Torgal
komentáře u knih
Svět ledu a ohně
George R. R. Martin
Zhodnoťme najprv to očividné. Už na prvý pohľad vyzerá kniha úžasne a po prelistovaní dojem ešte stúpne. Krásne ilustrácie, luxusné dosky, kvalitný lesklý papier - spracovanie je dych berúce. Dostojí však obsah nasadenej latke? Za seba hovorím, že ani zďaleka. Štruktúra knihy je značne chaotická, pričom vytvoriť si ucelený obraz o Martinovom fikčnom svete je veľmi ťažké.
Kniha sa delí na dva veľké celky - prehľad histórie od najstarších vekov až po nástup Roberta Baratheona na trón a pojednávanie o jednotlivých oblastiach sveta. Pritom aj v nich sa píše predovšetkým o histórii, takže informácie sú rozhádzané kade-tade. Ako fatálny problém, za ktorý z hodnotenia strhávam celú hviezdu považujem zúfalo nedostatočný počet a kvalitu máp. Sedem kráľovstiev je na tom ešte celkom dobre, ale aj na ich mapách nie sú vyznačené ani zďaleka všetky hrady, mestá a rieky o ktorých sa hovorí v texte. Essos ale obišiel riadne skrátka a (s výnimkou mapky mesta Braavosu a časti Sothoryosu) tu nie je zhola NIČ. Aby som mal predstavu kde leží taký Volantis, Tyrosh, Qarth a ďalšie mestá som si musel pomáhať internetom, čo je absolútne neakceptovateľné.
Obsahovo ma tiež sklamalo, že sa bližšie nerozoberali iné ako dejepisné a geografické témy. Rád by som sa dozvedel viac o rôznych náboženstvách, vodných tanečníkoch, mužoch bez tváre a iných skupinách, no kniha o nich neponúka viac než letmú zmienku. Súvisiaca výčitka ide na vrub toho, že kniha je očividne napísaná tak, aby nevyzradzovala nič z Piesne ľadu a ohňa, čo jej prínos do značnej miery limituje. Osudové udalosti Robertovej rebélie sú tak prejdené poznámkou “toto je všetkým známa história, nemá zmysel ju tu znovu opisovať.
Zdá sa, že sa len sťažujem, ale kniha bola (v tom, čomu sa venovala) zaujímavá a poučná, ďaleko za úrovňou “prívesku k seriálu. Ale pre mňa bola bohužiaľ tiež ďaleko od toho, čím byť mohla, keby jej bola venovaná väčšia starostlivosť. 7/10
PS: Talpress sa s prekladom/korektúrou veľmi nevytiahol, také množstvo preklepov v tak malom množstve textu som už dávno nevidel.
Temný les
Liou Cch'-sin
Je to už nejaký čas čo som knihu dočítal, no napísanie komentáru som odkladal tak dlho, až mi detaily vybledli a teraz môžem hovoriť len o celkových dojmoch.
Tie boli rozhodne rozpačitejšie než pri prvej časti. Trochu mi to pripadalo, akoby autor dostal sám seba do slepej uličky (hlavne sofónmi) a zúfalo hľadal cestu von. Na scénu teda prichádzajú “meditátori - ľudia vybraní na to, aby zachránili Zem plánmi, ktorých skutočný účel je len v ich hlave, pretože jediné miesto kam sa sofóny nedostanú je ľudská myseľ. Mať niekoľko jedincov s neobmedzenou mocou na realizovanie aj tých najbizarnejších požiadaviek je šibnutý koncept, ale v kontexte moci sofónov vlastne dáva zmysel. Hádanie skutočných zámerov meditátorov a ich postupné odhaľovanie ma veľmi bavilo, podobne ako aj šokovalo.
Problémy nastali keď sa začalo skákať v čase. Hrozba Trisolaris bola na začiatku knihy vzdialená niekoľko storočí a keďže sa autorovi nechcelo zakaždým prichádzať s novými postavami, tak sa vo veľkom hibernovalo. Jeden z takýchto skokov nás spolu s hlavným hrdinom preniesol do futuristického Pekingu a tu sa pre mňa začala nuda. Dej sa úplne zasekol a namiesto toho sa zdĺhavo híkalo nad výdobytkami budúcnosti. Tie boli pre mňa ale skôr úsmevné a pripomínali mi obrázok čo som videl na základnej škole v učebnici dejepisu. Boli na ňom naivné predstavy ľudí z roku 1900 o živote v roku 2000 a tieto pasáže knihy mali rovnaký vibe. Tu ma autor sklamal aj absolútne predvídateľným vývojom deja a krátkozrakou tuposťou uvažovania Zemskej vlády. Opäť som autora podozrieval, že takéto veci robí náročky, aby ohúril čitateľa a sebe uľahčil prácu.
Ale aby som mu len nekrivdil, teória o "Temnom lese" zo záveru bola pôsobivá a ako ťažisková myšlienka bez problémov obstojí. Škoda, že sa na ňu muselo nabaliť toľko vaty. Pred záverečnou časťou si ale tentokrát dávam prestávku - táto kniha príbeh uzatvára celkom uspokojivo a po miernej pachuti z Temného lesa sa mi do nej ani veľmi nechce. 7-/10
Problém tří těles
Liou Cch'-sin
Okolo tejto knihy som už opatrne našľapoval niekoľko rokov, ale až seriálová adaptácia Netflixu (ktorú si naservírujem až dočítaní celej série) bola finálnym impulzom aby som po nej siahol. A veru bola to napínavá jazda! Forma knihy je čitateľsky mimoriadne vďačná, každá kapitola poodhalí dychtivému čitateľovi kúsok závoja zahaľujúceho vzdialenú mimozemskú hrozbu. Jej korene pritom siahajú až k udalostiam odohrávajúcim počas Kultúrnej revolúcie v Číne. O nej som mal len veľmi hmlisté povedomie a tento historický exkurz som kvitoval, ale viem si predstaviť, že v sci-fi románe to nemusí sadnúť každému. Celkovo zasadenie do čínskych reálií bolo po americkej žánrovej hegemónii veľmi osviežujúce, akurát som si musel dlhšie zvykať na zvláštne (a pre európana veľmi podobné) mená. V centre autorovho záujmu teda stojí rozpletanie tajomstva, od ktorého závisí osud ľudskej rasy. Detektívne príbehy veľmi môžem a tu sa jeden skĺbil s poctivou a čtivou hard sci-fi, stránky som teda doslova hltal. Okrem toho však kniha ponúka aj nadstavbu v zamyslení sa nad stavom ľudskej spoločnosti a nad tým, či ľudstvo ako také vôbec stojí za záchranu. Na druhej strane ako veľké mínus vnímam jej postavy, konkrétne mi vadila ich plochosť. O hlavnom protagonistovi som sa skoro nič nedozvedel, v podstate bol len pasívnym pozorovateľom udalostí čo sa diali bez jeho pričinenia. Kniha je skrátka tak úzko sústredená na presné dávkovanie informácii a odhalení, že na svojich hrdinov nemá čas (azda s výnimkou Jie Wen-ťie). V závere sa toto už zvrhne na čistý “info dump, ktorý dejovo ani nemá opodstatnenie a na čitateľa tasí najťažší technologický kaliber v podobe všemocného “sofónu. Ten je postavený na cool koncepte viacrozmerných dimenzii z teórie strún, ale jeho praktické nasadenie vyzerá ako keby sme mali k dispozícii automatickú pušku, no používali ju ako kyjak. Skrátka mimozemšťania zjavne disponujú takými technológiami, že by si svoje problémy mali vedieť poľahky vyriešiť mnoho elegantnejším spôsobom, no čitateľ nad tým musí prižmúriť oči. Aj napriek výhradám zdôrazňujem, že sa mi Problém troch telies čítal výborne a hneď som sa vrhol na jeho pokračovanie, keďže prvý diel končí v okamihu, keď šprintéri ešte len zakľakýňajú do štartovacích boxov. 8+/10
Zloděj času
Terry Pratchett
Raz za čas sa stane, že si s Terrym absolútne nesadneme a toto je bohužiaľ ten prípad. Pratchett tentokrát opustil bezpečné vody parodovania moderného sveta a vrhol sa na príbeh o netradičnej apokalypse spôsobenej zastavením plynutia času. Námet to je ambiciózny, autorov sústavným vtipkovaním odľahčený štýl písania mi k nemu ale vôbec nesedel. Navyše bordel v postavách, ich motiváciách a celkovo v deji, ktorý už notoricky zažívam na začiatku každej knihy zo Zeměplochy, mi tentokrát vydržal až ďaleko za jej polovicu. Neviem či Pratchett píše tak chaoticky schválne, alebo ho len ja nestíham sledovať, no dôsledkom bolo, že som s knihou skôr bojoval než si ju užíval. Tentokrát mi záchranné koleso nehodili ani postavy. Zuzanu som nikdy moc nemusel a mnísi strážiaci čas ma tiež neoslovili. Chápem síce dôvody prečo je väčšina čitateľov nadšená - namiešať takýto komplikovaný koktejl je obdivuhodný výkon - ale tento drink nebol podľa môjho gusta :-) 5-/10
Dobro
Anton Heretik
Zaujímavé pohľady do vnútra psychoterapeutickej praxe, ale skôr takým zvedavým spôsobom, ktorý mi umožnil nazrieť za oponu na to, s akými problémami pacienti vyhľadávajú pomoc psychológa. Že som si z príbehov odniesol aj niečo trvácne ale nemôžem povedať. Čo ma zaujalo najviac bolo to, aký veľký význam tu bol prikladaný snom. Mám pocit, že z tých mojich by žiadny odborník múdry nebol :-) 7/10
Oheň a krev
George R. R. Martin
Samého ma prekvapilo, aký som bol z návratu do Westerosu nadšený. Už roky som zúfalý z tempa akým Martin píše hlavnú sériu Pieseň ľadu a ohňa a tak som váhal s opätovným ponorením sa do jeho sveta, nechcel som jatriť staré rany. Vynikajúci Rod draka ma presvedčil, aby som mu dal opäť šancu a musím povedať, že moja frustrácia sa týmto len prehĺbila. Jednak som si pripomenul ako fantasticky a pútavo dokáže Martin písať a zároveň mám ďalšiu jeho knihu, pri ktorej musím čakať na pokračovanie! Oheň a krv však nie je klasický román a bola by chyba k nemu pristupovať s takýmito očakávaniami. Je to kronika rodu Targaryenov v Západozemí mapujúca obdobie nejakých stotridsať rokov od príchodu Aegona Dobyvateľa kým sa vlády neujal Aegon III. Dej je teda značne zhustený a postáv (a hlavne mien) je tu bambilión, z čoho som bol s blížiacim sa koncom čoraz viac vyčerpaný - jednoducho už som to všetko nedokázal držať v hlave. Šesťstopäťdesiat strán narvaných intrigami, tragédiami a ukrutnosťami je na takýto formát priveľa a je to jediný dôvod, prečo nakoniec nesiahnem po piatej hviezde. Veľmi ale oceňujem nápad poňať tieto letopisy štýlom kronikára vychádzajúceho z dobových, často neúplných alebo vzájomne si protirečiacich zdrojov. Tá nejednoznačnosť výkladu historických udalostí bola veľmi zaujímavá a osviežujúca. 8+/10
Tahle kniha vám možná zachrání život
Graham Lawton
O zdravej životospráve už toho boli napísané stohy kníh, pričom hromada z nich si vzájomne odporuje a zmätený čitateľ zaplavený protichodnými tvrdeniami má problém zorientovať sa v tom, čo je pravda a čo blud. Táto kniha sa marketingovo atraktívne tvári ako arbiter, ktorý na základe výsledkov vedeckých štúdii definitívne rozhodne. Tak jednoduché to ale nie je. Kto by čakal jasné odpovede bude sklamaný, lebo zhoda častokrát nepanuje ani v odbornej obci a pre mnoho tvrdení niet zatiaľ ešte dostatok dôkazov na ich vyvrátenie alebo potvrdenie. Väčšina “právd v knihe je tak veľmi nejasných a nejednoznačných. Osobne by mi tiež viac vyhovovalo, keby sa všetka vedecká omáčka z tejto knihy abstrahovala a to podstatné sa zhustilo na niekoľko strán naplnených overenými informáciami. Ostala by nám tak ale len malá brožúrka, ktorá by nám nepovedala nič, čo by sme už nevedeli, alebo aspoň netušili. Ako prvý kontakt so svetom zdravého životného štýlu to ale vôbec nie je zlé. 7+/10
Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja
Branislav Jobus
Dobrý nápad s alternatívnymi závermi príbehov podľa cností a nerestí mi kazilo to, že nech už človek čítal spredu (cnosti) alebo zozadu (neresti), tak úvodné pasáže (tvoriace väčšinu každého príbehu) boli identické a tým pádom reálneho obsahu bolo v knihe naozaj málo. Oproti knihám o muflónovi Ancijášovi cítiť, že sa Braňo ako spisovateľ posunul a darí sa mu vhodne kombinovať bizarné postavičky v ešte bizarnejších situáciách s morálnymi poučeniami pre deti. Čo mi nesadlo bol štýl kresby, prišiel mi príliš agresívny. Ancijášovky sa mi svojou náladou páčili omnoho viac. 6+/10
Pravda
Terry Pratchett
Keď trpaslíci v Ankh-Morporku vynájdu ďalšiu prevratnú novinku - tlačiarenský lis - prvá denná tlač na seba nenechá dlho čakať. Nová hlavná postava Mikuláš zo Slova sa púšťa do boja za to, aby poctivá žurnalistika nepodľahla bulvárnym žvástom a aby lord Vetinari nepadol v sprisahaní, ktoré z neho malo spraviť zlodeja a vraha. Detektívna rovina príbehu tentokrát toľko netiahne, keďže čitateľ má hneď jasné v tom ako sa veci majú, i keď záverečné odhalenie toho kto v pozadí ťahal za nitky bolo zaujímavé. Mikuláš nie je príliš výrazný protagonista, no je obklopený indivíduami, ktoré to vynahradzujú. Fotograf Otto Schrecklich čo sa pri každom blesku z ikonografu zmení na hŕbu popola, Starý Smrďa Rum a jeho panoptikum spod mosta, ale aj záporáci Zichrhajc a pán Tulipán s neodbytnou potrebou šňupať akýkoľvek biely prášok boli zárukou keď už nie skvelej zábavy, tak aspoň neustáleho ľahkého úsmevu. Vyzdvihnúť ale musím stále aktuálne pravdy o mienkotvorej sile médii a pokušení zneužiť ju. Škoda, že tejto téme sa Pratchett venoval len okrajovo a akoby mimochodom. 7/10
PS: Silne vo mne zarezonovala aj táto mrazivo trefná pasáž: Tak například už věděl, že když se v politice použije fráze „přání a potřeby obyčejných lidí“, která je sama o sobě nevinná a v pořádku, znamená to, že jistá skupina lidí touží po tom, aby byl někdo zbičován.
Lovec čertov
Juraj Červenák
Trochu nečakane sa dočkal svojej sólovky aj seržant Jaroš, ktorý zavítal do mne dobre známej Trnavy. A okamžite bol grófom Thurzom poverený vyšetriť tajuplné zmiznutie svojho husárskeho kapitána. Zoznamovanie sa so zápletkou a postavami v Malom Ríme som si užíval - bolo podané zaujímavým a šťavnatým spôsobom, pričom Jarošova drsnejšia povaha bola vítaným spestrením po Steinovej zásadovosti a Barbaričovej opatrnosti. Avšak po opustení mesta sa príbeh zmení na sled viac či menej menej akčných scén, v ktorých má hlavná postava len pramalý vplyv na plynutie udalostí. Je nimi v podstate len unášaná, pričom o jej osude viackrát rozhoduje náhoda, čo mi moc nevoňalo. Napísané to ale bolo výborne so skvelými opismi aj dialógmi, akurát teraz bolo v texte viac chuchvalcov mozgov a telesných tekutín, než som bol v tejto sérii zvyknutý. Viac mi vyhovuje pokojnejšie zbieranie vodítok a dôkazov, ale s Jarošom ako hrdinom sa dala očakávať istá zmena tónu knihy. 7+/10
Kmotr
Mario Puzo
Možno za to mohli prehnané očakávania, možno znalosť príbehu z legendárneho filmového spracovania, no Krstný otec v mojich očiach nedostál povesti, ktorá ho obklopuje. Vždy som bol presvedčený, že kniha je lepšia než jej adaptácia. Nuž, tu to podľa mňa neplatí. Jednak Puzov sloh považujem prinajlepšom za priemerný, ale už tak nepríliš komplikovaný príbeh je tu riedený nepodstatnými odbočkami k Johnymu Fontaneovi a Sonnyho milenke. Keďže kniha nie je žiadna tlstá bichla, tak som bol z mrhania priestorom na takéto okrajové figúrky dosť nervózny. Hlavný príbeh pritom výborne funguje len do okamihu Michaelovho núteného odchodu z Ameriky. Potom je až príliš skratkovitý, kĺžuci po povrchu a pripomínajúci skôr kroniku ako román. Filmu sa podarilo orezať tieto bočné vetvy tak, aby vyniklo to podstatné - prerod Michaela na Dona. Veľa a často sa hovorí o Donovej genialite, no nič z toho čo vymyslel ma na zadok neposadilo. Dúfal som tiež, že sa dozviem niečo o tom ako získal taký veľký politický vplyv, no dočkal som sa len jediného vysvetlenia - bol geniálny a vedel to s ľuďmi. Hmm. O nejakom pohľade za oponu fungovania reálnej mafie v Amerike tu nemôže byť ani reči. Čakal som viac, omnoho viac a lepšie. 7-/10
Zakliaty kláštor
Juraj Červenák
Červenákovská rutina dobrá maximálne ako ľahké odpočinkové čítanie. Prvé stretnutie čitateľa so Šarkanom na Divokom západe má viac šťavy ako všetko po tom čo sa presunie do svojej domoviny. Akoby príbeh bol len nutné zlo potrebné k predstaveniu hlavných postáv série. Skrátka pátracia akcia s trochou vypytovania a trochou strieľania, nič veľké ani unikátne. Všetko je však nasiaknuté ľudovou slovesnosťou umocnenou prítomnosťou nášho najznámejšieho zberateľa rozprávok Pavla Dobšinského. Prvky fantastiky v historických románoch mi spravidla veľmi nešmakujú a toto nebola výnimka. Ale keď sa v epilógu rozprávkový a skutočný svet pretli naozaj radikálne, tak moja zvedavosť na ďalšie časti razom vzrástla na maximum. Šípim tu potenciál na vskutku originálne dobrodružstvá. Nič to ale nemení na tom, že výsledný dojem z tejto knihy je akoby Ďuro išiel na voľnobeh a zaujímavejšie veci si šetril na neskôr. 7-/10 PS: Plusové body za atmosférické ilustrácie Miša Ivana, ten nikdy nesklame.
Harry Potter a prekliate dieťa
Jack Thorne
Prachsprostý cash grab na fanúšikoch Harryho Pottera s minimom snahy priniesť čo i len trochu dôstojné pokračovanie osudov jeho hlavných protagonistov. Vidieť to už na tom, že sa nikto neunúval prepísať scenár divadelnej hry do riadnej knižnej podoby. To akým spôsobom divadelná hra pristupuje k hrdinom mám pocit akoby si ju Rowlingová ani neprečítala a len pod scenár hodila svoj podpis výmenou za tučný šek. Veď taký Ron je tu devalvovaný na natvrdnutého ťulpasa, ktorého jediným účelom je trúsil hlody na odľahčenie. Ostatní na tom ale nie sú o moc lepšie. Celé dielo pôsobí ako nadšená fan fiction niekoho kto nepochopil v čom spočívalo čaro pôvodných kníh, ale rozhodol sa opravovať ich logické diery. Za mňa sa mu však podaril pravý opak, lebo to ako tu fungujú také Obracače času nemá obdoby, a to je len špička ľadovca (ale nejdem tu spoilerovať). Potterovky som prečítal, za fanúšika sa nepovažujem, ale byť ním tak túto knihu zahodím najneskôr v okamihu keď starenka z vlaku do Rokfortu naháňala deti po jeho streche, hádzala po nich granáty a jej ruky sa zmenili na bodáky. Ešte raz, ako sa pod toto mohla Rowlingová podpísať? Brať toto ako samostatné dielo hodnotil by som omnoho miernejšie a dokázal si tu nájsť aj zaujímavé pasáže a nápady (napríklad vízia sveta v ktorom Voldemort zvíťazil). Fanúšikom odporúčam jediné - toto nebrať. 3-/10
Posledná šanca
Andy Weir
Andy akoby si povedal, že do tejto knihy zreplikuje maximum vecí z jeho hitového Marťaňa, a to vrátane hlavnej postavy. Vážne som mal pocit, že na palube Hail Mary je Mark Watney, tak podobný si bol s Rylandom Graceom. Náplň knihy opäť tvorí predovšetkým prekonávanie technických problémov a hľadanie riešenia v situáciách na ktoré nie je hrdina pripravený. V prvej štvrtine to fungovalo vynikajúco. Hrdina sa prebral z kryospánku s vymazanou pamäťou a spolu s čitateľom si dával dohromady kúsky skladačky o tom kde sa nachádza a čo tam robí. Malo to spád, každá kapitola odhalila nejakú zásadnú novú skutočnosť, či už o lodi alebo o jej misii. Od nástupu Rockyho na scénu sa ale štýl knihy zmenil. Tempo sa spomalilo a sto strán sa riešilo len prvé oťukávanie s mimozemskou civilizáciou. Toto bolo asi zas prešpekulované dosť dômyselne a pre mňa ako laika veľmi uveriteľne. Samotné riešenie konca sveta sa už potom udialo ako z rýchlika a prinieslo asi jedinú vypätú situáciu v celej knihe. Inak bol tento výlet do druhej solárnej sústavy celkom brnkačka, v ktorom sa v dostatočnej miere nedostával pocit napätia a naliehavosti. A to hlavne kvôli nadužívaniu zázračných riešení (napr. neexistuje problém, ktorý by sa nedal vyriešiť zázračným astrofágom, xenonitom a Rockyho geniálnymi inžinierskymi schopnosťami). Možno keby bola kniha pevnejšie ukotvená v realite tak by ma vcucla viac (ako to bolo u Marťana). To by ale musela mať úplne iné zápletku. Stále sa mi čítala jedným dychom (a to som ju ako prvú knihu v živote prečítal v originále po anglicky), ale dojem z literatúry do vlaku čo som mal práve pri Marťanovi som tu cítil ešte silnejšie. 7+/10
Válečník
Bernard Cornwell
Finálna časť je konečne za mnou a ja sa nemôžem zbaviť pocitu, že aj keď toto bola trinásta kniha zo série, tak zavŕšenie Uhtredovej cesty sledujúcej zjednotenie Anglicka bolo šité horúcou ihlou a pokojne by sa dalo rozdeliť na dva zväzky. Môže za to hlavne to že v prvej polovici knihy sa rieši vznikajúca koalícia proti mladému kráľovi Aethelstanovi a obe strany sa snažia získať Uhtreda na svoju stranu. Jeho pevnosť Bebbanburg má totiž v nadchádzajúcom konflikte kľúčovú strategickú polohu. Atmosféra hustne, vzťahy s kráľom chladnú, vo vzduchu visí osudový rozkol a dojem z knihy je vyložene skvelý. Lenže toto všetko sa vyrieši bez očakávaného klimaxu niekde v strede knihy a potom príde dlhšia pokojná pasáž kde sa nič dramatické nedeje a v pár odstavcoch sa presunieme vpred v čase o niekoľko rokov. Príbeh tu začne smerovať k veľkej bitke medzi siedmimi kráľmi, ktorá sformovala súčasnú tvár Anglicka. Tá je spísaná štandardne na vysokej úrovni, ale nijak nevybočuje z opisov mnohých iných bojov z predošlých častí série a aura jej výnimočnosti je tak skôr utlmená. Môj osobný názor je ten, že ak by sa Cornwell nesnažil tak tesne držať historických faktov (ako to bolo v minulosti, keď dokázal rozpísať jeden riadok v kronike na strhujúce historické dobrodružstvo), tak by napísal čtivejšie a napínavejšie dielo. V konečnom dôsledku si myslím, že zavŕšenie Uhredovho príbehu dobytím Bebbanburgu v desiatok zväzku by bol ideál a odchod na vrchole. 7/10
Meč králů
Bernard Cornwell
Cornwellovi sa s Uhtredom nechce lúčiť a tak namiesto toho aby mu na sklonku života doprial chvíľu pokoja v rodnom Bebbanbugu ho vyslal na ešte jednu výpravu na juh. Anglicko sa predsa samo nezjednotí, že áno. Takže ako sa hovorí, “one last ride” a ide sa. K sérii som sa vrátil po dlhšom čase, ale vďaka tomu že autor v skratke vždy pripomenie kto je tá či oná postava som nemal problém sa rýchlo zorientovať v menách ani v situácii. Dej je celkom jednoduchý a prehľadný, nikde sa nezdržuje a ubieha v rýchlom tempe. Kniha sa vďaka tomu opäť číta jedným dychom, hoci pocit nastavovanej kaše je tiež neodbytný. Hrdinu opäť prísaha ženie od jedného maléru k druhému, tentokrát dokonca k osobnému poníženiu a strate svojho slávneho meča Hadieho dychu. Po smrti kráľa Edwarda je to ale zas len on, kto bude jazýčkom na váhach v tom, ktorému z dvoch následníkov bude patriť uvoľnený trón. Hoci som si po väčšinu knihy hovoril “číta sa to dobre, ale je to vlastne zbytočné”, tak tradične akčné finále pri bránach Lundene ma presvedčilo Uhtredovi tú štvrtú hviezdu predsa len dať. Nasledujúca kniha má byť už konečne finálnou a ja som veľmi zvedavý ako sa osudy tohto nespočetnými bitkami ošľahaného starého harcovníka nakoniec uzavrú. 7/10
Dobrodružství v temných uličkách
Jaroslav Foglar
Záhadu hlavolamu som spolu s ostatnými Foglarovkami prvý krát čítal v optimálnom veku, keď sme s kamošmi podnikali výpravy do okolia nášho mesta a zakladali si bunkre. Dobrodružstvo vtedy číhalo za každým rohom a túto knihu, ktorá bola splnením všetkých chlapčenských snov, som hltal plnými dúškami. Aj teraz, o dvadsaťpäť rokov neskôr, vo mne zarezonovala rovnako ako vtedy a opäť rozdúchala túžbu hľadať v záhadných Stínadlách ukryté tajomstvá Vontov. Viem, že nostalgia a spomienky (obzvlášť v tomto prípade) nasadzujú na oči ružové okuliare, ale naozaj si myslím, že toto je najlepšia kniha pre mládež akú som kedy čítal. Tu naozaj nič nechýba - pútavý tajuplný príbeh plný napätia a nebezpečenstva, skutky veľkej odvahy aj sebaobetovania a nezabudnuteľné finále. Všetko do seba krásne zapadá a funguje to ako výborne namazaný stroj.
Bohužiaľ to isté už nemôžem povedať o jeho dvoch pokračovaniach, ktorú sú tiež súčasťou tejto knihy. Tie sa ku mne dostali až teraz a cítim z nich pokus o vstúpenie do tej istej rieky, ktorý tak úplne nevyšiel. Opakuje sa v nich motív ježka v klietky, ktorý bol podľa mňa v prvom diely uzavretý ideálnym spôsobom a pokračovania mu tým robia medvediu službu. Stínadlá a Vontov tu spoznáme do takých podrobností, že sa úplne rozplynie aura ich výnimočnosti a záhadnosti. Dej tiež pôsobí ako recyklát bez poriadneho ťažiskového nápadu, ktorým bolo v prvom diely odkrývanie Tleskačovho osudu. Stále sú to veľmi dobré chlapčenské dobrodružstvá, ale tu som už viackrát musel privierať oči nad očividnými spisovateľskými barličkami.
Aj napriek výrazným výhradám voči druhému a tretiemu príbehu ale nemám srdce strhnúť tejto knihe ani jednu hviezdu. Keby totiž namiesto sociálnych sietí formovali dnešné nastupujúce generácie takéto diela, tak by som bol určite spokojnejší. Lebo chlapíkov ako je Mirek Dušín a jeho partia nie je nikdy dosť. 9-/10
Muflón Ancijáš a mimozemšťan
Branislav Jobus
Braňo sa v mojich očiach týmto rehabilitoval za nepríliš vydarený minulý diel. Ocenil som, že fantáziu si opäť riadne pustil na špacír a dočítame sa aj o takých špecilitách ako o majstrovstvách sveta v lenivosti (no schválne, ktorá krajina to vyhrala? :-D). Jednotlivé príbehy sa pritom skrátili na optimálnu dĺžku cca desať strán, takže nestíhajú začať nudiť a kniha je vďaka tomu pestrejšia. Variabilitu podporuje aj množstvo navštívených kútov sveta (a začíname dokonca na vesmírnej stanici) a nový Ancijášovi kamaráti - “vesmírna bunka” Vebunka, jašterička Gola Sadová a dokonca aj ďalšia muflónica. Tentokrát má kniha aj svojho záporáka v podobe hamižného nevďačníka Antónia Migrifiča, ktorého vpletenie do deja trochu škrípe. Celkovo asi najvyspelejšia kniha série, no stále v rámci kategórie podivný bizár. 6+/10
Ostré konce
Joe Abercrombie
"Príbehy zo sveta Prvého zákona" je celkom trefné pomenovanie, nakoľko za poviedky by som väčšinu z nich váhal označiť. Poviedka by mala fungovať aj sama o sebe a mala by mať dostatočne nosný príbeh. Väčšina textov z tejto knihy toto v mojich očiach nespĺňa. Kto nemá načítané ostatné knihy série (ja som nečítal Rudou zem a Nejlépe chutná za studena) alebo si na ne už dobre nepamätá (trilógiu som prečítal mnoho rokov dozadu) bude riadne tápať a škriabať sa po hlave, čím si zaslúžil ten či onen príbeh knižné vydanie. Skalní fanúšikovia série určite ocenia doplnenie detailov z osobnej histórie ich obľúbených postáv, túto pridanú hodnotu som tu ale ja nenašiel. Tak som si mohol užívať len ako vždy skvelú formu - Abercrombie píše vskutku famózne, silný je ako v opisoch, tak aj v dialógoch a postavách - pretože obsahovo bola pre mňa kniha zaujímavá podstatne menej. 6/10
Pre hrsť dukátov
Juraj Červenák
Úvodná kapitola s plánovaným obetovaním novorodenca temným silám následným krvavým zúčtovaním s oplanmi ako by sem zablúdila z nejakej inej Ďurovej série, no rýchlo sa všetko opäť dostane do správnych koľají. V Kremnici z truhlice zamknutej na tri zámky zmizli razidlá a Barbarič tomu musí prísť na kĺb. Keď ale dôjde k ďalším zločinom - okradnutie chýrnych Strieborných jazdcov o zásielku novučičkých dukátov a vraždu mestského notára a Barbaričovho dobrého priateľa - je jasné, že tento prípad si vyžiada všetok jeho um. Je za všetkým tajomné Pávie pero, samozvaný ochranca chudobných, alebo nitky prípadu povedú niekam inam a vyššie? Ako na zavolanie sa v meste objaví Stein s Jarošom, ktorý už ale nie je tým poslušným mlčanlivým služobníkom, ale temnota v ňom sa pomaly derie na povrch.
V rámci série patrí u mňa táto kniha do lepšej polovice a to aj napriek tomu, že príbeh je pomerne jednoduchý a mnoho vecí sa dá domyslieť dopredu. Vyvážené je to veľmi dobrými vedľajšími postavami a napínavým akčným finále v prietrži mračien. Následný epilóg bol potom ale až príliš utnutý - dohra takýchto udalostí by mohla byť veľmi zaujímavá a pre vyšetrovateľov aj dosť nebezpečná, ale Ďuro po vyriešení prípadu len narýchlo zauzlil voľné konce, škoda.
Najviac na knihe ale oceňujem smer, aký nabrala dynamika medzi hlavnými postavami. Každá z nich má iné priority a ťahá ich to inými smermi, o to ťažšia je potom spolupráca. V tomto ohľade ma vyslovene potešil Jarošov povahový posun, ktorý už hrá vyložene sám na seba. Na pokračovanie v Košiciach, kam Stein putuje s tajuplným poslaním som za týchto okolností veľmi zvedavý. 8-/10
