Torgal
komentáře u částí děl
Conan velí armáde a čelí hordám prastarého mága Natohka. Kvalitná poviedka, ktorá využíva svoj nadštandardný rozsah na rozvinutie Nathokovej legendy, ako aj postavy princeznej Yasmely, ktorá Conana postaví do čela vojska. K plnej paľbe mi chýba len nejaký originálny prvok, ktorý by poviedku povýšil nad klasickú schému roztínania protivníkov s očakávaným priebehom. 8+/10
Tento text je zaujímavý predovšetkým tým, že je napísaný z pohľadu otrokyne zajatej domorodým kmeňom, ktorú Conan v krvavom kúpeli oslobodí. Dejom ale príliš nezaujme, je jednoduchý až hanba a končí sa už tradične mávnutím čepele. 6/10
Po parádnom úvode (Conanov nástup na scénu nemá chybu) sa poviedka trochu roztriešti a udalosti v džungli už nemajú takú šťavu a príliš neprekvapí ani vývojom deja. Intenzívne akčné finále mnohé zachraňuje, ale celkovo radím tento príbeh skôr k priemernejším. 7-/10
Krátka epizódka, v ktorej sa nestane nič zaujímavé. Maratónska naháňačka a krátky súboj na konci je aj na poviedku málo a tak ju nemôžem oceniť. 5-/10
Conan opäť na výprave do sídla mága, ktorý má zomrieť. A čo by to bolo za mága, keby jeho dom nebol chránený premyslenými pascami. Poctivé oldschoolové dobrodružstvo, ktoré poteší aj nepredvídateľným priebehom. 7+/10
Osviežujúca zmena konceptu conanovských dobrodružstiev, keď sa poviedka točí okolo vyšetrovania vraždy priamo na mieste činu. V hre sú prastaré sily a ako sa to sluší a patrí, záver je utopený v krvi. Škoda len príliš rýchleho ukončenia. 7+/10
Moja prvá conanovka klasického strihu. Priamočiare dobrodružstvo v ktorom Conan na lupičskej výprave do tajuplnej veže slona čelí divokým šelmám, vražedným nástrahám i mocnému mágovi. Jednoduché, ale zábavné čítanie v duchu Sword & Sorcery. 8-/10
Zemepis a dejepis Hyborie na pár stranách. Pre nového čitateľa neprehľadná zmäť pojmov, z ktorej som si takmer nič nezapamätal a neodniesol. Označenie poviedka v tomto prípade nie je na mieste. 4/10
Skvelý nápad berúci si na paškál obsesiu zdravým životným štýlom, ktorý sa ku koncu zvrhne do chaotickej divočiny. Viem si prestaviť, že z tejto témy sa dala vykresať výborná ostrá satira, Erikson sa však uspokojil len s morbídne zábavným blbnutím, ktoré len pláva po povrchu. 8-/10
Riadne čiernohumorný bizár. S MKP tu nie je žiadna spojitosť, je to len brutálna samoúčelná vyvražďovačka preplnená absurdnými (a častokrát veľmi vtipnými) momentami. Dejovo je to ale riadny chaos a asi som ani nepochopil, z akého dôvodu postihla nebohé plavidlo invázia démonov. Zložitý sloh (nechýbali komplikované vety cez celý odsek) prehľadnosti tiež nepomohol. 7-/10
Od poviedky očakávam nejaký dobrý nosný nápad, alebo aspoň zaujímavý plnohodnotný dejový oblúk. Potoky krve nemajú nič z toho a evokovali vo mne skôr kapitolu z knihy než text, čo obstojí sám o sebe. Pre každého, kto čítal Vzpomínky ledu (čiže 99% ľudí, čo si túto poviedku prečítajú) je navyše okamžite jasné, čo sa deje na jej pozadí a inak nemá čím prekvapiť. 6-/10
Po dlhšom úvode, kde sa musí človek zorientovať vo veľkom množstve postáv prichádzajú intrigy, zrady a šedá politika presne v duchu ságy. Zvratov je snáď až priveľa, neustále sa niečo deje a Dunk s Eggom majú plné ruky práce vykľučkovať z labyrintu politických ambícii so zdravou kožou. Vynikajúce čítanie so skvele vystavaným príbehom, ktorý je ale v závere trochu uponáhľaný. 9-/10
Lokálny spor medzi dvomi bezvýznamnými rodmi nie je z historického hľadiska Westerosu veľmi zaujímavý a tak majú pre fanúšika Piesne ľadu a ohňa väčšiu pridanú hodnotu spomienkové pasáže o bitke na Červenej tráve. Tempo je na môj vkus až príliš voľné a zápletka príliš prostá, ale zobrazenie života v stredovekých časoch je opäť fantastické. Zásady rytierskosti sú opäť v centre autorovej pozornosti, hoci teraz z trochu iného uhla ako v Potulnom rytierovi. Stále veľmi dobré čítanie, čakal som ale kus viac. 8/10
Výborný doplnok k Piesni ľadu a ohňa (bez jej znalosti to nemôže fungovať tak dobre) a možnosť pozrieť ako to vyzeralo v Západozemí v čase, kedy ešte Targaryeni boli pevne pri moci. Príbeh je celkom jednoduchý, ale logicky vystavaný a nechýbajú ani zvraty a prekvapenia (niektoré prekvapujúce, niektoré už menej). Devízou sú, ako je už u Martina zvykom, výborne napísané postavy a prostredie rytierskeho turnaja, ktoré dýcha atmosférou romantického stredoveku. Hlavnou témou je rytierstvo a cnosti, ktoré by mal zosobňovať pravý rytier. Je to skoro rozprávka, niekomu to nemusí sadnúť, no ja som bol nadšený. 9+/10
