk a Balú zase najobľúbenejší medveď.
Ká je opäť Mauglího "priateľom". Tentokrát sa spolu vydajú do podzemia Studených brlohov. A potom príde tá napínavá časť. Hľadanie... Keď si predstavím ako by to vyzeralo keby to bolo sfilmované - napínavý detektívny príbeh.
Ako úvod do Druhej Knihy džunglí, je to zaujímavé. Príbeh, ktorý je trochu podobný jednému z Biblie. A rozpráva ho všetkým obyvateľom džungle, slon Háthí.
Mám to rád. Túto časť - boj s opicami. Prefíkanosť Kaa, Balúa, Baghíru sa mi páčila. Aj ich odvážnosť. Nechcel by som byť na mieste Mauglího...
Toto bolo skutočne krásne. Bolo mi do plaču. Mauglí, skoro 17 ročný odišiel z džungle. "Každý sa raz vráti tam, odkiaľ pochádza." - sa tu naplnilo.
Ako som už spomínal, rozhovorové kapitoly nemusím. Zaujímavý bol však koniec. Uvidíte...
Pre mňa jedna z najlepších, ak nie najlepšia poviedka z Knihy džungle. Pútavé rozprávanie, zvieratá, osamelosť, pokora a nakoniec smrť. Takto by som pár slovami vystihol túto poviedku. Veľmi sa mi páčilo celé putovanie Purána Bhágata a hlavne to ako mu horské zvieratá pomáhali. Výborné!
Niečo pre mňa. Mám veľmi rád bájne, legendárne a tajomne bytosti, stvorenia, príšery atď. A tu ich bolo dosť. Rovnako sa mi páčia aj poviedky z džungle aj poviedky z Pólov. Niektoré časti mi však prišli príliš zdĺhavé.
Tak toto bol pre mňa menší oddych od "divokej" džungle. Malá a šikovná (a drsná) predstava o mungovi mi prišla veľmi sympatická. Statočnosť tu bola veľmi zaujímavo ukázaná. Predsa však to nebolo ono. Jedna zo slabších poviedok Knihy džunglí.
Toto bolo výborné! Perfektná akčná kapitola. Dholi bojujú proti vlkom. A niekto Mauglímu pomáha. Škoda však jednej veci...
Rozhovoré kapitoly veľmi nemusím... No napriek tomu zaujímavé.
Zvláštne. A predsa sa Túmai odlišuje od Mauglího. Sloní tanec, lovci, stany, Mahauti a dobrodružstvo...
A tak plynie čas... Skutočne, čas tu plynie. Kotík sa usilovne snaží nájsť ostrov, kde ľudia nikdy neboli, nie sú a ani nebudú. A tá vytrvačnosť a trpezlivosť Kotíka bola na tom príbehu najkrajšia.
Táto poviedka asi na mňa zapôsobila najviac, hlavne tá Mauglího pesnička. Mauglí žil u ľudí 3 mesiace! A stále bol v kontakte s džungľou... Pesnička pri Poradnom skalisku ma však nechala rozmýšľať.
