Torgal
komentáře u částí děl
S prehľadom najlepšia poviedka zbierky. Aj ona je v podstate sledom rozhovorov, no tentokrát boli naozaj podnetné. Prvý rozhovor s rodičmi uvádza čitateľa do rodinnej situácie mladého génia a v druhom ponúka podnetnú filozofickú debatu a dokonca aj silný záver. Úprimne povedané, tá časť s rodičmi ma nebavila, boli to v zásade také tie typické Salingerove tlachy o ničom, no zvyšok to tentokrát zachránil. 7/10
Akože nejaká pointa tam bola (opäť som ale potreboval pomoc uja Googla), ale je to len ďalšie potvrdenie toho, že to, čo sa mi autor snaží v náznakoch povedať sú témy, ktoré mi skoro nič nehovoria. Tu som sledoval mladého namysleného hipstera, ktorý sa prestal ukrývať pred svetom do sveta svojich predstáv. Hrdina bol síce zaujímavá postavička, ale poviedka sa mi aj tak tiahla. 6-/10
Ďalšia z krátkych poviedok vyplnená čisto dialógom a opäť mi prišla fádna. Autor stále komunikuje len v náznakoch a i keď si nie je veľký problém domyslieť ako je to s Joanie naozaj, tak čítanie poviedky ma bavilo len pramálo. Záver je síce celkom zaujímavý, no tento štýl poviedok zrejme nedokážem doceniť. 4+/10
Krátka poviedka v náznakoch zachytávajúca čo vie vojna spraviť z psychikou človeka. V prvej polovici vyrovnaný hrdina rozpráva z pohľadu prvej osoby o tom ako sa počas vojny spriatelil s fascinujúcou mladou slečnou, v druhej polovici ho už vidíme o rok neskôr ako zlomeného muža trpiaceho neurózami, ktorý nachádza nádej na vyliečenie v zatúlanom dopise od nej. Salingerov náznakový štýl, kde veľa tancuje okolo a náladu buduje "tliachaním" mi ale stále nesedí a pri čítaní som sa dosť nudil. 6-/10
Opäť kratučká záležitosť tvorená dvoma rozhovormi. Diskusia medzi služobnými je však oproti intímnemu dialógu matky so synom, ku ktorému sa snaží nájsť si cestu, v podstate bezvýznamný. Hlbšie významy som si však opäť musel hľadať na nete, čo nie je zrovna dobrá vizitka. Avšak páčila sa mi nálada rozprávania a tak dám zmierlivú známku. 6/10
Táto poviedka mi napodiv ako prvá zo zbierky celkom sadla. Jej odkaz bol celkom pochopiteľný - ako deti vnímajú trápenie dospelých, ktorému nerozumia. Navyše príbeh v príbehu so "Smejúcim sa mužom" bol zábavný a zaujímavý a rozprávač doňho zjavne vložil mnoho zo seba - čo sa prejavilo na jeho smutnom závere, ktorý symbolizoval rozchod s priateľkou. Táto poviedka je stále len taká "hříčka", no zanechala dojem. 7-/10 PS: Náhodný nostalgický závan foglaroviek mi tiež pridal na hodnotení.
Podobne ako u ostatných poviedok zo zbierky tvorí jej náplň predovšetkým dialóg - tentokrát medzi dvoma ženami sklamanými životom. Katalyzátorom je tu syn jednej z nich, ktorého detská naivita je protipólom k roztrpčeniu dospelosti. Toto je jedna z mála poviedok zo zbierky, kde som dokázal rozkľúčovať jej posolstvo, no že by som z toho padol na zadok nemôžem povedať. Tá bezdejovosť ma ničí. 5/10
Pri hodnotení týchto poviedok sa budem opakovať, ale jednoducho ich nechápem. Táto má na rozdiel od iných aspoň šokujúci záver (hoci neviem prečo k nemu došlo). Dej tu hľadať netreba, je tu len pár banálnych dialógov (ale uznávam, že sú napísané veľmi prirodzeným jazykom). Asi tu ide viac o psychické rozpoloženie postáv než o ich činy, na mňa to ale nezaberá. 5-/10
Aký mala táto poviedka zmysel a čo som si z nej mal odniesť? Netuším. Nestane sa v nej nič zaujímavé a po sérii rozhovorov jednoducho skončí. Žiadne rozuzlenie ani pointu som v nej nenašiel. A to som ju hľadal s bargom (Googlom). Postavy boli síce na krátkom priestore zaujímavo načrtnuté, no neboli použité k ničomu zmysluplnému. A toto isté by som mohol napísať aj k ostatným poviedkam zo zbierky. Nechápem to. 4-/10
Táto poviedka mi z celej zbierky sadla najviac. Náš antihrdina v nej stretne ďalšie legendy Divokého západu a s ich pomocou čelí záplave nemŕtvych, pričom sympaticky ostáva verný svojmu charakteru a okrem prežitia v prvom rade hľadá spôsob ako z toho vytrieskať čo najviac peňazí. Prím opäť hrajú akčné scény šmrncnuté horrorom, no keďže guľka do hlavy je pre týchto nepriateľov len drobná nepríjemnosť musia byť hrdinovia tentokrát vynaliezavejší. Dĺžka poviedky je tak akurátna na to aby okrem častých prestreliek priniesla aj zaujímavý dejový oblúk a uspokojivé finále. Ale za svojím názorom, že fantasy a Divoký západ nepatria dohromady si aj naďalej stojím. 7+/10
Ďalšia akčná poviedka v ktorej ide v prvom rade o to schuti si zastrieľať po grázloch. Človek pri čítaní musí obdivovať autora koľkými spôsobmi dokáže opísať vystreľovanie mozgov z hlavy, ale aj to sa časom zunuje. Oživenie ponúka dvojica pokrvných bratov nápadne pripomínajúca hrdinov kníh Karla Maya, ktorá sa ale od svojich predobrazov jemne odchýlila. Zjednodušene povedané sú z nich krvilační zmrdi čo sa nezastavia pred ničím. Tu som dúfal v sofistifikovanejšie pohranie sa s ich charaktermi a viac odkazov pre fanúšikov, no Ďuro ostal len pri pomrknutí a sústredil sa na boj proti starým indiánskym božstvám. To bola ďalšia vec čo mi úplne nevoňala, nadprirodzené sily mi na Divoký západ akosi nepasujú, ale zvykol som si. 7/10
Červenákova psychohygiena - s príbehom sa vôbec nesral a sústredil sa šťavnatú zombie vyvražďovačku vo westernových kulisách. Koncentrácia priestrelov hlavy na stranu atakuje čísla Johna Wicka, telesné tekutiny sa valia v potokoch a celkovo je z tohto krátkeho textu cítiť, ako si jeho písanie autor užíval. S ohľadom na cynického (anti)hrdinu a by som prijal temnejšie zakončenie, no i tak fajn jednohubka. 7-/10
Oproti knižnej verzii VEĽMI zjednodušený príbeh, ktorému chýba niekoľko veľmi podstatných vrstiev (hlavne vzťah s Alicou a s rodičmi) a všetko je vyrozprávané až príliš rýchlo. I napriek tomu je to skoro rovnako silný zážitok postavený na mimoriadne silnej téme. 9/10
Solídna poviedka na záver knihy. Conan je opäť raz u pirátov a na konci sveta čelí horde nadrozmerných divochov i jednému jazierku s nečakanými účinkami (a áno, krásavica opäť nechýba). Veľmi fajn čítanie, i keď ničím neprekvapí. 8-/10
Už sa opakujem, ale aj v tomto príbehu nájdeme všetko čo robí Conana Conanom - nádherné ženy, tajomné nástrahy a hromadu boja. To všetko sa teraz podarilo namiešať (pre mňa) optimálnym spôsobom a poviedku som si náramne užil. 9+/10
Veľmi dlhá poviedka poskladaná z tradičných Conanovských propriet (tie obnažené krásky sú snáď povinné, ale nie že by som sa sťažoval :-)). Mal som ale problém s orientáciou v množstve cudzokrajných mien, ktoré mi splývali dohromady, inak je to ale poctivé, kryštalické sword and sorcery (či skôr Conanov sword vs. sorcery čiernych čarodejov). 8/10
Conan je vylákaný na ostrov opradený temnou minulosťou, kde má padnúť do smrtiacej pasce, čo však jeho nepriatelia netušia je to, že sa na ňom prebudilo starobylé zlo. Skôr štandardná poviedka, ktorá nerobí autorovi hanbu, ale nesadla mi tak ako jeho iné kusy. Konfrontácia s "diablom" bola každopádne zaujímavá, keďža Conan konečne našiel súpera, na ktorého jeho sila nestačila. 7+/10
Paráda. Je tu všetko, čo očakávam od kvalitnej Conanovky - krásna (nahá) žena, boj so silným protivníkom a nebezpečným mágom - a aj niečo navyše (kanibali, politické hry a mocný artefakt). Veľká spokojnosť. 9/10
Conan je v tejto poviedke len jednou z mnohých postáv, ktorých očami sledujeme príbeh. Ten je aj vďaka tomu pomerne košatý a zaujímavý. Mocný Cimmeran sa na ceste za odplatou opäť postaví do čela armády aby zvrhol krutovládu čarodejky, ktorá uchvátila moc namiesto svojej sestry – dvojčaťa. Trochu ma sklamal záver, kde nedošlo k žiadnemu epickému vyvrcholeniu (aspoň zo strany Conana) a povinná príšera sa odporúčala príliš ľahko. 8/10 PS: Toto je prvá poviedka, z ktorej bolo niečo použité aj vo filme – Conan pripútaný na kríži prehryzávajúci väz supovi, ktorý sa na ňom prišiel hostiť.
Doteraz najlepšia Conanovka. Nechýba kráska v problémoch, ostrov plný tajomstiev, neľútostný piráti ani boj s beštiou. Toto je Conan v polohe, kde mu to sedí najlepšie. 9-/10